Mošovce

Z Wikipédie

Mošovce

Erb	Vlajka

Mapa

Základné údaje
Kraj:	Žilinský
Okres:	Turčianske Teplice
Región:	Turiec
Poloha:	48° 55' 00" s. š. 18° 52' 00" v. d.
Nadmorská výška:	495 m n.m.
Rozloha:	1,05 / 58,09 km²
Počet obyvateľov:	1328 (01.01.2008)
Hustota obyvateľstva:	1265 obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1233
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	512460
EČV:	TR
PSČ:	038 21
Telefónna predvoľba:	0 43
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Kollárovo námestie 314 038 21 Mošovce
Web:	www.mosovce.sk
E-mail:	mosovce@mosovce.sk
Telefón:	4944100
Fax:	4944332
Politika
Starosta:	Ing. Ján Žirko
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Mošovce sú obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice.

Obsah

1 História
2 Príroda
3 Pamätihodnosti
4 Duchovná kultúra a tradície ľudovej kultúry
5 Život obce
6 Ekonomika obce
7 Pozri aj
8 Galéria
9 Iné projekty
10 Zdroje
11 Externé odkazy

[upraviť] História

Mošovce patria k najväčším turčianskym obciam. Ich bohatú históriu dokladá nielen množstvo zachovaných pamätihodností, ale aj fakt, že svoje dejiny píšu už viac ako 770 rokov. Prvou písomnou zmienkou o obci Mošovce je donačná listina kráľa Ondreja II. z roku 1233. Pôvodne boli Mošovce zložené z dvoch sídlisk: Prvé, Machyuch, sa rozkladalo na mieste dnešného Starého radu a druhé, Terra Moys, ktoré dalo mestečku aj svoje dnešné meno, stálo tam, kde dnešný Vidrmoch. A práve z tohto druhého názvu znamenajúceho Zem Mojšova odvodzujeme, že obec v dávnych časoch patrila istému Mojšovi, čo by mohlo byť skrátenou podobou zloženého slovanského mena Mojtech, podobného typu ako Vojtech alebo Mojmír. Historicky potom názov podliehal mnohým variáciám, od Mossovych, Mosocz, Mossowecz, villa regia Mayos alio nomine Mossovych, oppidioum Mayus sue Mosocz, Mosocz olim Mayus až po dnešné Mošovce. Osobitnou prastarou súčasťou Mošoviec je aj bývalá osada Chornukov, ktorej meno sa zachovalo v dnešnej podobe Čerňakov. Ďalšou časťou obce je osada Mazan.

Mošovce sa najprv rozvíjali ako kráľovská osada so slobodnou advokáciou, od polovice 14. storočia ako výsadné mestečko podriadené kráľovskému hradu Blatnica. Roku 1527 sa dostali do rúk rodu Révayovcov, ktorý takmer 400 rokov potláčal mošovské mestské práva.

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností.

[upraviť] Príroda

Mošovce majú skutočne jedinečné okolie. Komplex historických alejí a zelene vytvára esteticky pôsobivú mozaikovito rozčlenenú krajinu, citlivo nadväzujúcu na lesné komplexy Veľkej Fatry s vrcholmi Tlstou, Ostrou a Drienkom, jedným z neoficiálnych symbolov obce. Toto pohorie patrí k turisticky najpríťažlivejším horstvám na Slovensku. V okolí Mošoviec sa nachádza aj Gaderská a Blatnická dolina s vápencovými a dolomitovými útvarmi.

Mošovcami preteká riečka Mošovka, ktorá sa v obci delí na dve ramená: hlavné rameno a tzv. Horný Potok, ktorý v minulosti slúžil na pohon mlynského kolesa.

Na severnom okraji obce, pri časti Čerňakov sa nachádza sústava mošovských rybníkov napájaných Čiernou Vodou kedysi patriacich pod révayovské panstvo, dnes slúžiacich najmä na chov pstruhov.

[upraviť] Pamätihodnosti

Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom a pridruženou neogotickou kaplnkou-mauzóleom. Ďalšími zaujímavosťami obce sú: pamätné miesto rodného domu Jána Kollára, neogotický kostol postavený na mieste starého kostola s cenným oltárom, evanjelický kostol z roku 1784, mauzóleum s múzeom remesiel, secesný skleník a pavilón z roku 1800.

