Gustáv Husák

Z Wikipédie

Gustáv Husák
Prezident Česko-Slovenska
Narodenie	10. január 1913 Dúbravka, Slovensko
Úmrtie	18. november 1991 Bratislava, Slovensko
Politická strana	KSČ

Gustáv Husák (* 10. január 1913, Dúbravka, dnes časť Bratislavy – † 18. november 1991, Bratislava) bol slovenský politik, prezident ČSSR.

[upraviť] Život

V dvadsiatych rokoch bol usilovným študentom bratislavského gymnázia. V roku 1929, ako šestnásťročný, vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a v roku 1933, ako študent bratislavskej právnickej fakulty, do Komunistickej strany Československa. V roku 1938 sa oženil s herečkou a režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou.

Za druhej svetovej vojny bol odporcom prvej Slovenskej republiky, bol členom hnutia odporu, aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Bol podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady, poverencom vnútra a podpredsedom Komunistickej strany Slovenska. Z tejto doby je zachovaný aj Husákov list, v ktorom odporúča, aby Slovensko bolo zaradené do zväzku národov Sovietskeho zväzu. Neskôr už ale zastáva stanovisko, že Slovensko je nedeliteľnou súčasťou Česko-Slovenska, a že má mať v tomto zväzku značnú autonómiu.

Po druhej svetovej vojne, v prvých parlamentných voľbách v máji roku 1946, víťazí na Slovensku Demokratická strana (na rozdiel od Česka, kde víťazia komunisti). Aj napriek tomu (po podpise tzv. tretej pražskej dohody) všetky rozhodnutia Slovenskej národnej rady podliehajú schváleniu česko-slovenskej vlády. Husák sa stáva predsedom Zboru povereníkov.

Na jeseň roku 1947 Gustáv Husák vyhnal z pozície svojej funkcie nátlakovými akciami nekomunistických povereníkov z ich úradov, viedol tak potom slovenský ZNB (polícia), ako aj ŠtB (tajná polícia).

Po komunistickom prevrate v roku 1948 bol spočiatku politicky úspešný, ale roku 1950 bol s V. Clementisom, L. Novomeským a mnohými ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“. Vo februári roku 1951 bol zatknutý a v apríli 1954 ho vo vykonštruovanom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami odsúdili na doživotie. Bol jedným z mála, ktorí pri procese nepriznali žiadnu vinu.

V roku 1960 bol po rozsiahlej amnestii prezidenta A. Novotného Husák prepustený a v roku 1963, na základe výsledkov činnosti barnabitskej komisie v plnom rozsahu rehabilitovaný. V priebehu šesťdesiatych rokov bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v KSČ, v období tzv. pražskej jari vystupoval ako verný stúpenec A. Dubčeka. V apríli roku 1968 sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní republiky. Pred okupáciou bol oveľa radikálnejší, než umiernený Dubček. Ešte v utorok 20.8.1968 v Žiari nad Hronom vystúpil s najradikálnejším proreformným prejavom, v ktorom obvinil Biľakove vedenie KSS zo sabotáže Dubčekovej politiky na Slovensku a seba prezentoval ako muža, ktorý, ak bude zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, stane sa dôsledným realizátorom reforiem na Slovensku a pevnou oporou Dubčekovho vedenia v Prahe.

Kým predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe po vstupe spojeneckých armád vstup odsúdilo, predsedníctvo ÚV KSS v Bratislave, ktoré za neprítomného Biľaka a z jeho poverenia riadil Hruškovič, ktorý oznámil vstup armád a predložil text pozývacieho listu tvrdiac „V Prahe bol schválený všetkými vrátane Dubčeka a že proti boli iba Smrkovský a Kriegel“. Potom 6 z desiatich prítomných členov predsedníctva vyslovilo za schválenie pozývacieho listu (proti boli Falťan, Daubner, Turček a Ťažký). Keď diaľkopisom prišlo skutočné stanovisko predsedníctva ÚV KSČ, Viktor Pavleda a Jozef Zrak sa spamätali a zatelefonovali Gustávovi Husákovi, ktorý sa práve vrátil zo Žiaru nad Hronom. Husák na zasadanie prišiel a veľmi ostro odsúdil schválený text: Čo ste to porobili súdruhovi Dubčekovi, tak ho zradiť a vraziť mu nôž do chrbta. To sa musí okamžite zmeniť, odvolať a prijať nový dokument na podporu stanoviska prijatého pražským predsedníctvom… Čo sa aj okamžite stalo. Takto sa aj vďaka Husákovi rozbil plán pozývateľov a vstup spojeneckých vojsk nezískal okamžitú legitimitu, nemohli zasadnúť revolučné tribunály, ktoré by podobne ako v Maďarsku 1956, fyzicky likvidovali reformátorov.

