Nebukadnesar II.
Z Wikipédie
Nebukadnesar II. (menej správne: Nabukadnezar (II.); zriedkavo Nebuchadresar; v Biblii (Septuaginte) Nabuchodonozor; na Blízkom Východe aj Nebukadnesar Veľký) bol v rokoch 605 - 562 pred Kr. kráľ Novobabylonskej ríše. Bol členom 2. chaldejskej dynastie, syn Nabopolasara. Za jeho vlády Novobabylonská ríša dosiahla najväčší rozmach. Do dejín sa zapísal víťazstvom nad Egyptom v bitke pri Karchemiši, monumentálnymi stavbami v Babylone, ako aj úlohou v biblickej Knihe Daniel.
Nebukadnesar vstúpil do dejín však prevažne ako negatívna postava, a to v biblickej tradícii. Súčasťou jeho mocenských výbojov na západe bolo aj zničenie Judského kráľovstva, ktoré dovŕšil zborením Jeruzalema a vyplienením Jeruzalemského chrámu roku 587 pred Kr. V biblických knihách Daniel a Jeremiáš je opisovaný negatívne. V súčasnom Iraku je naopak považovaný za veľkého historického vodcu.
Obsah |
[upraviť] Meno
Nebukadnesarovo meno v akadčine je Nabû-kudurri-ussur a zvyčajne sa prekladá ako „Ó Nabu, ochraňuj moje kudurru“ – Nabu je babylonský boh múdrosti, syn hlavného boha Marduka. Význam slova kudurru (po asýrsky kadurru) je nejasný. Ako kudurru sa označovali kamenné tabule s nápisom slúžiace ako hraničné kamene aj pamätníky významných udalostí. Zároveň sa však tento termín spája v akadčine so slovami aplu (dedič) a šumu (potomstvo). Pretože na druhom mieste v zložených menách panovníkov zvyklo stáť slovo vzťahujúce sa k pokrvným zväzkom, dnes sa odborníci prikláňajú k presnému prekladu „Ó Nabu, ochraňuj moje potomstvo“.
Sumerská verzia Nebukadnesarovho mena je na.nig.du.uri aj na.nig.du.šeš.
Nebukadnesar nebol prvý panovník tohto mena v Babylónii. Nebukadnesar I. vládol Stredobabylonskej ríši v rokoch 1124-1103 pred Kr. a preslávil sa porážkou Elamčanov a obnovením slávy Mardukovej svätyne Esagila v Babylone. Tento Nebuchadrezzar svoj pôvod odvodzoval až od starých sumerských kráľov. Je pravdepodobné, že novobabylonský kráľ bol pomenovaný podľa svojho slávneho predka. Tým tiež jeho rodokmeň dosiahol do najstarších čias „pred Potopou“.
V Biblii sa Nebukadnesarovo meno objavuje v dvoch variantoch. Častejší je נְבוּכַדְנֶצַּר (N’bukadnesar), v ktorom sa objavuje n namiesto r (je to vplyv aramejčiny, v ktorej dochádzalo k zmene jednej hlásky v druhú, doloženej aj na aramejských nápisoch z Nebukadnesarovej vlády). Menej častejší variant נְבוּכַדְרֶאצַּר (N’buchadresar) sa objavuje v knihách Jeremiáš a Ezechiel.
Septuaginta používa grécke meno Ναβουχοδονοσορ (Nabuchodonosor), kým grécky píšúci Babylončan Berossos nazýva Nebukadnesara Ναβοκοδροσσορος (Nabokodrossoros).
[upraviť] Rodina
Nebukadnesar bol najstarším synom a následníkom Nabopolasara, prvého kráľa Novobabylonskej ríše, pôvodom pravdepodobne chaldejského náčelníka (Nabopolasar sám vyhlasuje, že nepochádzal z vládnúcej dynastie), ktorému sa podarilo využiť mocenské vákuum v oslabenej Asýrskej ríši na jej zničenie a obnovenie nezávislosti Babylónie. Podľa Berossa si Nebukadnesar za manželku vzal médsku princeznú Amytis, dcéru alebo vnučku médskeho kráľa Cyaxarésa, čím sa spojili babylonská a médska vládnúca rodina. Médska princezná istotne nebola jedinou manželkou mocného kráľa, mená jeho ďalších žien však nepoznáme. V historických dokumentoch sa nám ale zachovali mená siedmich Nebukadnesarových potomkov.
