Logika
Z Wikipédie
Logika je veda o zákonoch správneho myslenia. Logika(z Gréckeho slova λόγος (logos) znamená: myslenie, idea, tvrdenie, zdôvodnenie, vysvetlenie alebo princíp. Je to študovanie princípov a kritérií prijateľných dôsledkov a demonštrácií.
Logika je špeciálnovedná disciplína alebo filozofická disciplína, ktorá skúma myslenie s cieľom vypracovať, explicitne formulovať pravidlá, ktoré by legitimovali naše myšlienkové postupy čiže demonštrovali ich správnosť. Jednou z výskumných úloh logiky je získavať nové pravidlá odvodzovania.
Od čias Platona a Aristotela je logika jednou zo základných disciplín filozofie, ktorá predchádza ostatným disciplínam, pretože skúma čisto formálne základné zákony a základné formy všetkého pojmovo-vedeckého myslenia.
Ako spoločenská veda, logika skúma a zatrieďuje štruktúru tvrdení a argumentov cez štúdium spoločenského systému dôsledku a cez štúdium argumentov v prírodnom jazyku. Oblasť logiky je od základných tém ako štúdium omylov a paradoxov po špeciálne analýzy vysvetľujúce použitie pravdepodobnosti a argumentov obsahujúcich príčinu. Logika je často používaná dnes používaná v dôkazovej teórií.
Logika je považovananá ako odbor filozofie, jedna časť klasického trojcestia, ktorá obsahuje gramatiku, logiku a rétoriku. Od polovice 19.storočia sa spoločenská logika študuje v súvislosti so základmi matematiky, kde bola často nazývaná ako symbolová logika. Vývoj spoločenskej logiky a jej implementácií do počítačov je základom informatiky.
Obsah |
[upraviť] Názory na logiku
[upraviť] Albert Veľký
Podľa Alberta Veľkého je logika veda myšlienkového hĺbania (scientia contemplativa), ktorá učí, ako a akým spôsobom prostredníctvom toho, čo je známe, možno dosiahnuť poznanie toho, čo je neznáme. Logika sa delí na logiku nezloženú, čiže vedu o pojmoch a definíciách, zloženú, ktorá sa zaoberá súdmi a usudzovaním. Nezložená logika sa spája s metafyzikou, pretože sa týka predovšetkým bytia ako takého v úsvislosti s jeho prvými a najdôležitejšími predikátmi: jednotou, pravdou a dobrom. Táto problematika suvisí s problémom prvej príčiny vesmíru a jeho prvým hýbateľom čiže s Bohom.
[upraviť] Aristoteles
Logika podľa Aristotela je nástroj (organon) vedeckého poznania. Logika sama nie je veda, lež nástroj rozvíjania ostatných vied. Vzhľadom na oblasť vedenia teda zaujíma osobitné postavenie. Logika je umenie a nástroj správneho pestovania filozofie. Logika sa zaoberá formálnou stránkou pojmov, súdov, spôsobov usudzovania a druhov dokazovania. Logika je metodológia. Aristoteles chápal logiku (analytikon) ako nástroj (organon) každej vedy; logika bola pre neho vedou o "čistom rozume", ktorý "uchopí myslené a myslí" Aristoteles ešte nestotožňoval logiku s jej špeciálnovedným, formálnologickým aspektom. Kľúčom k pochopeniu Aristotelovej logiky je jeho sústava kategórií, rozvinutá najmä v jeho Metafyzike, Fyzike a v práci O duši. Dominantnú úlohu v nej má kategória "podstaty" (veci), kvality a vzťahu podobnosti (byť obsiahnutý v). Na tomto základe sa rozvíjalo Aristotelovo chápanie metód vedeckého poznania (rudimentárna indukcia a dedukcia), ako aj subjektovo-predikátova logika (jeho sylogizmus ako teória odvodzovania a dôkazu). Aristotelova subjektovo-predikátová logika je vlastne len fomrálnologickým usústavnením aristotelovského kvalitativizmu.
[upraviť] Frege
Frege chápal logiku ako logiku kvality (na roziel od aritmetiky ako logiky kvantity). Frege prvý rozvinul logiku, v ktorej by sa táto teória (sc. aritmetika) dala posúdiť a dokázať. V práci Zápis v pojmoch (1879) ako prvý axiomaticky vybudoval výrokovú a predikátovú logiku a položil základy teórie matematického dôkazu.
[upraviť] Hegel
Logika je podľa Hegela prvá z troch hlavných súčastí systému filozofie. Logika zahrnuje náuku o bytí, náuku o podstate a náuku o pojme. Prvé dve súčasti logiky tvoria objektívnu logiku, náuka o pojme je subjektívna logika.
[upraviť] L289
Logika je teória logického vyplývania. V rámci teórie logického vyplývania sa vybudovalo množstvo klasických aj neklasických logických kalkulov.
[upraviť] Letz
Podľa Letza je logika súčasťou filozofie ľudského subjektu.
[upraviť] Psychologizmus
Logika v psychologizme je časť teórie poznania.
[upraviť] stoicizmus
Logikaje v stoicizme náuka o jazyku, ktorá zahrnuje etymológiu (učenie o vzniku slov) a učenie o význame slov, vymedzujúce základné vzťahy medzi jazykovým výrazom, jeho významom a označovanou vecou.
[upraviť] Wittgenstein
Logika podľa Wittgensteina pojednáva o možnosti vecných stavov. Ukazuje, ktoré vecné stavy sú možné a ktoré nie. Udáva túto možnosť čisto formálne. Logika je úplne nezávislá od skúsenosti. Vety logiky sú tautologické, t. j. nehovoria.
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Logika
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- Logické hádanky
