Výchova

Z Wikipédie

Výchova alebo edukácia je súčasť výchovnej skutočnosti, činnosť smerujúca k získaniu a zdokonaleniu schopností a vlastností človeka. Výchova je pôsobenie na procesy ľudského učenia a socializácie s cieľom premeny človeka po všetkých stránkach - telesnej aj duševnej; s cieľom pretvoriť človeka z bytosti spoločenskej na bytosť kultúrnu.

Výchova je sprostredkovanie schopností, zručností a postojov, ktoré jestvujú v danej spoločnosti a ktoré sa pre jej trvanie a ďalší rozvoj pokladajú za dôležité, ďalším generáciám.

Rôzne koncepcie výchovy boli ovplyvnené sociokultúrnymi podmienkami, odlišnými koncepciami chápania človeka, akcentáciou jednotlivých stránok výchovného procesu.

Typy výchovy :

Demokratická, harmonická výchova: vyznačuje sa prvkami demokracie, pochopenia. Existujú isté pravidlá hry a deti primerane kontrolujú. Od detí sa vyžaduje správanie na intelektuálnej a sociálnej úrovni, zodpovedajúcej ich veku a schopnostiam. Žiada sa od detí vyjadrenie názoru na prijatie určitého rodinného rozhodnutia.

Autoritárska výchova: vyznačuje sa pevnosťou rozhodnutí rodičov, príkazmi. Rodičia sú nároční, kontrolujú a presadzujú svoju moc bez ohľadu na zrelosť dieťaťa, bez staroslivosti o obojstrannú komunikáciu.

Zhovievavá /liberálna/ výchova: vyznačuje sa benevolenciou rodičov, ktorí kladú málo požiadaviek, deti majú bezstarostný život, chýba im kontrola a sociálna zodpovednosť. Zanedbávajúca výchova: nedbalosť rodičov o deti. Rodičia sa zaoberajú vlastnými aktivitami a nie tým, s kým sa ich deti stretávajú a ako trávia voľný čas a pod.

Nadmerne ochranná výchova: “opičia láska”. Predstavuje nadmernú starostlivosť rodiča o dieťa – robí všetko “len pre jeho dobro”. Prianie dieťaťa mu je často rozkazom.

Disharmonická výchova: vyznačuje sa rozporuplnosťou. Rodičovské reakcie sú riadené momentálnymi popudmi a náladami. Neexistujú jednotné kritériá výchovy. Niekedy tolerované správanie je inokedy trestané.

Merkantívna výchova: podplácanie detí

[upraviť] Iné definície

Výchova - paideia – podľa Aristotela je rozumové vzdelávanie a mravná výchova. Podľa Platóna sa výchova zakladá na pôrodníckom umení ( maieutike), ktoré pomáha na svet ideám, ktoré už driemu v duši dieťaťa.

V novoveku sa výchova všeobecne chápala ako sprostredkovanie vedomostí (prípadne zručností).

Podľa Johna Locka je výchova pestovanie charakteru a mravnej ušľachtilosti opierajúce sa o rozvíjanie poznania a rozumu.

Podľa Hitlera má byť tvrdá, slabosť treba zlikvidovať. Nechcem nijakú intelektuálnu výchovu. Vedením si mládež skazím.

Výchova podľa H. E. Reada je napomáhanie vývoja všetkého individuálneho v každej ľudskej bytosti a súčasne uvádzanie takto rozvinutej individuality do súladu s organickou jednotou spoločenskej skupiny, ku ktorej indivíduum prináleží. V tomto procese má základnú dôležitosť estetická výchova. Základom výchovy má byť umenie.

Výchova podľa Wolfganga Brezinku je súbor aktivít, ktorými sa ľudia pomocou psychických a/alebo sociálno-kultúrnych prostriedkov v istom smere snažia natrvalo zlepšiť psychické dispozície druhých ľudí alebo zachovať tie ich komponenty alebo stránky, ktoré považujú za hodnotné

Podľa antipedagogiky je výchova vonkajšie pretváranie dieťaťa dospelými, jeho účinné ovplyvňovanie, tvarovanie s cieľom ovládnuť ho; výchova nesie manipulativne črty a stopy narábacieho, manipulativneho teroru, pričom dieťa zbavuje jeho Ja, deegoizuje ho.

Dá sa charakterizovať ešte nasledovne: Zámerná cieľavedomá sústava činností, proces, zameraný kreativne k trvalému utváraniu osobnosti človeka /formovanie jeho základných osobnostných znakov/. Utváranie podmienok, umožňujúcich jeho rozvoj a stimulujúcich jeho snahu stať sa autonómnou, integrovanou ale socializovanou osobnosťou. Utváranie charakteru osobnosti pôsobením na city a vôľu. Proces cieľavedomého utvárania vzťahu človeka ku svetu. Ideálom výchovy je utváranie osobnosti, keď sa zlučuje sloboda jedinca s mravnými normami spoločnosti.