[upraviť] Duchovná kultúra a tradície ľudovej kultúry

Mošovce dali slovenskému národu veľa významných osobností, z ktorých najznámejšie sú hudobný skladateľ a pedagóg Frico Kafenda (1883-1963), spisovateľka Anna Lacková-Zora (1899-1988), literárny kritik, historik a básnik Štefan Krčméry (1892-1955), barokový dramatik Jur Tesák Mošovský, cirkevný hodnostár a slovenský náboženský spisovateľ, ktorý sa svojím dielom radí do obdobia humanizmu, či zakladateľ dobrovoľného požiarneho zboru na Slovensku, Miloslav Schmidt.

Najvýznamnejším z rodákov je veľký básnik Slovanov, filozof a evanjelický kazateľ Ján Kollár (1793-1852), ktorý svojou básnickou skladbou Slávy dcéra nesmrteľne vstúpil najmenej do dvoch národných literatúr. Slávy dcéra účinkovala na vtedajšie i neskoršie pokolenia národovcov a vlastencov ako východisko i motív zároveň. V pôvodine a v prekladoch prenikla aj do širšieho slovanského a neslovanského sveta a naveky preslávila svojho tvorcu.

[upraviť] Život obce

Logo Mošoviec

V obci sa nachádza Spojená škola, s organizačnými zložkami - Združená stredná škola poľnohospodárska a rybárska, ktorá patrí k iba niekoľkým svojho druhu v strednej Európe. Tradičný Mošovský michalský jarmok, ktorý sa koná vždy začiatkom októbra, je jednou z najväčších podobných udalostí na Slovensku. Popri novoročnom ohňostroji a klasickom stavaní májov za zmienku stojí aj hasičský ples poriadaný pri príležitosti osláv fašiang spojených s pochodom masiek. V minulosti, až do začiatku 90. rokov minulého storočia, sa v obci každoročne konal aj polmaratón s názvom Beh SNP. Okrem toho sa v Mošovciach už od roku 1977 koncom augusta poriada Volejbalový turnaj o pohár ŠRZ Drienok - najväčší amatérsky vojelbalový turnaj na Slovensku s účasťou okolo 90 družstiev. V rovnakom období sa tiež uskutočňuje slávnostné kladenie vencov k pamätníku SNP.

Obec Mošovce má uzavretú družobnú spoluprácu s nasledujúcimi obcami:

[upraviť] Ekonomika obce

Až do začiatku 90. rokov v obci pôsobila fabrika na spracovanie kožušín a nadväzný kožušinársky priemysel. Neskôr sa obyvateľstvo preorientovalo na poskytovanie služieb súvisiacich s cestovným ruchom (využívajú sa termálne pramene a okolitá príroda), potravinársky priemysel (pekárenské zariadnenia), oblasť stavebníctva (výroba betónových prefabrikátov, montovaných domov aj tradičné stavebníctvo) a rybárstva (mošovské rybníky). Význam si neustále udržiava aj poľnohospodárstvo, na dôležitosti naberá lesníctvo.

Je však potrebné zdôrazniť, že funkcia obce je jednako prevažne rezidenčná a väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva dochádza za prácou do neďalekých Turčianskych Teplíc alebo Martina.

[upraviť] Pozri aj

[upraviť] Galéria

Evanjelický kostol v Mošovciach	Katolícky kostol v Mošovciach	Neogotická kaplnka, neskôr mauzóleum, dnes múzeum remesiel v Mošovciach	Originálna architektúra domov v Mošovciach
Obec Mošovce	Mapa Mošoviec

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mošovce

[upraviť] Zdroje

BEŇOVSKÝ, J. a kol.: Mošovce v premenách času. Martin: Osveta, 1984. 304 s.
LIPPAN, M. a kol.: Mošovce. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. 405 s.
REŤKOVSKÝ, P.: Turistický sprievodca po mošovských pamätihodnostiach. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2004. 36 s., ISBN 80-969156-0-6
TATÁR, J.: Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnej mozaike. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2003. 124 s., ISBN 80-968976-0-8
TATÁR, J.: Živý poklad (Povesti z Mošoviec). Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 1994. 64 s. ISBN 80-967232-0-0

[upraviť] Externé odkazy

Mestá a obce okresu Turčianske Teplice (1+25)	31.12.2003
Abramová \| Blažovce \| Bodorová \| Borcová \| Brieštie \| Budiš \| Čremošné \| Dubové \| Háj \| Horná Štubňa \| Ivančiná \| Jasenovo \| Jazernica \| Kaľamenová \| Liešno \| Malý Čepčín \| Moškovec \| Mošovce \| Ondrašová \| Rakša \| Rudno \| Sklené \| Slovenské Pravno \| Turček \| Turčianske Teplice \| Veľký Čepčín

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.