Guľomet

Z Wikipédie

Guľomet M60

Guľomet je automatická strelná zbraň kalibru do 20mm. Vyznačujú sa špecializovaným určením podľa svojho začlenenia v jednotlivých druhoch vojsk.
Podľa kalibru bývajú rozdelované na malokalibrové - kalibru do 10 mm a veľkokalibrové - kalibru od 10 do 20 mm. O guľometoch, ako automatických zbraniach, hovoríme, pokiaľ používajú náboje s plášťovou strelou. Pokiaľ používajú strelu s vodiacimi nákružkami, patria už medzi automatické kanóny. Vo výzbroji Ozbrojených síl Slovenskej republiky je najväčším nábojom s plášťovou strelou náboj kalibru 14,5mm. Malokalibrové guľomety sa obvykle delia na ľahké (ručné, s dvojnožkou), ťažké (s podstavcom) a univerzálne.

Obsah

1 História
2 Hlavné časti guľometu
3 Rozdelenie guľometov
- 3.1 Rozdelenie podľa princípu činnosti
- 3.2 Rozdelenie guľometov podľa určenia a použitia
4 Iné projekty

[upraviť] História

Prvým funkčným guľometom nasadeným v boji bol viachlavňový mechanický guľomet systému Gatling (1862), poháňaný kľukou, s kadenciou 560 rán/min. Vytvoril ho Američan Richard Gatling. Zbraň použili v Americkej občianskej vojne. Zbraň nebola celkom automatická, napriek tomu je označovaná ako prvý guľomet. neskôr bol upravený na elektrický pohon a dosahoval kadenciu až 1000 výstrelov za minútu.

Neskôr sa objavila konštrukcia Maxim (1885-1890), ktorá pracovala s krátkym záklzom hlavne. Maximov guľomet mal kadenciou okolo 500 rán/min. Tieto zbrane sa stihli v armádach zabehnúť ešte pred prvou svetovou vojnou a boli použité napríklad v Rusko-Japonskej vojne v roku 1905 a v niektorých koloniálnych vojnách.

[upraviť] 1. Svetová vojna

V tejto vojne boli najpoužívanejšie osvedčené guľomety typu Maxim. Angličania uprednostňovali ťažké guľomety Vickers vychádzajúce z konštrukcie Maxim a ľahšie bubnové guľomety Lewis, vlastnej výroby. Licenciu na výrobu guľometov Maxim kúpilo aj Rusko a zaviedlo ako vzor 1910.

Nemci nazývali svoje guľomety - kópie guľometu Maxim, nazývali ich jednoducho „Machinengewehr“ (strojová puška, strojová zbraň). Američania používali model Browning. Vlastné konštrukcie guľometov používalo Francúzka a Rakúsko-Uhorsko. Na obsluhu jedného guľometu bolo treba 3 až 6 vojakov.

Guľomety sa stali jednou z príčin, prečo sa vojna stala statickou. Mohutná palebná sila automatických guľometov dokázala zastaviť každý útok zovretých formácií pechoty alebo jazdectva.

[upraviť] 2. Svetová vojna

Guľomet M2

ZSSR - Maxim, Degťarjev
Nemecko - Mauser
Anglicko - Vickers

[upraviť] Moderná doba

Koncept guľometov sa veľmi nezmenil, najznámejšou novinkou bol systém Vulcan s rotujúcim zväzkom hlavní, ktorý oprášil starý koncept gatling a dosiahol kadenciu až 6 000 rán/min (100 rán za sekundu) s elektrickým odpaľovaním munície, pretože klasické úderníky by nevydržali namáhanie pri streľbe a nezaručovali spoľahlivé odpálenie náboja. Experimentálne verzie šesťhlavňového guľometu XM-134 dosiahli rýchlosť paľby až 24 000 rán za minútu, ale takáto extrémna rýchlosť paľby zatiaľ nemá praktické uplatnenie a navyše bola dosiahnutá len na veľmi krátky čas niekoľkých sekúnd a rýchlo dochádzalo k poškodeniu zbrane extrémnym tepelným namáhaním pri streľbe.
Rozvoj guľometov sa v súčasnosti zameriava predovšetkým na zlepšenie ich úžitkových vlastností - spoľahlivosti, presnosti a životnosti.

