Katakana
Z Wikipédie
 Katakana |
|
| Klasifikácia | |
| ISO 15924: | 411 / Kana |
Katakana (片仮名, doslova: „čiastočná kana“) je japonský sylabár, jeden zo štyroch systémov zápisu japonského jazyka (ostatné sú hiragana, kandži a romadži).
Je to jedno z dvoch (druhým je hiragana) japonských slabičných písiem (v slabičnom písme jeden znak predstavuje celú slabiku), pozostávajúce zo 46 symbolov (45 slabičných symbolov a písmeno n). Pripojením dvoch čiarok (nigori) alebo krúžku (marunigori) nad určité symboly či ich skladaním vznikajú ešte ďalšie zvuky.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Vznikla v 8. storočí za prispenia Kibi no Makibiho (693-755) zjednodušením jednotlivých častí (kata znamená po japonsky „časť“) znakov kandži (na rozdiel od hiragany, ktorá vznikla zjednodušením celých znakov kandži), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa púhými zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky katakany sú hranatejšie a jednoduchšie ako znaky hiragany a cudzinci, ktorí sa učia po japonsky, sa ju väčšinou učia ako prví. Katakanu pôvodne používali japonskí budhisti ako pomôcku napovedajúcu výslovnosť v budhistických spisoch (podobne ako sa dnes používa hiragana v knižkách pre deti), ako aj ako spôsob rýchleho písania.
[upraviť] Pôvod jednotlivých znakov
[upraviť] Dnešné použitie katakany
- slová prevzaté (z čínštiny, portugalčiny, holandčiny, dnes prevažne z angličtiny)
- onomatopoia (v japončine je oveľa viac zvukomalebných slov ako napr. v slovenčine)
- telegramy, zdôraznenia (katakana sa používa tam, kde my použijeme tučné písmo, podčiarknutie alebo kurzívu)
- cudzie miestne názvy
- vedecké názvoslovie (živočíchy a rastliny)
[upraviť] Základná sada znakov katakany
| samohlásky | jóon | ||||||
| ア a | イ i | ウ u | エ e | オ o | ャ ja | ュ ju | ョ jo |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| カ ka | キ ki | ク ku | ケ ke | コ ko | キャ kja | キュ kju | キョ kjo |
| サ sa | シ ši | ス su | セ se | ソ so | シャ ša | シュ šu | ショ šo |
| タ ta | チ či | ツ cu | テ te | ト to | チャ ča | チュ ču | チョ čo |
| ナ na | ニ ni | ヌ nu | ネ ne | ノ no | ニャ ňa | ニュ ňu | ニョ ňo |
| ハ ha | ヒ hi | フ fu | ヘ he | ホ ho | ヒャ hja | ヒュ hju | ヒョ hjo |
| マ ma | ミ mi | ム mu | メ me | モ mo | ミャ mja | ミュ mju | ミョ mjo |
| ヤ ja | ユ ju | ヨ jo | |||||
| ラ ra | リ ri | ル ru | レ re | ロ ro | リャ rja | リュ rju | リョ rjo |
| ワ wa | (ヰ) wi | (ヱ) we | ヲ wo | ||||
| ン n | |||||||
| ガ ga | ギ gi | グ gu | ゲ ge | ゴ go | ギャ gja | ギュ gju | ギョ gjo |
| ザ za | ジ dži | ズ zu | ゼ ze | ゾ zo | ジャ dža | ジュ džu | ジョ džo |
| ダ da | ヂ (dži) | ヅ (zu) | デ de | ド do | ヂャ (dža) | ヂュ (džu) | ヂョ (džo) |
| バ ba | ビ bi | ブ bu | ベ be | ボ bo | ビャ bja | ビュ bju | ビョ bjo |
| パ pa | ピ pi | プ pu | ペ pe | ポ po | ピャ pja | ピュ pju | ピョ pjo |
[upraviť] Referencie
- Janoš, Jiří. 99 zajímavostí z Japonska. Praha: Albatros, 1984.
