Demokratická strana (Slovensko)
Z Wikipédie
| Politický portál
|
| Politika na Slovensku |
| Ústavní činitelia |
|---|
|
Prezident: Ivan Gašparovič |
| Voľby na Slovensku |
| Parlamentné voľby: 1990 · 1992 · 1994 · 1998 · 2002 · 2006 Prezidentské voľby: |
| Politické strany a hnutia |
| KDH · ĽS-HZDS · SDKÚ-DS SMER · SMK-MKP · SNS · ďalšie... |
| Zahraničná politika |
|
Európska únia · NATO · OSN · WTO |
| uprav box |
Demokratická strana bola politická strana pôsobiaca na Slovensku. Pôsobila v dvoch obdobiach: pred nástupom komunizmu v rokoch 1944–1948 a po páde komunizmu v rokoch 1989–2006. V roku 2006 sa zlúčila so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou. Nová strana dostala názov Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana. Oficiálne Demokratická strana zanikla 13. februára 2006, kedy bola vymazaná z registra politických strán ministerstva vnútra. Za jej pokračovateľku sa považuje Demokratická strana Slovenska, ktorú založili členovia strany, ktorí nesúhlasili s fúziou s SDKU, a ktorá sa na Republikovom sneme 29. septembra 2007 vrátila k svojmu historickému názvu Demokratická strana.
Obsah |
[upraviť] História
[upraviť] Pôvodná DS
Demokratická strana (DS) vznikla v septembri 1944 počas SNP. Medzi jej zakladateľov patrili Ján Ursíny, Jozef Lettrich, Martin Kvetko, Fedor Hodža a Ján Lichner. Pod jej značkou sa pred voľbami 1946 zjednotili demokratické sily. Vo voľbách Demokratická strana na Slovensku zvíťazila so ziskom 62% hlasov. Nástup komunistov v roku 1948 znamenal jej koniec. Väčšina popredných funkcionárov DS emigrovala do zahraničia. Boli medzi nimi aj Jozef Lettrich, Marián Kvetko a Fedor Hodža. Tí, čo zostali v Česko-Slovensku, boli väznení a prenasledovaní. Zo zvyškov strany bola vytvorená Strana slovenskej obrody, ktorá tvorila súčasť komunistami kontrolovaného Národného frontu. Komunisti tak vytvárali zdanie demokracie v štáte.
| Demokratická strana
Parameter is defined. |
|
| Obrázok:Ds logo.gif | |
| Založená: | 1944, obnovená 1989, opätovne 2007 |
| Farby: | {{{Farby}}} |
| Politické ideológie: | liberalizmus / konzervativizmus |
| Súčasný predseda: | Dušan Bobrík |
| Web stránka: | www.demokratickastrana.sk] |
[upraviť] Počiatky obnovenej DS
Po páde komunizmu počas nežnej revolúcie bola DS v decembri 1989 obnovená. Z exilu sa vrátil jeden z jej zakladateľov Martin Kvetko, ktorý sa stal prvým predsedom obnovenej DS. 30. septembra 1990 bol za predsedu strany zvolený Ján Holčík a Martin Kvetko bol zvolený za čestného predsedu.
V prvých slobodných voľbách do Slovenskej národnej rady po páde komunizmu získala v roku 1990 DS 4,4 % hlasov a 7 poslaneckých mandátov. Ivan Brndiar sa stal členom Predsedníctva SNR, predsedom výboru SNR pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva a predsedom poslaneckého klubu DS. Ďalšími poslancami zvolenými za DS boli: Michal Géci, Božena Badálová, Oľga Keltošová, Ján Majer, Hana Zelinová a Peter Brňák. DS sa stala súčasťou vládnej koalície. V slovenskej vláde pod vedením predsedu Vladimíra Mečiara mala DS 3 zástupcov: Ján Holčík sa stal ministrom priemyslu, Stanislav Novák ministrom práce a sociálnych vecí a Jozef Dubníček ministrom výstavby a stavebníctva. Vládna kríza v roku 1991, ktorá vyvrcholila odvolaním Vladimíra Mečiara z funkcie predsedu vlády a následným rozštiepením Verejnosti proti násiliu na Občiansku demokratickú úniu - Verejnosť proti násilu (ODÚ-VPN) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), zasiahla aj DS. Poslanci Oľga Keltošová a Peter Brňák opustili stranu a pridali sa k HZDS Vladimíra Mečiara. V rekonštruovanej vláde pod vedením predsedu Jána Čarnogurského mala DS aj naďalej svoje zastúpenie. Ján Holčík si podržal svoje ministerstvo. Vladimír Pavle sa stal ministrom dopravy a spojov.