[upraviť] Hlavné časti guľometu

Jedna súčiastka alebo mechanizmus môže súčasne plniť niekoľko úloh.

púzdro zbrane - spája ostatné prvky do jedného celku
úplná hlaveň - telo hlavne, púzdro hlavne, vodiace a upevňovacie prvky hlavne, úsťové zariadenia...
záver - záver, nosič záveru,
systém podávania nábojov
- vyťahovacie mechanizmy - vyťahujú nábojnicu z nábojovej komory
- vyhadzovacie mechanizmy - vyhadzujú nábojnicu mimo zbraň
- zasúvacie mechanizmy - zasúvajú náboj do nábojovej komory
systém posunu (pohonu) nábojového pásu a mechanizmy vyťahovania nábojov z pásu
spúšťacie a odpalovacie mechanizmy
funkčné pružiny - predsuvná, nárazníková...

ovládacie prvky
podstavec
mieridlá

[upraviť] Rozdelenie guľometov

Treba mať vždy na pamäti, že každé delenie zbraní nevyhnutne obsahuje mnoho výnimiek a z toho plynúcich nepresností. Existuje mnoho typov guľometov, ktoré sa viac či menej úspešne používali v niekoľkých, alebo aj všetkých tu uvedených základných skupinách. Niektoré zo zbraní označovaných ako guľomet môžu byť odvodené aj od útočných pušiek, vybavených ťažšou a dlhšou hlavňou, dvojnožkou alebo podstavcom a väčším zásobníkom streliva.

[upraviť] Rozdelenie podľa princípu činnosti

pohon od impulzu výstrelu (interný pohon)
1. s pohybom nábojnice
  1. s dynamickým záverom
  2. s brzdeným dynamickým záverom
  3. s dynamickým záverom brzdeným falošnou hmotnosťou
  4. s dynamickým záverom a predzápalom náboja
2. s krátkym záklzom hlavne - záklz hlavne je kratší ako dĺžka náboja
3. s dlhým záklzom hlavne - záklz hlavne je dlhší ako dĺžka náboja
4. odberom plynov z hlavne
5. pohyblivým úsťovým nástavcom
pohon z externého zdroja energie (externý pohon)
1. mechnický pohon
2. elektrický pohon
3. hydraulický pohon

