Stupava

Z Wikipédie

Stupava
mesto
Štát	Slovensko
Kraj/oblasť/provincia/región ap.	Bratislavský
Historický región	Záhorie
Okres	Malacky
Nadmorská výška	182 m n. m.
Súradnice	48°16′16″S 17°01′54″V / 48.27111, 17.03167
Rozloha	67,178409 km² (6 718 ha)
Obyvateľstvo	8 593 (31. 12. 2006)
Hustota	128 /km²
Prvá písomná zmienka	1268
Primátor	Ján Beleš (+26.4 2008)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	900 31
Telefónna predvoľba	+421-2
Kód	508233
EČV	MA
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v Bratislavskom kraji
Wikimedia Commons: Stupava
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.stupava.sk

Stupava je mesto ležiace na Slovensku v Bratislavskom kraji. Hraničí s malackou oblasťou, s ktorou ju spájajú úzke kultúrno-historické vzťahy. V meste je rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1767 a kaplnky sv. Jána Nepomuckého, Svätého kríža, sv.Urbana z roku 1705 a sv. Vendelína. V mestskej časti Mást je rímskokatolícky kostol sv. Sebastiána z roku 1631 a kaplnka Panny Márie Lurdskej z roku 1932.

Obsah 1 Polohopis 1.1 Klíma 1.2 Časti obce 1.3 Ulice 1.4 Vodné toky 1.5 Vodné plochy 2 Symboly obce 2.1 Názov 3 História 3.1 Pravek 3.2 Kelti 4 Politika 4.1 Mestské zastupiteľstvo 4.2 Obyvateľstvo 4.3 Partnerské obce 5 Kultúra a zaujímavosti 5.1 Múzeá 5.2 Hudba 5.3 Stavby 5.3.1 Pamiatky 5.3.2 Pomníky 5.4 Parky 5.4.1 Zámocký (Stupavský) park 5.5 Šport 5.6 Pravidelné podujatia 5.7 Kulinárske špeciality 6 Hospodárstvo a infraštruktúra 6.1 Doprava 6.2 Dôležité firmy 6.2.1 Peňažné ústavy 6.2.2 Ubytovacie zariadenia 6.3 Verejné ustanovizne 6.4 Školstvo 6.5 Zdravotníctvo 7 Osobnosti 7.1 Čestné občianstvo 7.2 Cena obce 7.3 Významné osobnosti 8 Médiá (foto, audio, dokumenty) 9 Iné projekty 10 Zdroj 11 Externé odkazy

[upraviť] Polohopis

Stupava sa rozprestiera medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny. Jej nadmorská výška je 174 metrov a nachádza sa na priesečníku 17° 02' východnej dĺžky a 48° 16' severnej šírky. Na jej východnej strane sú Malé Karpaty, pokryté listnatými lesmi. Na západnej strane obce je južná časť Záhorskej nížiny. Na západe tvorí hranicu stupavského chotára rieka Morava. Južnú časť Stupavy tvorí predtým samostatná obec Mást, pričlenená k Stupave roku 1953. Susednými obcami sú na juhovýchode Marianka a Borinka, na juhu Záhorská Bystrica, na juhozápade Devínska Nová Ves, západným smerom osada Devínske Jazero, na severozápade Zohor a severne Lozorno.

Časti obce si dodnes zachovali svoje tradičné mená: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy a i.

Stráne Malých Karpát pokrývajú rozsiahle listnaté lesy, najmä bukové a dubové, v menšej miere smrekové. V nížine rastie agát, breza, borovica. V parku rastie tiež lipa, gaštan, smrekovec, jaseň, topoľ, pri potokoch vŕba a jelša.

[upraviť] Klíma

Povodie Moravy má mierne teplotné pomery.