[upraviť] DS v opozícii
V nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 1992 získala DS 3,3% hlasov a vzhľadom k tomu, že hranica potrebná na vstup do parlamentu bola zvýšená na 5%, do parlamentu sa nedostala. Týmito voľbami sa aj skončila krátka história DS ako parlamentnej strany. Predsedom strany sa stal v tom istom roku Peter Mattoš a v roku 1993 Anton Ďuriš.
Postupne sa do DS integrovalo viacero stredopravých politických strán: Demokrati 92, Zelená liga a Hnutie česko-slovenského porozumenia. V marci 1994 sa zlúčila so Stranou konzervatívnych demokratov. Predsedom strany sa stal Pavel Hagyari a podpredsedami Ivan Mikloš, Miroslav Ondruš. Ani integrácia však nepomohla DS dostať sa do parlamentu. Pred voľbami ponúklo KDH miesta na kandidátke predstaviteľom menších pravicových strán. Ponuku prijala Stála konferencia občianskeho inštitútu (SKOI), ktorej nominant Ján Langoš sa tak dostal do parlamentu. DS ponuku odmietla. Kandidovala spolu so Stranou podnikateľov a živnostníkov, ale neuspela. Koalícia získala iba 3,42% hlasov, čo opäť nestačilo na postup do parlamentu. Po prehratých voľbách hrozil strane zánik a spochybňoval sa zmysel jej existencie. V tejto situácii bola za predsedu strany zvolený Peter Osuský. Pod jeho vedením pokračovala integrácia občianskej pravice a v máji 1995 DS podpísala dohodu so SKOI, čím DS získala zastúpenie v parlamente prostredníctvom Jána Langoša. Koncom roku zvolil kongres DS Jána Langoša do funkcie predsedu a Petra Osuského do funkcie I. podpredsedu strany. Obaja potom zastávali tieto funkcie nepretržite až do r. 2001.
V roku 1997 vytvorili pravicové opozičné strany DS, KDH a Demokratická únia Modrú koalíciu s cieľom kandidovať spoločne vo voľbách v roku 1998 a vytvoriť silnú protiváhu vládnemu HZDS. Neskôr sa k Modrej koalícii pridali aj Sociálnodemokratická strana Slovenska a Strana zelených na Slovensku a koalícia zmenila názov na Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Po prijatí nedemokratickej novely volebného zákona, ktorá prakticky znemožňovala koalíciám kandidovať vo voľbách, bola SDK pretransformovaná na volebnú stranu. Parlamentní kandidáti SDK formálne vystúpili zo svojich materských strán a stali sa členmi SDK. Hlavným cieľom SDK bolo poraziť HZDS vo voľbách.
[upraviť] Slovenská demokratická koalícia
SDK získala vo voľbách v roku 1998 26,33 % hlasov. HZDS síce získalo o 0,67 % hlasov viac, ale nepodarilo sa mu zostaviť vládu. Naopak podarilo sa to SDK spoločne s Maďarskou koalíciou, Stranou demokratickej ľavice a Stranou občianskeho porozumenia. DS získala prostredníctvom kandidátky SDK šesť poslaneckých mandátov. Poslancami sa stali nominanti DS Jozef Kužma, Ján Langoš, Peter Tatár, Peter Zajac, František Šebej a Peter Osuský. V roku 2001 sa Peter Zajac vzdal poslaneckého mandátu a nahradil ho Alexander Slafkovský. DS získala aj zastúpenie vo vláde prostredníctvom svojho nominanta Ivana Mikloša, ktorý sa stal podpredsedom vlády pre ekonomiku.
