Lockheed P-38 Lightning

Z Wikipédie

Lockheed P-38 Lightning
Typ	Stíhačka
Výrobca	Lockheed
Konštruktér	Clarence L. Johnson
Prvý let	27. január 1939
Zavedený	8. jún 1941
Vyradený	1949 v USA
Hlavný používateľ	USA
Výroba	máj 1941
Vyrobených	9942 ks
Cena za kus	134 284 USD v roku 1945

Lockheed P-38 Lightning bolo jednomiestne stíhacie prípadne stíhacie-bombardovacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny.

P-38 Lightning patrí k najrozporuhodnejším lietadlám svojej doby. Jednými bol pokladaný za jedno z najlepších spojeneckých stíhacích lietadiel druhej svetovej vojny, iní ho pokladali za prekonaný a nebezpečný stroj, ktorý bol ľahkou korisťou nepriateľských stíhačov. Stroj s dvojitými chvostovými plochami bol rýchly, mal mohutnú palebnú silu, veľký dolet a bol pomerne všestranný. Nemohol sa síce porovnávať s jednomotorovými stíhačkami ako bol Messerschmitt Bf 109 a Focke-Wulf Fw 190, ale na svoju veľkosť bol pomerne ovládateľný a efektívny, prinajmenšom pre skúsených letcov. To platilo najmä v juhozápadnom Pacifiku, kde s týmito strojmi lietali najúspešnejší americkí stíhací piloti ako major Richard Ira Bong či Thomas Buchanan McGuire.

Obsah 1 Vznik a vývoj 2 Nasadenie 3 Špecifikácia (P-38L) 3.1 Technické údaje 3.2 Výkony 3.3 Výzbroj 4 Referencie a bibliografia 5 Iné projekty 6 Externé odkazy

[upraviť] Vznik a vývoj

Na jar 1937 vydalo americké letectvo špecifikácie na nový prepadový stíhač s veľkým doletom i dostupom. Stroj sa mal vyznačovať rýchlosťou najmenej 660 km/h, do výšky 6 600 m sa mal dostať za 6 minút. Konštrukcia, ktorú predviedla firma Lockheed bola na tú dobu dosť netradičná. Ku dvojtrupému usporiadaniu sa konštruktéri priklonili po problémoch s inštaláciou turbokompresorov General Electric, ktoré vyžadovali veľa priestoru^[1]. Dva silné motory Allison V-1710-11/15 boli navrhnuté tak aby sa ich vrtule točili naopak a ich gyroskopické momenty sa tak vyrovnávali, čo výrazne zlepšovalo ovládateľnosť stroja pri veľkých rýchlostiach^[2]. Palebná sila stroja pozostávajúca z jedného 37 mm kanónu Oldsmobile, dvoch 0,5" (12,7 mm) a dvoch 0,3" (7,62 mm) guľometov. Všetky tieto zbrane boli koncentrované pred kabínou, čo bolo tiež dosť netypické, pretože väčšina vtedajších amerických lietadiel mala zbrane v krídlach a trajektórie striel ich sa zbiehali v určitej vzdialenosti, naopak zbrane P-38 mierili priamo vpred, takže ich letci nemali obmedzený dostrel. Atypicky bol na svoju dobu riešený aj podvozok lietadla.

Napriek počiatočným problémom si výberová komisia US Air Corps nakoniec vyžiadala v júni 1937 stavbu prototypu. 27. januára 1939 poručík Ben F. Kesley uskutočnil prvý let lietadla. Krátko po štarte sa však lietadlo začalo nekontrolovtelne chvieť a pilot len so šťastím pristál s otvoreným podvozkom na blízkom poli. Po potrebných úpravách už v nasledujúcich letoch podobné problémy nevznikali. Svojim aerodynamickým prevedením, nízkym odporom vzduchu bol nový prototyp XP-38 napriek svojej relatívne veľkej hmotnosti omnoho rýchlejší než akýkoľvek jeho predchodca v americkom letectve. Ani havária prototypu pri diaľkovom lete z Kalifornie do New York 11. februára 1939 neodradila armádu od nákupu nových strojov. Po početných zmenách, ktoré musela konštrukčná kancelária na žiadosť letectva usktutočniť sa nové P-38 začali k jednotkám dostávať až v júni 1941 - jednalo sa o verziu P-38D.

O P-38 v tej dobe prejavilo záujem aj Spojené kráľovstvo. Avšak v decembri 1941 dodané stroje boli bez turbokompresorov, ktoré boli v tej dobe v USA prísne stráženým tajomstvom a navyše s motormi, ktorých vrtule sa otáčali rovnakým smerom. To malo za následok ich slabé výkony. Briti preto prebrali len asi 143 kusov, ktoré nakoniec nikdy nepoužili v boji.

