Ján Čaplovič (etnograf)
Z Wikipédie
| Ján Čaplovič | |
|---|---|
 slovenský publicista, etnograf |
|
| Narodenie | 22. september 1780 Horné Príbelce, Slovensko |
| Úmrtie | 29. máj 1847 Viedeň, Rakúsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ján Čaplovič (* 22. september 1780, Horné Príbelce – † 29. máj 1847, Viedeň) bol slovenský evanjelický advokát, publicista, etnograf. Pochádzal zo starej zemianskej jasenovskej rodiny (Csaplovics), jeho mottom bolo: "Slavus sum natis et educatus". Zo sveta odišiel samovraždou, zrejme kvôli bolestiam spojeným s ťažkou chorobou.
Autor šiestich obrán slovenského národa proti maďarizácii, autor početných etnografických prác a spoluzakladateľ slovenskej etnografie ako nezávislého vedného odboru. V etnografii ho ovplyvnil najmä Montesquieu a Herderova filozofia. Považuje sa za pokračovateľa a spolupracovníka Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika. Napísal 31 kníh a viac než 400 článkov v rôznych periodikách. Písal nemecky, latinsky, slovensky i maďarsky.
[upraviť] Dielo
- Slawonien und zum Theil Croatien (1819)
- Slawismus und Pseudomagyarismus (Lipsko 1842 anonymne) - bola to prvá kniha, ktorú pre cenzúru musel tlačiť za hranicami Rakúsko-Uhorska. Napísal ju za rekordných päť dní, napriek ostražitosti uhorských úradov - zhabali skoro celý náklad 560 kusov - zostalo Čaplovičovi tridsať exemplárov, ktoré rozdistribuoval svojim priateľom. Dielo vzbudilo ostrú reakciu na maďarskej politickej scéne.
- Gemälde von Ungarn
- Slováci v Uhorsku - skúmal meštiansku triedu a roľníkov, ako výskum sociálnych skupín v rámci urbánnej etnológie, pričom meštiansku triedu preňho reprezentovali remeselníci a drobní výrobcovia v mestečkách a dedinách. Už v 19. storočí navrhoval výskum mestského prostredia. Dielo napísané v dvadsiatych až tridsiatych rokoch 19. st. zostalo podobne ako iné diela obrodeneckej literatúry /napr. Hodžova Matora/ v rukopise. Vyšlo až v roku 1997 vďaka úsiliu literárneho vedca Rudolfa Brtáňa, ktorý ťažko čitateľný 636 stránkový rukopis preložil z nemecko-latinsko-slovenského originálu do spisovnej slovenčiny.
- Ungarns Industrie und Cultur
- Paradoxen uber das Staats-und Volksleben (Brašov, 1845)