Veľmi skoro po víťazných voľbách sa ukázalo, že formálne vystúpenie parlamentných kandidátov SDK zo svojich materských strán nebude vo väčšine prípadov iba formálne. Mikuláš Dzurinda bol medzi tými, ktorí sa snažili o faktické zlúčenie piatich zakladajúcich strán SDK do jednej. Keď sa mu to nepodarilo, založil v januári 2000 novú politickú stranu, Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu. Do tejto strany vstúpila väčšina členov SDK a Mikuláš Dzurinda sa stal jej predsedom. Materské strany tento krok značne oslabil a ich volebné preferencie dlhodobo značne poklesli. Faktický rozpad SDK znamenal aj pohyby v samotnej DS. Na rozdiel od viacerých poslancov KDH a ďalších materských strán SDK splnili Langoš, Osuský, Šebej, Tatár a Zajac sľub daný svojej strane a do DS sa vrátili. Naopak, stranu opustil jej najpopulárnejší politik Ivan Mikloš, ktorý následne vstúpil do SDKÚ, rovnako ako tvorca vlastnou koalíciou neprijatého návrhu reformy verejnej správy Viktor Nižňanský. Počtom neveľká skupina poslancov DS však stála v NR SR pri zrode viacerých dôležitých zákonov (napr. o slobodnom prístupe k informáciám, o vzniku Ústavu pamäti národa) a prvá vystúpila na parlamentnej pôde s návrhom 16% rovnej dane, ktorý však koalícia, ktorej bola DS súčasťou, odmietla.
Začiatkom roka 2001 sa konali voľby predsedu DS. Ján Langoš sa už o funkciu neuchádzal, po dohode s dovtedajším I. podpredsedom Petrom Osuským a členmi predsedníctva strany sa na kongrese uchádzal o funkciu I. podpredsedu. Predsedom sa stal František Šebej a I.podpredsedom Langošov protikandidát Ľudovít Kaník. František Šebej sa však krátko po zvolení vzdal funkcie predsedu, pretože nezvolenie Jána Langoša považoval, rovnako ako členovia dovtedajšieho vedenia DS, za popretie princípov a hodnôt, ktoré pre nich DS predstavovala. Následne sa stal predsedom strany Ľudovít Kaník. V reakcii na túto voľbu sa František Šebej, Peter Zajac, Peter Tatár a Peter Osuský vzdali kandidatúry na akékoľvek stranícke funkcie a vo svojich záverečných vystúpeniach predpovedali zánik strany v objatí SDKÚ. Zakrátko z DS vystúpili a založili novú stranu pod názvom Občianska konzervatívna strana.
[upraviť] Záverečné obdobie DS
Pred voľbami v roku 2002 DS rozbehla volebnú kampaň, z ktorej, po rozhodnutí predsedníctva, krátko pred voľbami odstúpila, hoci už uzavrela koalíciu s DÚ Jána Budaja. Vedenie strany odporučilo priaznivcom DS, aby dali svoj hlas SDKÚ. Týmto krokom sa Ľudovít Kaník stal ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Na toto miesto ho po voľbách nominovala práve SDKÚ.
Ľudovít Kaník bol do čela DS zvolený aj na poslednom riadnom kongrese Demokratickej strany 18. júna 2005. Na kongrese otvorene presadzoval úzku spoluprácu až splynutie strany s SDKÚ. Vo voľbách zvíťazil nad Branislavom Hochelom, zásadným odporcom zlúčenia s SDKÚ. Po tomto kongrese nabrali udalosti veľmi rýchly spád. Už o pol roka neskôr, 17. decembra 2005, odsúhlasil mimoriadny kongres DS trojpätinovou väčšinou zlúčenie strany so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou. O zlúčení strán rozhodol definitívne kongres SDKÚ dňa 21. januára 2006. Nová politická strana pôsobí pod názvom Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana. V čase zlúčenia s SDKÚ mala DS asi 1700 evidovaných členov.
Tá časť základne Demokratickej strany, ktorá sa nestotožnila s fúziou s SDKÚ, sa rozhodla založiť nový politický subjekt, ktorý má pokračovať v odkaze a tradíciach Demokratickej strany. K obdobiu odovzdávania kandidátnych listín do parlamentných volieb v roku 2006 ešte nový politický subjekt nebol zaregistrovaný a tak jednotlivci prijali ponuku kandidovať na kandidátke Slobodného fóra. Subjekt bol neskôr zaregistrovaný pod názvom Demokratická strana Slovenska.
