Hypertext markup language
Z Wikipédie
Hypertextový značkový jazyk (HyperText Markup Language; HTML) je značkový jazyk určený na vytváranie webových stránok a iných informácií zobraziteľných vo webovom prehliadači. HTML kladie dôraz skôr na prezentáciu informácií (odseky, fonty, váha písma, tabuľky atď.) ako na sémantiku (význam slov).
Pôvodne bol určený ako veľmi zjednodušená podmnožina jazyka SGML, ktorý sa používa v organizáciách s komplexnými publikačnými požiadavkami, ale neskôr sa stal samostatným štandardom (ISO/IEC 15445:2000). Špecifikáciu jazyka HTML udržiava World Wide Web Consortium (W3C). Aktuálna verzia je HTML 4.01, ale W3C plánuje nahradiť HTML jazykom XHTML, implementáciou jazyka XML, ktorá zjednoduší prácu prehliadačov aj tvorcov web stránok.
Obsah |
[upraviť] Úvod
Jazyk HTML umožňuje vytvárať dokumenty obsahujúce text, hypertextové odkazy, multimediálny a iný obsah, formuláre, skripty a metainformácie prehliadateľné v tzv. webovom prehliadači.
Jazyk HTML je textový; umožňuje čítanie a upravovanie priamo v textovom editore. Existujú aj špecializované programy na grafické WYSIWYG editovanie stránok HTML, napríklad Macromedia Dreamweaver alebo Microsoft FrontPage. Ďalšou možnosťou ako vytvárať stránky v jazyku HTML je dynamická (alebo aktívna) tvorba obsahu programom bežiacim na strane servera, napríklad PHP alebo ASP, ktorý na požiadanie vygeneruje stránku a pošle používateľovi.
Jazyk HTML sa zvykne používať aj v elektronickej pošte. O takomto použití sa vedú diskusie.
[upraviť] Rôzne verzie jazyka HTML
- HTML 2.0 — (RFC 1866) schválené ako štandard 22. septembra 1995,
- HTML 3.2 — 14. januára 1997,
- HTML 4.0 — 18. decembra 1997,
- HTML 4.01 (drobné opravy) — 24. decembra 1999,
- ISO/IEC 15445:2000 ("ISO HTML", založené na HTML 4.01 Strict) — 15. mája 2000.
Oficiálna špecifikácia HTML 1.0 neexistuje, pretože sa v tom čase používali rôzne neformálne štandardy. Prvá formálna špecifikácia bola označená číslom 2.0, aby sa zdôraznil rozdiel oproti predchádzajúcim neoficiálnym verziám.
Štandard HTML 3.0 vytvorilo novozaložené W3C v marci 1995. Obsahovalo mnoho nových možností ako podpora tabuliek, obtekanie textu, a zobrazovanie matematických výrazov. V tom čase ho nepodporili webové prezerače. Ďalšia navrhovaná verzia, HTML 3.2, väčšinu nových prvkov vynechala a namiesto toho prijala prvky, ktoré medzičasom vytvorili webové prezerače Netscape a Mosaic. Plánovaná podpora matematiky z verzie HTML 3.0 sa neskôr stala samostatným štandardom MathML.
Verzia HTML 4.0 takisto prijala mnohé prvky a vlastnosti z jednotlivých prezeračov, ale zároveň sa pokúšala 'vyčistiť' štandard tak, že niektoré prvky označila ako 'zastaralé'.
Ďalšie verzie jazyka HTML už nebudú. Jeho pokračovateľom je jazyk XHTML, založený na XML.
[upraviť] Prvky
V značkách jazyka HTML existujú štyri druhy prvkov:
- Štruktúrové prvky. Označujú zmysel textu. Napríklad
-
<h1>Golf</h1>
- označuje, že slovo "Golf" je nadpisom prvej úrovne.
- Prezentačné prvky. Popisujú výzor textu, bez ohľadu na jeho zmysel. Napríklad
-
<b>tučné</b>
- zobrazí slovo "tučné" tučným písmom. Prezentačné prvky sa už neodporúča používať; výzor textu by mal byť popísaný pomocou kaskádových štýlov.
- Hyperlinky. Linky do iných dokumentov. Napríklad
-
<a href="http://sk.wikipedia.org/">Wikipédia</a>
- Ovládacie prvky. Vytvárajú tlačidlá, zaškrtávacie políčka, zoznamy, atď.
[upraviť] Oddelenie obsahu a výzoru
Nový spôsob vytvárania webových dokumentov, zdôraznený v jazyku XHTML, oddeľuje štruktúru dokumentu (nadpisy, odstavce, citáty, tabuľky, a podobne) od jeho výzoru (písmo, farba, a podobne). Značky určené na popisovanie výzoru boli zo štandardov HTML 4.01 Strict a XHTML 1.0 Strict vynechané; má ich nahradiť CSS.
[upraviť] Definícia typu dokumentu (DTD)
Každý dokument HTML by mal začínať definíciou typu (Document Type Definition; DTD). Napríklad:
<!DOCTYPE HTML PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 4.01//EN" "http://www.w3.org/TR/html4/strict.dtd">
To znamená, že dokument je v súlade s definíciou Strict DTD jazyka HTML 4.01. Definícia typu určuje množinu značiek, ktoré môžu byť použité v dokumente.