[upraviť] Časti obce

• Stupava
• Stupava-Mást
• Stupava-Dúbravy
• Stupava-Kremenica
• Stupava-Kolónia
• Stupava-Vinohrady

[upraviť] Ulice

Artézska studňa, Agátová, Bajzova, Bazová, Bernolákova, Bezručova, Bitúnková, Bočná, Borovicová, Bottova, Budovateľská, Cementárenská, Cintorínska, Debnáreň, Devínska cesta, Dlhá, Dolná, Družstevná, Dubová, Duklianska, Fándlyho, F. Kostku, Gaštanová, Hlavná, Hodžova, Hollého, Hroznová, Hurbanova, Hviezdoslavova, I. Juračku, J. Kráľa, Jaseňová, Javorová, Jedľová, Jilemnického, Kalinčiakova, Kalvárska, Karpatská, Keltská, Krajná, Krátka, Krížna, Kukučínova, Kúpeľná, Kvetná, Lesná, Lipová, Lúčna, M. Benku, Malacká, Marcheggská, Marianska, Matuškova, Mierová, Mlynská, Moyzesova, Muštová, Na aleji, Na dieloch, Na kopcoch, Na pekárkách, Na stráni, Na vrchnú horu, Nám. M. R. Štefánika, Nám. SNP, Nám. sv. Trojice, Nová, Okružná, Park, Pažitná, Pod Kremenicou, Pod vŕškom, Poľná, Pri Borníku, Pri greftoch, Pri kríži, Pri majeri, Pri potoku, prof. Ondroucha, Révová, Rímska, Robotnícka, Rovná, Ružová, S. Chalupku, Sadová, Sládkovičova, Slnečná, Slovenská, SNP, Stredná, Stromová, Školská, Štúrova, Továrenská, Vajanského, Veterná, V. Šikulu, Viničná, Vinohradská, Wolkerova, Zadná, Záhradná, Záhumenská, Zdravotnícka, Zemanská, Žabárňa, Železničná.

[upraviť] Vodné toky

Stupavský potok pramení pod Tureckým vrchom, vlieva sa do rieky Morava. Tečie Malými Karpatmi, cez Borinku a Stupavu. Vlievajú sa doň tieto potoky: Vajnorský jarok, Grófsky potok, Červený potok, Vápeničný potok. Dno je väčšinou pieskové, v plytších miestach štrkové a v hlbších bahnité.

[upraviť] Vodné plochy

• Jánošíkov rybník
• Vachálkov rybník
• Rybníky bývalého štát. majetku
• Jazero v zámockom parku

[upraviť] Symboly obce

Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta.

Erb mesta tvorí strieborný ľavošikmý v ľavom hornom rohu sa strácajúci krížový tĺčik vsunutý do zlatého mažiaru. V červenom štíte sa vpravo hore nachádza zlatá zlatostredá zelenokalíšna štvorlupeňová ružička na ľavošikmej zelenej listnatej stopke. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu.

Pečať mesta je okrúhla, s obecným symbolom a kruhopisom MESTO STUPAVA uprostred.

Zástava mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je lastovičím chvostom, t.j. zástrihom siahajúcim do tretiny jej listu.

Štandarda primátora mesta má takmer štvorcovú podobu, erbové znamenie je lemované vo farbách mesta. Samotné vypracovanie a zhotovenie štandardy primátora je luxusné, čo zvýrazňuje jej zvláštny význam.

zdroj: oficiálne stránky mesta

[upraviť] Názov

Na území dnešnej Stupavy sa v čase Rímskej ríše stretali obchodné záujmy Rimanov a barbarských národov. Obyvatelia Stupavy využívali priaznivé prírodné podmienky a pestovali tu konope a ľan. Tie poskytovali olejnaté semená, z ktorých lisovaním získavali olej pomocou mlynov na lisovanie oleja, ktoré sa nachádzali na Stupavskom potoku s vtedy prudkým a bohatým prietokom vody. Ich tradícia sa udržala do 19. storočia.

Lis na olej a na súkno sa v slovanskom jazyku nazýva stupa. Maďari prevzali tento slovanský názov a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čítaj Štomfa) s nosovkou, teda stonpa. V tomto maďarskom pomenovaní sa zachovalo pôvodné slovenské. V ďalšom vývoji slovanskej reči na tomto území došlo k zániku nosovky a ustálila sa podoba stupa. Ku tomuto koreňu sa pripojila koncovka -ava. V 19. storočí sa používali tri pomenovania mesta - slovenské Stupava, maďarské Stomfa a nemecké Stampfen (čítaj Štamfen).

