Nárečie

Z Wikipédie

Nárečie alebo dialekt je územne a funkčne vymedzený štruktúrny jazykový útvar, ktorým spontánne komunikuje autochtónne obyvateľstvo istej oblasti.

Je to územný (zemepisný) variant národného jazyka s vlastným zvukovým, gramatickým, slovotvorným a lexikálnym systémom (stredoslovenské nárečie, východoslovenské nárečie, západoslovenské nárečie), tvoriaci komplexnú lingvistickú, historickú a sociologickú kategóriu. Metodické preferovanie jednotlivých znakov týchto kategórií sa odráža v rozličných definíciách a hodnoteniach nárečia. Pri formulovaní téz o funkčne vymedzenej platnosti nárečia sa uplatňuje najmä sociologický aspekt.

Miestne (územné, oblastné, teritoriálne) nárečie má hovorený charakter; v rečových prejavoch prevažuje dialóg. V súčasnosti nárečia neplnia všetky sociálne funkcie, ktoré náležia plnohodnotnému jazykovému útvaru. Zo štyroch základných jazykovo-komunikačných činností (reč, písanie, počúvanie, hovorenie) sa v nich primárne uplatňuje iba prvá a tretia. Kognitívne funkcie definitívne prevzal jazykový útvar s vyššou prestížou, a to spisovný jazyk; zanedbateľné nie sú ani vplyvy jeho neštruktúrnych foriem.

Diachrónnym a synchrónnym štúdiom nárečí sa zaoberá dialektológia.

[upraviť] Nárečie v širšom zmysle

Niekedy sa ako nárečie označuje každý (nielen územný) spoločensky a funkčne vymedzený variant niektorých z nespisovných útvarov národného jazyka, a preto sa hovorí napr. aj o sociálnych nárečiach.

[upraviť] Externé linky

• FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok