Gibonovité

Z Wikipédie

Gibonovité
Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia Kmeň (phylum) Chordáty Chordata Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata Stupeň Štvornožce Tetrapoda Trieda (classis) Cicavce Mammalia Rad (ordo) Primáty Primates Podrad (subordo) Celistvonosoblížne Haplorhini Nadčeľaď (superfamilia) Hominoidovce Hominoidea Čeľaď (familia) Gibonovité Hylobatidae
Vedecký názov
Hylobatidae Gray, 1877
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gibonovité (Hylobatidae) sú čeľaď hominoidovcov z radu primátov. V klasifikáciách, v ktorých sa do gibonovitých nezaraďujú dionýzopitekorodé, sa označujú aj ako malé ľudoopice.

Žijúcimi predstaviteľmi sú už len podčeľaď gibonorodé (malé ľudoopice).

Obsah 1 Členenie 2 Vývoj 3 Rozšírenie 4 Charakteristika

[upraviť] Členenie

Z hľadiska vyššej klasifikácie sa podčeľaď dionýzopitekorodé často zaraďuje do čeľade pliopitekovité (Pliopithecidae), čiže gibonovité potom pozostávajú len z gibonov (malé ľudoopice).

Členenie:

• †Podčeľaď dionýzopitekorodé (Dionysopithecinae)
  • †Rod dionýzopitek (Dionysopithecus):
    • †(Dionysopithecus shuangouensis) – nález z roku 1978, 12 mil. rokov, fylogeneticky najstarší predstaviteľ čeľade
    • †(Dionysopithecus orientalis)
  • †Rod platodontopitek (Platodontopithecus) – zaradenie sporné (napríklad aj prokonzulovité)
    • †(Platodontopithecus jianghuaiensis)
  • †Rod (Krishnapithecus) – zaradenie sporné
    • †(Krishnapithecus krishnai) (pôvodne Pliopithecus krishnai) - nález z Haritalyangaru, India, 7,6 mil. rokov
  • †Rod (Laccopithecus) – zaraďovaný aj do čeľade kruzeliovité (Crouzeliidae)
    • †(Laccopithecus robustus) – nález z roku 1984, Lufeng, Čína, 6-8 mil rokov

• Podčeľaď gibonorodé alebo malé ľudoopice (Hylobatinae)
  • Rod gibon (Hylobates) – prípadne separátne (pod)rody Nomascus, Symphalangus (=siamangy), Bunopithecus a Hylobates v užšom zmysle
    • gibon čierny (Hylobates concolor) (Nomascus concolor)
      • (Hylobates concolor concolor)
      • (Hylobates concolor hainanus)- tiež považovaný za separátny druh (Hylobates (Nomascus) hainanus)
      • (Hylobates concolor lu)
      • (Hylobates concolor nasutus)
      • (Hylobates concolor jingdongensis)
      • (Hylobates concolor furvogaster)
    • gibon bielolíci (Hylobates leucogenys) (Nomascus leucogenys) (predtým Hylobates concolor leucogenys)
      • (Hylobates leucogenys leucogenys)
      • (Hylobates leucogenys henrici)
    • gibon žltolíci (Hylobates gabriellae) (Nomascus leucogenys) (predtým Hylobates concolor gabriellae)
      • (Hylobates gabriellae gabriellae)
      • (Hylobates gabriellae siki) - tiež považovaný za separátny druh (Hylobates siki)
    • gibon siamang (Hylobates syndactylus) (Symphalangus syndactylus)
      • (Hylobates syndactylus syndactylus)
      • (Hylobates syndactylus volzi)
    • gibon hulok (Hylobates hoolock) (Bunopithecus hoolock)
    • gibon malý (Hylobates klossii)
    • gibon čiapočkový (Hylobates pileatus)
    • gibon Müllerov (Hylobates muelleri)
    • gibon striebristý (Hylobates moloch)
    • gibon tmavoruký (Hylobates agilis)
    • gibon lar (alebo gibon bieloruký)(Hylobates lar)
    • gibon bielobradý(??) (Hylobates albibarbis)

[upraviť] Vývoj

Ide o časovo prvú skupinu hominoidovcov, ktorá sa oddelila od skupiny príbuznej človeku (nasledovali orangutany, potom gorily a až nakonie šimpanzy). K oddeleniu došlo niekedy medzi 17-21 mil. rokov. Z hľadiska fylogenézy sú najprimitívnejší hominoidovci.

Korene tejto čeľade možno azda hľadať medzi miocénnymi dryopitmi ázijského kontinentu podobnými nálezu nazývanému Hylopithecus hysudricus.

[upraviť] Rozšírenie

Dionýzopitekorodé:

• najmä Čína, India

Gibonorodé:

• dnes: juhovýchodná Ázia a Malajzia
• v pleistocéne: tam kde dnes a navyše v Číne, Vietname, Laose, Indonézii a inde

[upraviť] Charakteristika

Telesné znaky súvisia so značnou špecializáciou na kolísavý pohyb po korunách stromov (brachiáciu).

Všeobecné znaky:

• predĺženie všetkých súčastí ruky
• dlhý palec na ruke schopný perfektnej opozície
• predĺženie a ventrálne prehnutie článkov 2. - 4. prstu na ruke aj nohe
• oslabenie pohlavného dimorfizmu

Dionýzopitekorodé žili v miocéne a pliocénea sú predchodcami gibonorodých

Gibonorodé sú vysoké 1 meter a vážia 3 – 11 kg.