[upraviť] História

[upraviť] Pravek

Záhorská nížina je osídlená od doby bronzovej. Dokazujú to nálezy piatich žiarových hrobov z roku 1932, v ktorých boli uložené polospálené ľudské kosti s jedným zachovaným bronzovým náramkom a zlomkom bronzovej náušnice. Pri stavbe cementárne bolo objavené pohrebisko z doby železnej. Hroby obsahovali meč, kopiju a krivý nôž. Vzácnou pamiatkou je kovová ozdoba na pás s ľudskou hlavou.

[upraviť] Kelti

Prvé etnicky známe obyvateľstvo Záhorskej nížiny boli Kelti. Osídlenie oblasti mesta Keltmi dokazuje nález keltských mincí. Pozoruhodná 2,62 g ťažká zlatá minca s priemerom 12 mm je uložená, podobne ako ďalšie keltské mice typu Biatec, v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Keltská civilizácia bola vytlačená postupom Rimanov na sever a tlakom germánskych Markomanov.

[upraviť] Politika

Orgánmi mesta Stupava sú Mestské zastupiteľstvo a Primátor mesta.

[upraviť] Mestské zastupiteľstvo

Mestské zastupiteľstvo Stupava je zastupiteľský zbor mesta zložený z 13 poslancov, zvolených obyvateľmi mesta na obdobie 4 rokov. Funkčné obdobie poslancov končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského zastupiteľstva.

Mestské zastupiteľstvo zriaďuje tieto svoje orgány:

• Mestská rada
• Komisie mestského zastupiteľstva: finančná komisia, majetko-právna komisia, dopravná a bezpečnostná komisia, komisia stavebná a rozvoja mesta, komisia životného prostredia, komisia sociálnych potrieb, zdravotníctva, školstva a športu, komisia obchodno-podnikateľská
• Mestský úrad Stupava
• Mestská polícia Stupava

[upraviť] Obyvateľstvo

Mesto Stupava má k dnešnému dňu viac ako 13 906 obyvateľov.

[upraviť] Partnerské obce

Mesto Stupava spolupracuje so zahraničnými obcami z Rakúska a Českej republiky. Napríklad s moravským mestom Ivančice, rakúskym Parndorfom alebo s bulharským Svoge.

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

[upraviť] Múzeá

• Múzeum Ferdiša Kostku - Džbankárska a keramická výroba sa v Stupave rozšírila na začiatku 18.storočia a dodnes sa nerozlučne spája s menom Ferdiša Kostku, ktorý tu žil a pracoval v rokoch 1878 až 1951. Múzeum sa nachádza v dvoch objektoch - v trojpriestorovom dome, kde sa tento významný slovenský džbankár a keramikár narodil, žil a pracoval a z budovy nazývanej „brenhaus“. V „brenhause“ si možno prezrieť obchod i dielňu habánskeho hrnčiarskeho majstra. Základnú časť expozície tvoria fajansové výrobky a hrnčiarske práce, ktoré zozbierala vdova po F. Kostkovi Františka Jochová-Kostková, doplnené o predmety zo zbierok Slovenského národného múzea.

[upraviť] Hudba

[upraviť] Stavby

• Sklenený dom (Stupava)

[upraviť] Pamiatky

• stupavský kaštieľ
  
• zrúcanina hraduPajštún
  
• kostol sv. Štefan
  
• kostol sv. Šebastiána
  
• sústava meštianskych domov tzv. Zemanské
  
• rímska vojenská stanica
  
• židovská synagóga
  
• stĺp hanby
  
• a iné
  

[upraviť] Pomníky

[upraviť] Parky

[upraviť] Zámocký (Stupavský) park

Zámocký park tvorí súčasť s okolitými lesmi. Vybudovali ho poslední majitelia kaštieľa, Károlyiovci v štýle anglických záhrad.

