Norbert Elias
Z Wikipédie
Norbert Elias (* 22. jún 1897 Vroclav – † 1. august 1990 Amsterdam) bol nemecký sociológ židovského pôvodu, ktorého hlavná práca O civilizačnom procese (Über den Prozeß der Zivilisation) sa sústredila na vzťah medzi mocou a správaním.
Celé Eliasove vedecké pôsobenie sa zaoberá snahou pochopiť dlhodobé procesy sociálneho vývoja. Výnimočnosť Eliasových štúdií okrem iného spočíva aj v dokonale detailnej empirickej analýze.
Obsah |
[upraviť] Detstvo a štúdium
Norbert Elias sa narodil v židovskej, po nemecky hovoriacej rodine obchodníka a továrnika Hermanna Eliasa. Jeho otec bol rozhodnutý dopriať svojmu synovi univerzitné vzdelanie, ktoré si sám v mladosti nemohol dovoliť. Norbert preto navštevoval renomované pruské Jahannesovo gymnázium, kde sa zoznámil s klasickou nemeckou a antickou literatúrou. 8. mája 1915 odmaturoval a bol rozhodnutý pokračovať v študiách germanistiky a filozofie na vroclavskej univerzite. Na jeseň 1915 ale rovnako ako celý jeho ročník narukoval a odišiel na front. Počas vojny ako telegrafista prešiel okrem iného bitkou na Somme. Následkom vojnových útrap sa psychicky zrútil a vrátil do Vroclavi, kde doslúžil v sanitárnej službe.
V roku 1918 začal znova študovať na univerzite filozofiu a na otcove želanie aj medicínu. Aj keď v medicíne dokončil iba preklinickú časť štúdia, dala mu dôležité základy znalostí prírodných vied a kritický prístup k poznaniu. Časť roku 1919 strávil na univerzite v Heidelbergu, kde sa zoznámil s Karlom Jaspersom a jeho prostredníctvom aj s dielom Maxa Webera, a časť roku 1920 vo Freiburgu. Tu okrem iného študoval aj u Husserla.
V júni 1922 zložil rigoróznu skúšku z psychológie, filozofie, dejín umenia a chémie, ale ďalší rok sa musel vplyvom hospodárskej krízy živiť prácou v továrni na drobný železiarský tovar. Až v roku 1924 dostal možnosť nastúpiť na univerzitu v Heidelbergu študovať sociológiu. Eliasa sem zrejme prilákala tunajšia klíma, ktorá vznikla pôsobením, aj keď krátkodobým, Maxa Webera. Odbor sociológia tu bol vedený jeho menej slávnym bratom Alfredom, u ktorého začal Elias študovať. V meste žila aj vdova po Weberovi, ktorá sa snažila uchovať jeho odkaz a ktorej salón, kde sa schádzala intelektuálna elita mesta, Elias navštevoval. V Heidelbergu sa zoznámil s Karlom Mannheimom, ktorý mu v roku 1928 ponúkol pozíciu svojho asistenta na univerzite vo Frankfurte, kde mal nastúpiť ako docent.
Eliasova habilitačná práca, na ktorej vo Frankfurte pracoval v rokoch 1930–1933 sa už venovala problematike, ktorá bola pre neho typická. Jej názov bol Der höfische Mensch: Ein Beitrag zur Soziologie des Hofes, der Höfischen Gesellschaft und das absoluten Königtums a zaoberala sa skúmaním dvorskej absolutistickej spoločnosti Francúzska 17. a 18. storočia. Získanie docentúry v roku 1933 prerušil Hitlerov nástup k moci. Z univerzity museli odísť všetci Židia, medzi nimi aj Elias.
[upraviť] Exil
Po počiatočnom tápaní odišiel Elias do Paríža, predovšetkým s ohľadom na svoju znalosť francúzskeho jazyka. Nebola to však šťastná voľba. V Paríži nemal veľa známych, nemal ani možnosť získať akademické povolanie. Pokusil sa teda podnikať (založil továreň na výrobu detských hračiek), ale počas niekoľkých mesiacov prišiel o všetky prostriedky. Na naliehanie priteľov teda v roku 1935 odišiel do Londýna.
V Londýne sa jeho vyhliadky nezlepšili. Sociológia v tom čase nebola na britských ostrovoch ešte etablovaná a Elias navyše nevedel po anglicky, preto sa mu nepodarilo získať vhodné povolanie. Dostal nízke štipendium a to mu umožnilo ďalšie tri roky prakticky stráviť v čitárni Britského múzea, kde vznikol jeho dvojzväzkový spis O civilizačnom procese (orig. Über den Prozeß der Zivilisation). Kniha vyšla po značných problémoch (a financovaná Eliasovým otcom) vo Švajčiarsku v roku 1939. Práve začínala vojna, preto sa jej nedostalo takej pozornosti odbornej verejnosti, akú by si zasluhovala. Svojim spôsobom šlo o prácu veľmi originálnu, nezapadajúcu do žiadnej sociologickej školy a to mohol byť ďalší dôvod jej zapadnutia.