- Amel-Marduk = korunný princ, ujal sa vlády po smrti svojho otca, ale vládol krátko, zavraždený svojim švagrom Neriglisarom
- Eanna-šarra-ussur = titulovaný ako kráľovský princ v doklade z 18. roku Nebukadnezzarovej vlády
- Marduk-šuma-ussur = titulovaný ako kráľovský princ v doklade z 40. a 42. roku Nebukadnesarovej vlády
- Marduk-nádin-ahi = kráľovský princ
- Mušezib-Marduk = kráľovský princ
- Marduk-nádin-šumi = kráľovský princ
- Kaššaja = Nebukadnesarova dcéra, manželka Neriglissara (Nergal-šarra-ussura), ktorý získal babylonský trón po zavraždení Amel-Marduka
Príbuzenský pomer Nabonida (Nabu-na’ida) k Nebukadnesarovi nie je jasný. Je možné, že išlo o jeho syna. Ako pravdepodobnejšie sa ale zdá, že bol manželom inej Nebukadnesarovej dcéry, ktorej meno nepoznáme. Podľa knihy Daniel bol aj Bélšazzar Nebukadnesarovým synom. V babylonských dokumentoch sa pre neho používa skutočne označenie máru, ktoré mohlo ale znamenať rovnako syn ako vnuk. Ako pravdepodobnejšie sa zdá, že bol synom Nabonida, teda Nebukadnesarovým vnukom.
[upraviť] Politické úspechy
Ešte za vlády svojho otca Novobabylončania dobýjali (sčasti egyptské) oblasti Palestíny a Sýrie, jedným z hlavných veliteľov bol pri týchto výpravách ako kráľovský syn práve Nebukadnesar (II.). Roku 605 pred Kr. dobyl strategické mesto Karchemiš (na Eufrate; Bitka pri Karchemiši) s egyptskou posádkou a následne dobyl celú Palestínu a Sýriu. Táto bitka znamenala definitívny zánik Asýrskej ríše a stratu vplyvu Egypta na Strednom východe
Po smrti svojho otca sa stal novobabylonským kráľom (605 pred Kr. – 562 pred Kr.). Už ako kráľ pokračoval v bojoch v Sýrii a roku 601 sa neúspešne pokúsil dobyť Egypt. 16. marca 597 pred Kr. a opätovne roku 587 pred Kr. dobyl Jeruzalem (587 úplné zničenie) a po oboch dobytiach boli tisíce obyvateľov Jeruzalema odvedené do Babylonu (tzv. babylonské zajatie). Po roku 587 potom podobne 13 rokov obliehal fenický Tyros. Roku 585 pred Kr. sprostredkoval Nebukadnesar mier medzi susednou Médskou a Lýdskou ríšou. Za Nabukadnesara dosiahla Novobabylonská ríša najväčší mocenský aj územný rozmach. Ríša bola organizovaná podľa novoasýrskeho vzoru. Nabukadnesar sa ale preslávil aj stavebnou činnosťou. Dal prestavať Babylon (Ištarina brána, hradby, dokončenie stavby babylonskej veže čiže zikkuratu Etemenanki v chrámovej sústave boha Marduka Esagile atď.) a medzi Eufratom a Tigrisom postaviť tzv. médsky múr severne od Babylonu. Do Babylonu dal vybudovať aj cestu zo Sýrie, ktorá slúžila jednak na strategické účely a jednak na prepravu dovážaného luxusného tovaru.
[upraviť] Zdroje
Wiseman, D.J. Nebuchadrezzar and Babylon. Oxford University Press: 1983.
