Latinská plachta

Z Wikipédie

Latinská plachta.

Latinská plachta je trojuholníková podĺžna plachta na plachetnici. Jej horný lem je upevnený na dlhé asymetrické rahno, ktoré siaha až na provu.

[upraviť] Názov

Podľa ľudovej etymológie plachtu nazvali podľa toho, že ju ako prví používali latinskí (t.j. talianski, resp. stredomorskí) námorníci. V skutočnosti však je názov skomolením názvu „vela alla trina“, teda „trojuholníková plachta“, ktorá sa líšila od dovtedy používanej—„vela alla quadra“—„štvoruholníkovej plachty“.

[upraviť] História

Pôvodný tvar bermudskej plachty na naklonenom sťažni bez rahna.

Latinská plachta sa používala na Blízkom Východe a v Stredozemnom mori ju používalu Byzantínci a Arabi od 6. storočia. Od 8. storočia ju používali v Indickom oceáne a až v pozdnom stredoveku sa vďaka Arabom dostala do Európy.

Až do 14. storočia sa používala len v Indickom oceáne a v Stredozemnom mori, kým v Atlantiku a Baltickom mori sa naďalej používali klasické rahnové plachty. Až pokrok v konštrukcii lodí umožnil karavelám s viacerými latinskými plachtami plávať medzi Stredozemným morom a Atlantikom.

V 16. storočí, keď bolo Holandsko pod španielskou nadvládou, dostali sa latinské plachty ďalej do severnej Európy. Holandskí stavitelia lodí vynechali pôvodný sťažeň a upevnili dlhé latinské rahno priamo do trupu lode. Z rahna tak vznikol extrémne naklonený sťažeň, na ktorý sa priamo pripevňovali trojuholníkové plachty.

V priebehu 17. storočia sa z tejto konfigurácie na Bermudách vyvinuli moderné bermudské plachty.