Časť parku využíva Domov dôchodcov umiestnený v kaštieli. Severnú časť tvorí pagaštanová aleja, futbalové ihrisko s atletickou dráhou a plochami pre loptové hry a dnes už nevyužívané letné kúpalisko. Na východnej strane parku sa nachádza rybník.

Súčasťou parku je pagaštanová aleja, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pri inventarizácii v roku 1968 boli zaevidované niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov – jedľa Nordmanová, pagaštan červený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlaločné, borievka čínska, borievka virginská, borovica hladká-vejmutovka, borovica čierna, katalpa bignoniovitá, ľaliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská, tavoľník van Houtteov a rad ďalších.

Pôvodne bol v parku umiestnený grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov. V súčasnosti sa park udržiava a obnovuje.

[upraviť] Šport

Dlhú tradíciu majú poľovníctvo a rybolov. Pod vedením Telovýchovnej jednoty Tatran Stupava vyvíja svoju činnosť viacero športových klubov. Úspechy dosahujú najmä hádzanársky a futbalový športový klub.

Po roku 1989 zaznamenal rozvoj i tenis a Tenisový klub vďaka výborným podmienkam zaznamenáva najväčší rozvoj. Pre záujemcov je k dispozícii 10 antukových tenisových kurtov a 3 kurty v tenisovej hale s celoročnou prevádzkou. V areáli Park hotela sa konajú tenisové turnaje ETA – medzinárodný halový turnaj žien a Medzinárodné majstrovstvá OPEN SLOVAK – seniori. V roku 2004 vzniká mládežnícke floorballové družstvo Bogdau Stupava, ktoré dosahuje v mládežníckych kategóriách v rámci SR výrazné úspechy. Každoročne sa organizuje medzinárodný mládežnícky turnaj vo floorballe Stupava Cup.

V Stupave pôsobí tiež skupina historického šermu URSUS.

[upraviť] Pravidelné podujatia

K tradičným podujatiam, ktoré patria medzi najznámejšie a najviac navštevované sú Slávnosti kapusty – Deň zelá a festival country hudby Stupavský širák. Okrem toho sa v Stupave konajú jarmoky, výstavy domácich výtvarníkov a remeselníkov, festival dychovej hudby a ďalšie podujatia. Zaujímavým športovo spoločenským podujatím sú medzinárodné preteky malotraktorov do vrchu ECCE TERRA.

Pravidelné podujatia
Termín	Názov podujatia	Miesto
Január	Mestský reprezentačný ples	Park Hotel
Február	Fašiangová zábava "papučák"	-
Marec	Jarný - veľkonočný jarmok	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
	Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek	Výstavná sieň Kultúrneho domu
Máj	Majáles	Amfiteáter Borník
	Záhorácky sláviček	-
Jún	Môj sen - môj dom	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
	Stupavská krídlovka	Kultúrny dom
Júl	Podujatia kultúrneho leta	Amfiteáter Borník
	Svätojakubský jarmok	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
August	Stupavské hody	-
	Stupavský širák (country festival)	Amfiteáter Borník
Október	Slávnosti kapusty - Deň zelá	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
	Jesenný jarmok	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
	Stupava Cup - medzinárodný mládežnícky turnaj vo florbale	mestská športová hala
	ECCE TERRA - medzinárodné preteky malotraktorov do vrchu	Amfiteáter Borník
November	Svätomartinský jarmok	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
	Požehnanie mladého vína	-
December	Mikulášsky jarmok	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
	Vianočný koncert	Farský kostol
	Výstava vianočných výšiviek a výrobkov	Výstavná sieň Kultúrneho domu

[upraviť] Kulinárske špeciality

• "Stupavské zelé"

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť] Doprava

V súčasnosti je Stupava spojená s okolitým územím železničnou (od roku 1891)a automobilovou dopravou. Železnica má v Stupave okrajový význam a používa sa najmä na nákladnú dopravu. Dňa 25.3.2008 vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR rozhodnutie o zrušení regionálnej železničnej trate Odb. Devínske Jazero - Stupava.

