Leontios II.

Z Wikipédie

Solidus cisára Leontia

Leontios (* † 705), pôvodom z Isaurie, bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 695 – 698. Jeho vláda je významná predovšetkým preto, že počas nej ovládli Arabi Kartágo, čo prakticky spečatilo osud byzantských severoafrických držav.

Leontios, ktorý sa osvedčil ako vojvodca počas vlády Konštantína IV. Pogonata a jeho syna Justiniána II., zastával pred svojim vyhlásením za cisára celý rad vysokých úradnych funkcií a roku 695 ho vymenovali za stratéga themy Hellas. V tejto funkcii sa postavil na čelo revolty proti nepopulárnemu Justiniánovmu režimu, oslabenému porážkou vo vojne s kalifom Abdulmalikom (bitka pri Sebastopole roku 693).

Revolta, organizovaná s podporou strany modrých a konštantínopolského patriarchu Kallinika, skončila úspešne a jej výsledkom bolo Justiniánovo zohavenie a poslanie do exilu. To, že cisára nepopravili, súviselo s dlhou vládou herakleiovskej dynastie v Byzancii a s ňou spojeným rešpektom, ktorý si u obyvateľstva získala. Leontiovi sa však neskôr jeho „zhovievavosť“ pomstila.

Najväčším problémom, ktorému ríša v tom čase čelila, bol nový nápor arabskej expanzie, predovšetkým v severnej Afrike. Abdulmalikove oddiely tu postupne obsadili väčšinu byzantských držav vrátane Kartága, a aj keď Leontios získal pomocou loďstva kartáginsky prístav prechodne naspäť, jeho jednotky neboli natoľko silné, aby dokázali svoje pozície udržať. Kartágo sa tak dostalo roku 697 definitívne do rúk Arabov.

Porážka v Afrike viedla k pádu Leontiovho režimu. Pri návrate z ťaženia vojaci revoltovali, vyhlásili za cisára vojvodcu Tiberia Apsimara a po krátkej občianskej vojne Leontia zvrhli. Leontios potom strávil sedem rokov v kláštore, než bol na rozkaz Justinána II., ktorý sa znova zmocnil trónu, roku 705 popravený.