Justinián II.

Z Wikipédie

Solidus cisára Justiniána II.

Justinián II. Rhinotmetos (* 669 – † 11. december 711) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 685 – 695 a 705 – 711. Jeho otcom bol cisár Konštantín IV., matkou cisárovna Anastasia. Justiánov mladší brat sa volal Herakleios.

Obsah

1 Úspešná zahraničná politika
2 Vnútropolitické problémy a pád cisára Justiniána II.
3 Pozri aj
4 Iné projekty
5 Externé odkazy

[upraviť] Úspešná zahraničná politika

Justiniánova vláda začala úspešným ťažením proti Arabom (686 – 687). Byzantské vojsko napadlo a vyplienilo Arméniu a potom vtrhlo do Gruzínska a Sýrie. Roku 688 požiadal kalifa Abdulmalika o obnovenie mierovej zmluvy s Konštantinopolom. Na jej základe Byzantínci navýšili poplatky a rozdelili sa príjmy z Cypru a arménsko-kaukazskej oblasti. Cyprus sa stal na ďalších 280 rokov demilitarizovanou nárazníkovou oblasťou, ktorá zostala na dlhý čas ušetrená od búrlivých udalostí tých čias.

Justinián II. pokračoval veľmi energicky v politike rozširovania themskej organizácie, a to predovšetkým na Balkáne na obranu proti Bulharom, kde okrem nedávno založenej themy Thrakesion bola zriadená thema Hellas v strednom Grécku. Predtým spustošené časti ríše začali osídľovať roľníci a vojaci - stratioti. V roku 688 cisár zorganizoval veľké ťaženie proti búriacim sa Slovanom v okolí Solúnu, kde usporadúval doslova lov na zajatcov, ktorých potom presídľovali do maloázijskej themy Opsikion, vydrancovanej Arabmi. Do európskej časti ríše a na západné pobrežie Malej Ázie naopak presťahovali lúpežných kresťanských Mardaitov z byzantsko-arabskej hranice v Sýrii a Cilícii, ktorá tak bola nebezpečne oslabená. Keď sa roku 692 cisár pokúsil presídliť aj obyvateľstvo Cypru, nastal nový vojnový konflikt s Arabmi.

[upraviť] Vnútropolitické problémy a pád cisára Justiniána II.

Pri presadzovaní svojich politických opatrení postupoval despotický Justinián II. veľmi brutálne, čím vzbudzoval stále väčší odpor, ktorý posilňovala tiež veľmi tvrdá daňová politika. Roku 695 bol zosadený vojvodcom Leontiom, zohavený (odťali mu nos, ako napovedá jeho priezvisko Rhinotmetos - Beznosý) a poslaný do vyhnanstva. Po niekoľkých rokoch sa mu podarilo ujsť do Bulharska a získať podporu nástupcu chána Asparucha, významného bulharského vládcu Tervela. Bulhari pritiahli pred Konštantinopol a ľsťou prenikli do mesta, kde pomohli zvrhutému cisárovi znovu získať trón. Justinián za pomoc Tervela bohato odmenil, udelil mu titul kaisar, ktorý bol vyhradený len pre členov panovníckej rodiny. Bulharom odstúpil Zagorje, ktoré malo dôležitý strategický význam na zabezpečenie hraníc ich krajiny. Potom rozpútal v snahe pomstiť sa všetkým svojim odporcom v krajine teror. Roku 711 ho znovu zvrhli a popravili.