[upraviť] Rozdelenie guľometov podľa určenia a použitia

pechotné - sú zaradené do výzbroje pechotných, motostreleckých a podobných vojenských jednotiek
1. ľahké - sú určené ako podporná zbraň družstva, obsluha je obvykle dvojčlenná. Sú vybavené dvojnožkou a zásobované sú obvykle zásobníkom alebo krátkym pásom v schránke. Paľba je vedená krátkymi dávkami.
2. ťažké - sú určené ako podporná zbraň na úrovni čaty a roty. Sú vybavené podstavcom, zásobované sú nábojovým pásom. Obsluha je dvojčlenná alebo viac členná. Paľba je vedená krátkymi a dlhými dávkami, preto sú vybavené "ťažkou" hlavňou, a v minulosti bývali vybavené vodným chladením hlavne a ochranným štítom chrániacim strelca.
3. univerzálne - kombinujú vlastnosti ľahkého a ťažkého guľometu a po výmene podstavca a hlavne sú schopné plniť úlohy oboch zbraní.
4. protilietadlové - sú určené na protilietadlovú obranu jednotiek. Sú obvykle vybavené špeciálnym protilietadlovým zameriavačom. Môžu byť veľkokalibrové, namontované na ľahký podvozok, alebo malokalibrové, namontované na špeciálny protilietadlový podstavec. Ako protilietadlové sa používali ťažké guľomety vo viacnásobnej montáži (niekoľko guľometov na jednej lafere so spoločným spúšťaním)
5. protitankové - veľkokalibrové guľomety určené pre boj s tankmi a obrnenou technikou nepriateľa. Historická kategória, zanikla počas druhej svetovej vojny.
pevnostné - guľomety príbuzné ťažkým guľometom, vybavené špeciálnou pevnostnou lafetou a masívnou hlavňou, často s vodným chladením, zásobované sú nábojovým pásom. Obvykle majú aj nepriame zameriavače, ktoré umožňujú viesť účinnú paľbu na základe pokynov vzdialeného pozorovateľa beztoho, aby obsluha videla ostreľované ciele. Sú zvlášť uspôsobené pre použitie v stiesnených priestoroch stálych a polostálych opevnení (bunkrov).
tankové - guľomety uspôsobené pre použitie na obrnenej technike, predovšetkým na tankoch. Sú uspôsobené pre použitie v stiesnených priestoroch tanku. U niektorých tankov (v minulosti) a obrnených vozidiel predstavujú hlavnú výzbroj namontovanú do pohyblivej veže podobne ako tankové kanóny.
1. súosové - sú montované súosovo s kanónom tanku. Vyznačujú sa predovšetkým diaľkovým ovládaním streľby. Bývajú zásobované nábojovým pásom.
2. protilietadlové - Sú umiestnené na veži tanku. Patria spravidla medzi veľkokalibrové guľomety a sú určené na obranu tanku proti útoku lietadiel. Sú vybavené protilietadlovým zameriavačom a niekedy aj diaľkovým riadením a ovládaním streľby. Bývajú zásobované nábojovým pásom.
3. trupové - sú namontované v čelnom pancieri trupu (korby) tanku. Obsluhoval ich spravidla strelec sediaci vedľa vodiča. Po druhej svetovej vojne sa prestali na tankoch používať. Jedným z posledných požití takéhoto spôsobu montáže guľometov je na sovietskom výsadkovom bojovom vozidle BMD, kde sú po bokoch prednej časti trupu umiestnené dva trupové guľomety, ktoré obsluhujú dvaja strelci sediaci po bokoch vodiča.
letecké - guľomety špeciálne uspôsobené pre použitie na leteckej technike. Vyznačujú sa predovšetkým vysokou rýchlosťou streľby. Môžu byť malokalibrové, ale spravidla sú veľkokalibrové. Môžu byť montované do krídiel (krídla) alebo do trupu lietadla. Vždy sú vybavené diaľkovým ovládaním streľby. Bývajú zásobované nábojovým pásom.
1. synchronizované - guľomety špeciálne uspôsobené pre streľbu cez rotujúcu vrtuľu lietadla. Špeciálne zariadenie - synchronizátor - automaticky krátkodobo blokuje streľbu z guľometu v čase, keď pred jeho hlavňou prechádza list vrtule. Bývajú zásobované nábojovým pásom.
  - Zvláštnym druhom leteckého guľometu je "motorický guľomet" - vyznačuje sa tým, že na svoj pohon využíva prevod priamo od motoru lietadla, do ktorého je v blízkosti motoru namontovaný. Je teda už z princípu synchronizovaný s pohybom vrtule. Druhá výhod spočíva v tom, že spoľahlivosť nie je závislá na kvalite streliva a v prípade neodpálenia náboja nedochádza k zádržke. Príliš sa nerozšíril.
2. krídlové a trupové - sú zabudované do krídiel alebo trupu lietadla, alebo umiestnené v púzdrach pod krídlom alebo pod trupom. Strieľajú mimo okruh vrtule. Obvykle mieria v smere letu lietadla. Zamierenie na cieľ sa deje pohybom celého lietadla.
3. pohyblivé - Guľomety osobitne upravené pre použitie v streleckých stanovištiach lietadiel a vybavené špeciálnymi mieridlami pre leteckú streľbu. Mieridlá môžu byť umiestnené na inom mieste lietadla ako zbrane. Môžu byť ovládané priamo strelcom, alebo špeciálnymi pohonnými mechanizmami. Bývajú zásobované obvykle nábojovým pásom, ale existujú aj bezpásové systémy prívodu nábojov.
námorné - guľomety určené pre montáž na lode. Vyznačujú sa špeciálnym lodným podstavcom a spravidla sú vybavené protilietadlovým zameriavačom a ochranným štítom. Bývajú zásobované nábojovým pásom.