Ganeš

Z Wikipédie

Ganeša

Ganeš je synom boha Šivu, indického boha ničiteľa zo svätej trojice Trimurti (Brahma, Višnu, Šiva), ale zároveň aj synom spoločníčky boha Šivu - Parvati, ktorá ho podľa jednej legendy stvorila kvôli samote, keďže jej spoločník Šiva bojoval s démonmi a bol dlho preč. Keď sa Šiva vrátil z bojiska, Ganeš ho nechcel pustiť k matke, lebo ho nepoznal. Šiva mu od zlosti odtrhol hlavu, ale keď mu Parvati povedala, že je to jej syn, Šiva mu chcel vrátiť hlavu. Bol však veľmi mocný a odhodil ju príliš ďaleko, aby ju našiel, vraví legenda. Rozhodol sa teda, že prvému tvoru, ktorého stretne, odtrhne hlavu a nasadí ju na svojho syna. Týmto tvorom bol slon. Ganeš má tak hlavu zo slona, ktorá zároveň symbolizuje, že je najväčší a najmúdrejší medzi zvieratami.Ganeš sa narodil štvrtého dňa (Chatur) v mesiaci Magh a sa považuje za majstra astrológie. Podľa hinduistického kalendára národných sviatkov sa oslavuje jeho narodenie v auguste/septembri; tento dátum je premenlivý podobne ako kresťanská Veľká Noc. Oslavy venované tomuto bohu trvajú až desať i jedenásť dní. Indický štát Maharastra je mu špeciálne zasvätený. Okolo mesta sú „slonie jaskyne“ - svätyne vytesané do kameňa; v meste je veľa atraktívnych svätýň i chrámov.

Hinduizmus pozostáva z troch základných smerov, z ktorých 1) šaivizmus je najstarší. Boh Šiva je teda absolútnym Bohom; v iných hinduistických denomináciách je to Šakti (ženský princíp) - 2) šaktizmus, alebo Višnu a jeho avatar (vtelenie) Krišna - 3) vaišnavizmus.

Čokoládový a benevolentný boh Ganeš sa považuje za prvého Boha v tom zmysle, že ak chce niekto pristúpiť k Šivovi, musí najprv pristúpiť ku Ganešovi, inakšie sa ďalej nedostane. Je to teda ponímané inak v kontexte európskeho myslenia, kde vyslovujeme najprv meno toho najväčšieho (oslávenca, kandidáta atď.), až potom mená ostatných, menej dôležitejších. Preto v Indii, ak sa niekto plánuje oženiť/vydať, alebo ho čaká nejaká dôležitá zmena, prvá modlitba smeruje ku Ganešovi.

Na juhu Indie existujú vyobrazenia tohto boha v ženskej podobe a tak sa ujal aj termín Vinayaki, čo je pomenovanie Ganeša v ženskej forme vyobrazovaného s tigrími nohami a takýchto sôch je málo. Indický štát Tamil Nadu je teda ďalší zo štátov v Indii, kde tento boh má obrovskú populatiru. Ganešove sochy sú aj na Srí Lanke, ale aj v Kambodži či vo Vietname, aj v Afganistane.

[upraviť] Symbolika Ganeša

Ganešova hlava symbolizuje átman, teda to, čo Indovia nazývajú „dušou“. Ale pozor, významovo je toto slovo inak chápané budhizmom a hinduizmom. Jeho veľké telo znázorňuje pozemskú existenciu ľudí, ale aj máju.Slonia hlava Ganeša predstavuje múdrosť a jeho hruď Óm, čo je zároveň najslávnejšia mantra (ústne odriekavanie) a aj symbol pre kozmickú realitu.

Ganeš má štyri ruky - dve dole, dve zdvihnuté, v zdvihnutej pravej drží bodec, čo mu pomáha pri odstraňovaní prekážok na večnej ceste k oslobodeniu. V ľavej ruke drží slučku, pomocou ktorej chytí do pasce každú nepríjemnosť na ceste. V dolných rukách drží hákový kríž, ale aj ruženec, čo naznačuje, že cesta za poznaním by mala pretrvávať.

Ganeš má 108 mien a 32 foriem. Číslo 108 je považované za jedno z najsvätejších (Šiva má 1008 mien a 64 foriem). Medzi Ganešových 32 foriem patrí napríklad zobrazenie v červenej farbe so štyrmi rukami - Baala Ganapati, alebo Dharuna Vinayakar s ôsmymi rukami; Heramba Vinayakar je zase Ganeš s desiatimi rukami a piatimi tvárami.Tento boh je v Indii uznávaný medzi prvými bohmi.Má brata - boh Skanda, ktorého niektoré skupiny považujú za dôležitejšieho. Ganeš je uznávaný hinduistami po celom svete, má chrámy, je často vyobrazovaný s hákovými krížmi, ktoré boli prevzaté a zneužité nacistickou ideológiou.

Je známe, že Ganeš má aj ezoterický kult uctievateľov, ktorí ho vyznávajú ako symbol "linga" - Mahaganapati. Tento kult je jeden z primárnych tantrických tradícií.Jeden z tajných kultov tohto boha je tzv. kult alebo sekta Ganapatyas, ktorá je neznáma aj samotným hinduistom, keďže ide o tajnú skupinu, ktorej praktiky väčšina ľudí mimo nepozná. Ganeš napísal Mahabharátu ako pisár, keď mu text diktoval básnik Vyasa. Ganeš si vytrhol svoj sloní kel, vraví legenda, preto je zobrazovaný iba s jedným.

V ezoterickom budhizme sa Ganeš v Japonsku zobrazuje ako dvojboh - dve postavy Boha, obe so sloňou hlavou, jedna mužská, druhá ženská. Sochy sa neukazujú verejnosti, sú to teda „tajné sochy“, určite aj pre silný erotický náboj. V Japonsku je viac ako 250 chrámov, kde uctievajú boha Ganeša. V meste Kamakura je chrám Hookaij-Ji, kde je najstaršia jeho socha, údajne držaná pod zámkom už od roku 1333. Dvojboh je nanten - muž, nyoten - žena. Ide zároveň aj o symboliku jeho ega. Ganeš - Kangiten je v Japonsku veľmi málo zviditeľňovaný, používa sa iba pri tajných budhistických rituáloch.

Historici datujú príchod/pôsobenie prítomnosti Ganeša v Japonsku do obdobia, kedy Kukai (774-834) - japonský mních a básnik aj pod menom Kōbō-Daishi, založil sektu Šingon v japonskom budhizme. Tento kult má práve niečo, čo ho výrazne odlišuje od ostatných - doktríny, rituály a názory sekty majú nesmierne veľa paralel s tajným kultom Ganapatyas, do ktorého patrili aj slávni svätí ako Gajanan Maharaj z indického štátu Maharastra. Ganabachi (ďalšie pomenovanie Ganeša, ale v japončine) dal posolstvo celému svetu, keď sa stali zázraky v septembri roku 1995 a časopis Hinduism Today (www.hinduismtoday.com) o zázrakoch písal. Je to dobrý a benevolentný boh, ktorý má rád mlieko a čokoládu. Keď mu ľudia obetovali mlieko, zistili že začalo miznúť. Správy leteli svetom rýchlosťou svetla a dostali sa aj na titulné stránky najdôležitejších svetových denníkov. Ganeš však prišiel do Japonska z Číny.