Filozofia výchovy
Z Wikipédie
Filozofia výchovy
filozofia výchovy je súhrn filozofických názorov na výchovu, t. j. názorov, ktorých podstatný významový konštituent tvorí kognitívny významový útvar konštituovaný ako výsledok uvedomenia si horizontovosti výchovy a všetkých jej zložiek a podmienok existencie. Procesuálnou stránkou filozofie výchovy je pedagogické filozofovanie.
V anglosaskom prostredí znamená Philosophy of Education obyčajne celú teóriu výchovy a vzdelávania. Hlavným predstaviteľóm anglickej analytickej filozofie výchovy je R. S. Peters.
Philosophie der Erziehung alebo Erziehungsphilosophie znamená zasa u Nemcov onú oblasť pedagogiky, kde sa kladie dôraz na filozofický prienik a objasnenie. Ide tu o otázky pýtajúce sa skôr na čo než na ako; pri äčšom priblížení vidno v nemecky chápanej filozofii výchovy tematizáciu základných antropologických a teleologických otázok pedagogiky a epistemologických otázok týkajúcich sa vedeckosti (Wissenschaftscharakter) jazyka a pojmovej výbavy pedagogiky. Preto sa tu filozofii výchovy prisudzuje ani tak nie dogmatická, ako skôr, v prvom rade kriticko-analytická funkcia. V nemeckom koncepte sa tak presadzuje silná tendencia k integrácii pôvodne protisebe stojacich scientistcikych a antiscientistických metodických postupov pedagogického filozofovania. Za typického reprezentanta tejto integratívnej tendencie možno považovať H. Rotha.
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