[upraviť] Posledné vedenie strany
Vedenie Demokratickej strany po zjazde DS konanom 18. júna 2005:
- Ľudovít Kaník – predseda
- Branislav Hochel – prvý podpredseda
- Pavol Frešo – podpredseda
- Jozef Mečiar – podpredseda
- Alexander Slafkovský – podpredseda
- Jarmila Baková – tajomníčka
[upraviť] Volebné výsledky
- 1990 (parlamentné voľby) – 4,4 % hlasov a 7 mandátov v parlamente
- 1992 (parlamentné voľby) – DS kandidovala v koalícii s Občianskou demokratickou stranou, koalícia získala 3,31 % hlasov a žiaden mandát v parlamente
- 1994 (parlamentné voľby) – 3,42 % hlasov a žiaden mandát v parlamente
- 1998 (parlamentné voľby) – DS podporovala kandidátku Slovenskej demokratickej koalície, ktorá získala 26,33 % hlasov a 42 mandátov v parlamente a stala sa jednou z vládnych strán; DS nominovala na kandidátku svojich členov, ktorí potom zo strany formálne vystúpili a stali sa členmi SDK
- 2002 (parlamentné voľby) – vedenie DS tesne pred voľbami stiahlo kandidátku do volieb v prospech Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ). Po voľbách nominovala SDKÚ predsedu DS Ľudovíta Kaníka do funkcie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
[upraviť] Volebné preferencie
Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR.
V roku 2005 boli preferencie DS také nízke, že ich štatistický úrad neuvádzal.
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | . | . | . | . | . | . | 0,3 | 0,8 | 0,1 | 0,5 | 0,5 | 0,3 |
[upraviť] Politici Demokratickej strany
Články o politikoch Demokratickej strany sú uvedené v kategórii Politici DS.
[upraviť] Predsedovia DS
[upraviť] Pôvodná strana
- 1944 Ján Ursíny (predseda tzv. demokratického klubu)
- 1945 Ján Ursíny
- 1945-1948 Jozef Lettrich
[upraviť] Obnovená strana
- 1990 Martin Kvetko
- 1990-1992 Ján Holčík
- 1992-1993 Peter Mattoš
- 1993-1994 Anton Ďuriš
- 1994 Pavel Hagyari
- 1994 Ivan Mikloš
- 1994-1995 Peter Osuský
- 1995-1998 Ján Langoš
- 1998-1999 Ivan Brndiar (zastupujúci)
- 1999-2001 Ján Langoš
- 2001-2006 Ľudovít Kaník
[upraviť] Obnovená strana /od fúzie SDKU-DS/
- 2006-2007 Branislav Hochel
- 2007- Dušan Bobrík
[upraviť] Májové vyhlásenie DS
pre členov Demokratickej strany, pre sympatizantov Demokratickej strany a pre všetkých slušných ľudí žijúcich na Slovensku...
Demokratická strana na Slovensku od svojho vzniku v období SNP, od oslobodenia Československa v roku 1945 až do roku 1948, ako aj po jej obnovení v roku l989 až do súčasných dní, prešla (a prechádza) osobitne zložitým vývojom.
Vo voľbách v roku 1946 dosiahla až neuveriteľných 62 % platných hlasov, a tak sa stala na Slovensku poprednou, skutočne národnou stranou... Netrvalo to dlho! Po násilnom mocenskom puči Komunistická strana, politicky však vedená zo Sovietskeho zväzu, činnosť tejto občianskej, obrodnej strany garantujúcej svojim politickým programom celospoločenský demokratizačný vývoj v povojnovom období, protiprávne potlačila a následne aj úplne zrušila... Nasledovali ťažké perzekúcie mnohých členov Demokratickej strany a ich rodinných príslušníkov. Bol to koniec snáh zabezpečiť spravodlivou a právnou cestou pre občanov Slovenska právo na zdravie, sociálnu ochranu a prácu, na slobodu konania a podnikania v medziach zákona, na slobodu tlače a prejavu, slobodu pohybu doma i v zahraničí, na náboženskú slobodu, rovnosť národnostných menšín... Slovom na zmysluplný, plne morálne a eticky uvedomelý, osobnostne tvorivý a najmä slobodný život... Týmto krokom vládnuca Komunistická strana na dlhé desaťročia násilnej diktatúry, ktorú pomenovala diktatúrou proletariátu, zakázala, pošliapala a zneuctila pokrokové demokratické zmýšľanie a z neho vyplývajúce prirodzené osobné práva, ako aj práva občiansko- národné, historické cítenie a občiansku spolupatričnosť... Pre politickú a názorovú rozdielnosť bolo mnoho ľudí odsúdených a uväznených, mnoho ich žilo v politickom exile a všetkým dokopy sa upierali aj tie najzákladnejšie ľudské práva, akým je právo na slobodný pohyb, či dokonca (v mnohých monster procesoch) právo na život.
