Július Gábriš
Z Wikipédie
Július Gábriš | |
---|---|
slovenský rímskokatolícky biskup
|
|
Narodenie | 5. december 1913, Tesárske Mlyňany |
Úmrtie | 13. november 1987, Trnava |
Pozri aj Biografický portál |
Július Gábriš (* 5. december 1913, Tesáre nad Žitavou (dnes Tesárske Mlyňany) – † 13. november 1987) Trnava, bol jedným z troch slovenských katolíckych biskupov, ktorí boli v roku 1973, po takmer štvrťstoročnej odmlke, vymenovaní a vysvätení so súhlasom vtedajšej štátnej moci.
Július Gábriš sa po maturite na gymnáziu v Zlatých Moravciach v roku 1933 prihlásil do biskupského seminára v Trnave. Teologické štúdium dokončil na Bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde ho 26. júna 1938 trnavský biskup Pavol Jantausch vysvätil za kňaza. Nastúpil ako kaplán v Tekovských Šarluhách (dnes Tekovské Lužany), ešte v tom istom roku ho preložili do Holíča a v roku 1939 do Stupavy. Od roku 1941 pôsobil ako správca farnosti v Bankách (dnes súčasť Banskej Štiavnice) a bol aj profesorom na biskupskom gymnáziu v Trnave. V roku 1951 sa stal dekanom v Jablonici a neskôr v Novom Meste nad Váhom.
20. apríla 1969 zomrel trnavský biskup Ambróz Lazík. Pápež Pavol VI. po jeho smrti vymenoval práve Júliusa Gábriša za trnavského apoštolského administrátora s právomocami sídelného biskupa. Predstavitelia vládneho režimu tým neboli nadšení, predsa len sa im však Gábriš javil ako „menšie zlo“, a preto jeho vymenovanie akceptovali. Otázka vysvätenia Júliusa Gábriša za biskupa však nebola až taká jednoduchá. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa obnovili rozhovory medzi československou vládou a Vatikánom o vzájomných vzťahoch, ktoré sa v päťdesiatych rokoch celkom zmrazili. Jednou z najpodstatnejších častí rokovaní bola otázka obsadenia biskupských stolcov. Na Slovensku sa posledné oficiálne vymenovanie a vysvätenie biskupov uskutočnilo ešte v lete 1949, krátko pred prijatím tzv. cirkevných zákonov. Tie vyžadovali predbežný štátny súhlas na vymenovanie do akejkoľvek duchovnej funkcie, čiže aj biskupa. Ďalšie vysvätenia biskupov sa preto robili už tajne a títo biskupi väčšinou skončili vo väzení alebo v emigrácii. Keď v júni 1972 zomrel rožňavský biskup Róbert Pobožný, zostalo Slovensko bez jediného oficiálne pôsobiaceho biskupa. Napríklad v susednom Maďarsku v tom čase pôsobilo až 21 katolíckych biskupov.
Československo-vatikánske rokovania o menovaní biskupov dlho neprinášali konkrétne výsledky. Meno Júliusa Gábriša ako jedného z kandidátov prvý raz predložila vatikánska delegácia v marci 1971, a to na funkciu biskupa v Nitre. Trvalo však ešte dva roky, kým sa dosiahla kompromisná dohoda. Vatikán navrhol Gábriša a Jána Pásztora a štát Jozefa Feranca a Josefa Vranu pre Olomouc. Vo februári 1973 pápež Pavol VI. vymenoval a začiatkom marca 1973 Agostino kardinál Casaroli vysvätil v Nitre troch nových slovenských biskupov. Július Gábriš sa stal apoštolským administrátorom - titulárnym biskupom v Trnave. Za svoje biskupské heslo si zvolil Cum auxilio Divino (s Božou pomocou). Okrem neho sa sídelným biskupom v Banskej Bystrici stal Jozef Feranec a v Nitre Ján Pásztor. Po zriadení slovenskej cirkevnej provincie koncom roka 1977 bola trnavská apoštolská administratúra povýšená na arcidiecézu a Július Gábriš sa stal prvým administrátorom trnavskej arcidiecézy. Pápež Ján Pavol II. ocenil jeho úsilie udelením hodnosti titulárneho arcibiskupa. O tomto menovaní sa vedelo iba tajne, kvôli komunistickému režimu. Oficiálne sa zverejnilo až po jeho smrti.[chýba citácia]