Na moskovských rokovaniach v auguste roku 1968 Husák pragmaticky „zmenil kurz“ a stal sa Brežnevovým spojencom. V roku 1969 sa dostáva na čelo KSČ - do mája roku 1971 bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku 1987 jej generálnym tajomníkom. V roku 1975, po abdikácii prezidenta L. Svobodu, sa stal na nasledujúcich štrnásť rokov prezidentom Česko-Slovenska. 9. januára 1983 bol vyznamenaný najvyšším sovietskym vyznamenaním Hrdina ZSSR.

Po novembrových udalostiach roku 1989 Gustáv Husák vymenoval 10. decembra Čalfovu "vládu národného porozumenia" a vzápätí abdikoval z funkcie prezidenta republiky. V novembrových dňoch bol jedným z politikov, ktorí odmietli situáciu riešiť násilím a výrazne tak prispel k pokojnému priebehu prevratu. Zásadne trval na ústavnom riešení vzniknutej situácie, čo sa mu aj podarilo.

Dňa 18. novembra 1991 Gustáv Husák, ako súkromná osoba, zomiera.

[upraviť] Funkcie

Komunistická strana Česko-Slovenska

jar 1945: člen Dočasného ústredného výboru (zriadený na oslobodenej časti Česko-Slovenska)
1949-1951 a 1968 (August 31)-1989: člen Ústredného výboru (okrem rokov 1949-1951) a člen jeho Predsedníctva
1969 (apríl)-1987: vodca strany („prvý tajomník“, od 1971 "generálny tajomník")
1987 (17. december): abdikoval z funkcie generálneho tajomníka (nastúpil Miloš Jakeš)

Komunistická strana Slovenska

1939-1945: jeden z jej vedúcich predstaviteľov
1943-1944: člen 5. ilegálneho ústredného výboru
1944-1950 a 1968 -1971: člen ústredného výboru
1944-1945: podpredseda
1968 (August 28)-1969: vodca strany („prvý tajomník“)

Slovenská národná rada

1943-1944: jeden z jej hlavných organizátorov
1944-1950 a 1968 (december)-1971: poslanec
1944-1950: člen predsedníctva
1944-1945: podpredseda

Zbor povereníkov

1944-1945: povereník vnútra
1945-1946: povereník dopravy a techniky
1946-1950: predseda zboru povereníkov
1948-1950: povereník pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu

Národné zhromaždenie, od roku 1968 Federálne zhromaždenie

1945-1951 a 1968-1975: poslanec
1969-1975: člen predsedníctva

Česko-slovenská vláda

1968 (apríl-december): podpredseda

Prezident Česko-Slovenska

1975-1989: Prezident Česko-Slovenska
1989 (10. december): abdikoval

[upraviť] Dielo

Gustáv Husák: O Slovenskom národnom povstaní. - Bratislava : ideologické oddelenie ÚV KSS a ústav dejín KSS, júl 1969. - 134 s.
Gustáv Husák: Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní. - Bratislava : Pravda, 1974. - 683 s.
Gustáv Husák: Prejavy a state. - Bratislava : Pravda, 1979
Gustáv Husák: Z prejavov a statí. - Bratislava : Pravda, 1987

[upraviť] Literatúra o G. Husákovi

Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. - Bratislava : Tatrapress, 1991
Martin Hübl: Cesty k moci. - Naše Vojsko : Praha, 1990. - ISBN 80-206-0208-9
Pešek Jan a kol.:Aktéri jednej éry na Slovensku 1948:1989. - Vyd. Michala Vaška, Prešov 2003.

[upraviť] Inscenácie o G. Husákovi

Divadlo Aréna Bratislava: Dr. Gustáv Husák

[upraviť] Externé odkazy

prezidentský sľub Gustáva Husáka (zvukový záznam)

v • d • e

Prezidenti Česko-Slovenska

* úradujúci prezidenti

v • d • e Predsedovia vlády Slovenska
Dočasná vláda pre Slovensko (časť Česko-Slovenska)	Vavro Šrobár (1918)
Slovenská republika rád	Antonín Janoušek (1919)
Autonómne Slovensko (časť Česko-Slovenska)	Jozef Tiso (1938-1939) • Jozef Sivák (1939) • Karol Sidor (1939)
Prvá slovenská republika	Jozef Tiso (1939) • Vojtech Tuka (1939-1944) • Štefan Tiso (1944-1945)
Predsedovia Zboru povereníkov (časť Česko-Slovenska)	Karol Šmidke (1945-1946) • Gustáv Husák (1946-1950) • Karol Bacílek (1950-1951) • Július Ďuriš (1951-1953) • Rudolf Strechaj (1953-1960)
Slovenská socialistická republika / Slovenská republika (časť Česko-Slovenska)	Štefan Sádovský (1969) • Peter Colotka (1969-1988) • Ivan Knotek (1988-1989) • Pavel Hrivnák (1989) • Milan Čič (1989-1990) • Vladimír Mečiar (1990-1991) • Ján Čarnogurský (1991-1992) • Vladimír Mečiar (1992)
Slovenská republika	Vladimír Mečiar (1993-1994) • Jozef Moravčík (1994) • Vladimír Mečiar (1994-1998) • Mikuláš Dzurinda (1998-2006) • Robert Fico (2006-)