V rokoch 1989 - 90 v období "nežnej revolúcie" Demokratická strana na Slovensku znovu obnovila svoju politickú činnosť... V súlade s pôvodným politickým programom založeným na obrane základných zákonných práv a slobôd každého občana. Jej snahou bolo nadviazať aj na výsledky politickej práce Československého, ale hlavne Slovenského demokratický exilu z rokov 1948 - 89, ktorý vznikol ako výraz nesúhlasu a odporu proti totalitárnemu komunistickému režimu u nás. Úsilím obnovenej Demokratickej strany bolo pokračovať v začatej práci tam, kde ju v roku 1948 musela násilne prerušiť... V tomto období ponúkla spoločnosti najmä svoje historicko - politické skúsenosti ako aj osobnostný, intelektuálny a rozumový potenciál pre vytvorenie skutočne demokratického prostredia v už slobodnom, spravodlivom, demokratickom štáte...
Demokratická strana odviedla do roku 2005 pri plnení týchto úloh kus poctivej politickej práce. A to ako v snahe dodržať čo najširší občiansky princíp delenia moci (ale tiež brania za ňu patričnej časti občianskej zodpovednosti), tak pri svojom podiele účasti na správe vecí verejných, v úsilí zjednotiť základné morálne aj intelektuálne schopnosti a sily už demokraticky zmýšľajúceho občana, aj celej znovu sa rodiacej spoločnosti. V našich radoch sa však, žiaľ, našli aj jednotlivci, ktorí pri niekoľkonásobných integračných procesoch zlučovania sa Demokratickej strany s inými, programovo blízkymi stranami, čo malo viesť k vzniku takej prepotrebnej intelektuálne silnejšej, modernej politickej strany, nezvládli plniť všetky im uložené ciele. V mnohom zlyhali, sklamali. Demokratickú stranu tak oslabili a to nielen v očiach verejnosti, ale rozkladný proces začal i vnútri strany.
Naša snaha prispieť a podieľať sa na tvorbe spravodlivej, sociálne istej, ekonomicky úspešnej, kultúrne, národne a národnostne stabilnej spoločnosti sa zatiaľ nenaplnila...
Úsilím Demokratickej strany je napomôcť v skutočne demokratickom prostredí obnove pokračovania a vytvárania podmienok pre slušný a dôstojný život každého občana, ktorý svojou prácou o to stojí. A v tomto započatom diele musíme my, členovia Demokratickej strany, my, čo sme jej ideálom a poslaniu ostali verní, pokračovať! V súčasnosti sú naše politické demokratické sily zastrešujúce už nezvratný demokratizačný proces na Slovensku rozptýlené a roztrieštené. Na ceste k právnemu, slobodnému, hospodársky a ekonomicky úspešnému, kultúrne a morálne zrelému samostatnému a rovnoprávnemu štátu v zjednocujúcej Európe nie sú vždy schopné zodpovedne riešiť každodenné občianske záujmy. Pri ich narastajúcej neschopnosti vzájomnej demokratickej komunikácie a v nezdravom prostredí ich vnútrostraníckej mocenskej rivality zabúdajú na potreby a požiadavky čestne žijúceho občana.
A práve preto my, politická strana včerajška aj dneška a dnes už aj moderná politická strana zajtrajška, sme sa rozhodli osloviť každého z vás a požiadať vás o spoluprácu a spoluúčasť na realizácií našich cieľov! Nie preto, aby vám obnovená Demokratická strana pomohla ku kariére, alebo ponúkla lepší život nesplniteľnými populistickými návrhmi a víziami! Demokratická strana neponúka vám ani iný mandát na získaniu osobnej moci..! Oslovujeme vás preto, aby sme spoločnými odbornými vedomosťami, spoločnými životnými skúsenosťami, podľa vašich regionálnych a tým aj našich požiadaviek, prispeli spoločne k vzniku už naozaj slobodnej, mravnej, podliehajúcej nie len právnym, ale aj etickým normám, natrvalo otvorenej občianskej demokratickej spoločnosti, založenej na spravodlivej vôle väčšiny, ktorá už natrvalo bude žiť len v demokracii.
Aby sme spoločnými silami dosiahli splnenie všetkého toho, čo každý z nás k svojmu úspešnému a poctivému životu v modernej a prekrásnej vlasti, hoci aj v zložitej dobe - chce a bude potrebovať...alebo už aj dnes potrebuje.
Dušan Bobrík predseda Demokratickej strany Bratislava, 16.5.2008