Cestnú sieť v Stupave tvorí štátna cesta prvej triedy spájajúca Bratislavu cez Stupavu a Malacky s Brnom a Prahou. Je to veľmi frekventovaná cesta napriek tomu, že je vybudovaný diaľničný obchvat z Bratislavy smer Břeclav, ktorý nie je napojený na Stupavu. Cesta vedie pravdepodobne v miestach, kadiaľ v stredoveku viedli významné obchodné cesty a jantárová cesta z čias Rímskej ríše.

[upraviť] Dôležité firmy

• Cevaservis, s. r. o.
• Elektrovod s. r. o.
• Holcim a. s.
• MKM, s. r. o.
• Tondach, s. r. o.
• Aerzen Slovakia, a. s.
• Bevex Stupava, a. s.
• Hamé Slovensko, a. s.
• Dura, Automotive Systems
• Heiland Slowakei

[upraviť] Peňažné ústavy

• Slovenská sporiteľňa
• Tatra banka
• VÚB

[upraviť] Ubytovacie zariadenia

• Hotel Stupava - kongresové centrum
• Park Hotel
• Školiace stredisko Intenzíva
• Ubytovňa pri Cevaservise
• Ubytovňa Stupava
• Hotel Eminent (vo výstavbe)
• Privát Stupava

[upraviť] Verejné ustanovizne

• Mestská polícia
• Mestský podnik technických služieb
• Pohrebná služba
• Vodárne a kanalizácie
• Mestské kultúrne stredisko
• Cezhraničné informačné centrum
• Mestská knižnica R. Mórica
• Rímskokatolícky farský úrad
• Domov dôchodcov
• Požiarna zbrojnica
• Zdravotné stredisko

[upraviť] Školstvo

V Stupave sa nachádzajú štyri materské školy, jedna základná škola, jedna základná umelecká škola a jedna špeciálna základná škola.

[upraviť] Zdravotníctvo

V miestnom zdravotnom stredisku sa nachádzajú dve praktické ambulancie pre deti a dorast, tri praktické ambulancie pre dospelých, jeden neurológ, jeden internista, jedna očná lekárka, jeden gynekológ a tri zubné ambulancie

[upraviť] Osobnosti

[upraviť] Čestné občianstvo

[upraviť] Cena obce

[upraviť] Významné osobnosti

• Ferdiš Kostka
• Jozef Kostka
• Ján Nálepka
• prof. Dr. Ján Horecký DrSc - jazykovedec
• Rudo Moric
• Anton Hollý
• Max Reinhardt

[upraviť] Médiá (foto, audio, dokumenty)

Stupava vydáva lokálny mesačník Podpajštúnske zvesti, v ktorom informuje o kultúrnom a spoločenskom živote v Stupave i v obciach z okolia.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stupava

[upraviť] Zdroj

• Kollár D., Ovečková J. a Ovečková M.: Slovensko-rakúske Pomoravie. DAJAMA, Bratislava 1996, ISBN 80-967547-0-X
• Erdélyi V., Mader J.: Stupava. Kapitoly z miestnych dejín. Stupava 1969
• Oficiálne stránky mesta Stupava

[upraviť] Externé odkazy

• Podpajštúnske zvesti

• Mapy a letecké fotografie Súradnice: 48° 16' 16" s.š. 17° 01' 54" v.d.
  • Google maps
  • MSN World Atlas
  • Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google
  • Mapa z Multimap alebo GlobalGuide
  • Letecké fotografie z TerraServer

Mestá, obce a vojenské obvody okresu Malacky (2+24)	31.12.2003
Borinka | Gajary | Jablonové | Jakubov | Kostolište | Kuchyňa | Láb | Lozorno | Malé Leváre | Marianka | Malacky | Pernek | Plavecké Podhradie | Plavecký Mikuláš | Plavecký Štvrtok | Rohožník | Sološnica | Studienka | Stupava | Suchohrad | Veľké Leváre | Vysoká pri Morave | Záhorie (vojenský obvod) | Záhorská Ves | Závod | Zohor