V roku 1941 konečne získal stálu prácu v oddelení pre výchovu dospelých na University of London, kde zostal až do roku 1954. Nestrácal kontakt s akademickým prostredím a príležitostne prednášal na London School of Economics, Bedford College na University of London, respektíve univerzite v Hullu. Publikoval krátke štúdie a články. V roku 1954 Eliasi konečne ponúkli post docenta na univerzite v Leicestere, ktorý prijal. Pod vedením Eliasa a Ilyi Neustata tu vzniklo nové pracovisko sociológie, ktoré onedlho patrilo k najvýznamnejším v Británii.
[upraviť] Prelom
Napriek tomu, že sa stal v relatívne pokročilom veku konečne docentom, neznamenalo toto povýšenie obrat. Elias ako spisovateľ nebol v Británii známy, kniha O civilizačnom procese ešte stále nebola preložená do angličtiny (čiastočne Eliasovou vinou, pretože niekoľko pokusov o preklad neschválil). To bolo zdrojom flustrácií, ku ktorým sa pripojovalo aj prehliadanie danej situacie zo strany mladších kolegov v sociológii 60. a 70. rokov, kedy sa orientácia na procesy prebiehajúce v minulosti považovala za okrajovú záležitosť. Ďalšou oblasťou Eliasovho záujmu v tom čase sa stala sociológia športu (Quest for Excitement: Sport and Leisure in the Civilizing Process spolu s Ericom Dunningom) a tiež otázka sociálnej nerovnosti v spoločnosti (The Established and the Outsiders, v roku 1965 spolu s Johnom L. Scotsonom).
V roku 1964 bol penzionovaný a odišiel na dva roky do Ghany, kde prijal post profesora na univerzite v Akkre. V rokoch 1964–1976 hosťoval na rôznych európskych univerzitách, od roku 1975 žil natrvalo v Holandsku.
Prelomovým pre Eliasa bola až rok 1976, kedy vyšlo tretie, paperbackové vydanie jeho práce O civilizačnom proocese. Kniha mala úspech, Elias získal celý rad ocenení, titul emeritného profesora univerzity vo Frankfurte a penziu. Aj v tomto pokročilom veku zostal vedecky činný. Venoval sa problematike vývoja vedeckého poznania a riadenia. Výsledkom tejto štúdie boli knihy Engagement und Distanzierung a Über die Zeit.
Venoval se aj písaniu poézie. V roku 1989 vyšla zbierka jeho básní a básnických prekladov Los der Menschen.
Svoj život, ktorý celý zasvätil práci, zakončil vo veku 93 rokov v Amsterdame. Nikdy sa neoženil a tiež sa nikdy politicky neangažoval.
Eliasova písomná pozostalosť je uložená v Nemeckom literárnom archíve v Marbachu nad Neckarom. Na šírenie a vydávanie jeho diel dohliada Nadácia Norberta Eliasa so sídlom v Amsterdame. Jeho dielo vzbudilo ohlas hlavne v Nemecku a Holandsku, v Anglicku už menej a bez ohlasu je zatiaľ v USA.
[upraviť] Dielo (výber)
- Über den Prozess der Zivilisation 1939
- The Established and the Outsiders (1965), see Winston Parva
- Die höfische Gesellschaft 1969
- Was ist Soziologie? 1970
- Scientific Establishments and Hierarchies (ed. with others) 1982
- Über die Einsamkeit der Sterbenden in unseren Tagen 1982
- Engagement und Distanzierung 1983
- Über die Zeit 1984
- Quest for Excitement (spolu s E. Dunningom) 1986
- Humana Conditio: Beobachtungen zur Entwicklung der Menschheit am 40. Jahrestag eines Kriegsendes 1985
- Die Gesellschaft der Individuen 1987
- Los der Menschen 1987
- Studien über die Deutschen 1989
- The Symbol Theory 1991
- Über sich selbst 1990
- Mozart: zur Soziologie eines Genies 1991
- The Norbert Elias Reader. A Biographical Selection (ed. J.Goudsblom/S.Mennell) 1998
- On Civilization, Power, and Knowledge. Selected Writings (ed. and with an introduction by S.Mennell/J. Goudsblom) 1998
- Watteaus Pilgerfahrt zur Insel der Liebe 1998
[upraviť] Referencie
- Šubrt, J. (1996): Civilizační teorie Norberta Eliase, Praha.
- Korte, H. (1993): Blicke auf ein langes Leben - Norbert Elian und die Zivizationtheorie. Wien.
- Mennell, S. (1992): Norbert Eliaas. An Introduction. Blackwell, Oxford.
[upraviť] Externé odkazy
- HyperElias@WorldCatalogue Zoznam diel Norberta Eliasa a ich prekladov v rôznych jazykoch. Štúdie o jeho prácach. Fulltexty.
- Univerzita v Grazu, Biografia Norberta Eliasa
- Nadácia Norberta Eliasa v Amsterdame