Počas roku 1942 sa objavili nové výkonné verzie P-38F a G s motorom Allison V-1710-49/53, ktoré mali dolet okolo 3830 km a boli schopné preletu Atlantiku. Tieto verzie boli onedlho nasadené v bojoch v rozľahlých Pacifických oblastiach. K zlepšieniu ovládateľnosti strojov, ktorých hmotnosť po zavádzaných zmenách pomerne rýchlo rástla, boli zvláštne upravené vtlakové klapky, ktoré piloti vysunuli počas súbojov do „bojovej polohy“ o 8°, čím umožnili strojom uskutočňovať zatáčky s menším polomerom.

[upraviť] Nasadenie

P-38 bol od vstupu USA do vojny používaný na všetky možné účely ako výkonné stíhacie-bombardovacie, prieskumné, hĺbkové stíhacie a eskortné lietadlo, špeciálne upravené stroje slúžili na prevoz ranených, ako torpédové bombardéry či stroje na vlečenie leteckých terčov pri výcviku stíhačov. Do histórie sa zapísal najmä zostrel admirála Jamamota, významného japonského námorného veliteľa. Na neozbrojenej prieskumnej verzii F-5 lietal a zahynul i slávny francúzsky spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry. Napriek tomu, že ako stíhačka P-38 nebol až tak úspešný, v bojoch nad Európu ho nemeckí vojaci čoskoro nazvali „dvojtrupý diabol“. V podaní niekoľkých amerických stíhacích es ako boli Bong či McGuire, ktorí dosiahli 40 a 38 zostrelov, bol P-38 skutočne nebezpečnou zbraňou. Ich úspechy však možno pokladať viac za výsledky úspešnej spolupráce skupín letcov.^[3]

Do súčasnosti sa zachovalo 6 letuschopných strojov P-38.

[upraviť] Špecifikácia (P-38L)

[upraviť] Technické údaje

• Posádka: 1 (pilot)
• Rozpätie: 15,85 m
• Dĺžka: 11,53 m
• Výška: 3,00 m
• Nosná plocha: 30,43 m²
• Hmotnosť prázdneho stroja: 5 797 kg
• Vzletová hmotnosť: 7938 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 9 798 kg
• Pohonná jednotka: dva kvapalinou chladené dvanásťvalce Allison V-1710-111 a 113
• Výkon motora: 1600 hp (1193 kW)

[upraviť] Výkony

• Maximálna rýchlosť: 667 km/h v 7 620 m
• Pádová rýchlosť: 169 km/h
• Bojový dolet: 1 770 km
• Preletový dolet: 3 640 km
• Dostup: 13 400 m
• Stúpavosť: 1 448 m/min
• Plošné zaťaženie (pri max. vzlet. hmotnosti): 322 kg/m²
• Pomer hmotnosť/výkon: 4,11 kg/kW

[upraviť] Výzbroj

• 1× 20 mm kanón
• 4× guľomety kalibru 12,7 mm
• bomby do hmotnosti 454 kg alebo 726 kg
• alebo 10 rakiet HVAR kalibru 127 mm

[upraviť] Referencie a bibliografia

1. ↑ Pierre Clostermann: Ohně v oblacích. Plzeň, Laser-books s.r.o. ISBN 80-7193-074-1 2000, s. 106
2. ↑ Václav Němeček: Vojenská letedla 3/letadla druhé světové války. Praha, Naše vojsko ISBN 80-7206-0117-1 1992, s. 78
3. ↑ Pierre Clostermann, citované dielo s. 110

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lockheed P-38 Lightning

[upraviť] Externé odkazy

• Fotografie z archívu USAAF

v • d • e
Stíhacie lietadlá	A-20 · FR · F2A · F4F · F4U · F6F · F7F · F8F · P-26 · P-35 · P-36 · P-38 · P-39 · P-40 · P-47 · P-51 · P-61 · P-63 · P-80
Bombardovacie a torpédové lietadlá	A-26 · B-17 · B-18 · B-24 · B-25 · B-26 · B-29 · B-32 · B-34 · B-37 · TBD · TBF · SBC · SB2A · SB2C · SB2U · SBD
Prieskumné a spojovacie lietadlá	L-3 · L-4 · PBY · OS2U · SOC
Cvičné lietadlá	PT-17 · T-6
Dopravné lietadlá a klzáky	C-46 · C-47 · C-54
Vrtuľníky	R-4
Experimentálne lietadlá a prototypy	FL · F8B · TB2D · XF5F · XP-46 · XP-49 · XP-50 · XP-52 · XP-54 · XP-55 · XP-56 · XP-57 · XP-58 · P-59