Dryopitekovité

Z Wikipédie

Dryopitekovité
Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia Kmeň (phylum) Chordáty Chordata Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata Stupeň Štvornožce Tetrapoda Trieda (classis) Cicavce Mammalia Rad (ordo) Primáty Primates Podrad (subordo) Celistvonosoblížne Haplorhini Nadčeľaď (superfamilia) Hominoidovce Hominoidea Čeľaď (familia) Dryopitekovité Dryopithecidae
Vedecký názov
Dryopithecidae ?, ?
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dryopitekovité alebo neformálne dryopity (Dryopithecidae) sú vyhynutá čeľaď hominoidovcov.

Meno dostali podľa nálezu E. A. Larteta druhu Dryopithecus fontani (dryopithecus = stromová opica) uskutočneného roku 1856 v Sansane vo Francúzsku, čiže 3 roky pred zverejnením Darwinovej slávnej knihy o vývoji človeka.

Prvé nálezy pochádzajú asi spred 20 mil rokov. Vďaka úspešnej adaptívnej radiácii pred 15 - 12 mil. rokov sa dryopitekovité dostali cez Arabský polostrov z Afriky na Blízky východ a do Európy (aj do Bratislavy), časť z nich potom migrovala smerom na východ ďalej do Ázie. Najdôležitejšia (a prvá nájdená) podčeľaď sú dryopitekorodé, ktoré.žili pred 12-8 mil. rokov.

[upraviť] Členenie

Vyššia klasifikácia je čiastočne sporná. Až do začiatku 90. rokov boli najmä rody prvých dvoch podčeľadí (pod názvom dryomorfné ramapity), ale aj rod dryopitek, zaraďované do čeľade orangutanovitých (Pongidae). Príbuznosť s orangutanovitými sa však ukázala ako nesprávna. Afropitekorodé sú zaraďované aj medzi prokonzulovité.

Členenie:

• †Podčeľaď afropitekorodé (Afropithecinae):
  • †Rod afropitek (Afropithecus)
    • †(Afropithecus turkanensis) – Buluk a Kalodirr pri jazere Turkana, vyše 17 mil. rokov
    • †(Afropithecus leakeyi) (Heliopithecus leakeyi) – Saudská Arábia, dôkaz migrácie afropitekorodých do Eurázie cez Arabský polostrov
  • †Rod nacholapitek (Nacholapithecus)
    • †(Nacholapithecus kerioi)
  • †?Rod (Equatorius) (pozri dole Kenypithecus africanus)
    • †(Equatorius africanus) (pozri dole Kenypithecus africanus)

• †Podčeľaď keňapitekorodé (Kenyapithecinae) alebo griphopitekorodé (Griphopithecidae)
  • †Rod keňapitek (Kenyapithecus):
    • †(Kenyapithecus wickeri) (pôvodne Ramapithecus wickeri alebo Sivapithecus) – Fort Ternan, 14 mil. rokov
    • †(Kenyapithecus africanus) (pôvodne označovaný ako Sivapithecus africanus; v roku 1999 návrh na vyčlenenie do nového rodu a druhu: Equatorius africanus; iný názov: Griphopitecus africanus) – Ukerewe (Viktóriino jazero) a Nachola v Keni, 15 – 14 mil. rokov, jeden z kandidátov na predkov dnešných ľudoopíc (pripomína šimpanza)
  • †Rod griphopitek (Griphopitecus) –15 – 14 mil. rokov
    • †(Griphopithecus suessi) zahŕňa nálezy pôvodne označované ako:
      • †(Griphopitecus alpani) (pôvodne Sivapithecus alpani) – Pasalar a Candir v Turecku
      • †(Griphopitecus suessi) (al. Griphopitecus darwini, pôvodne Sivapithecus darwini) – Sandberg v Bratislave – Devínskej Novej Vsi (tunajšie nálezy dali druhu názov)
      • †(Austriacopithecus weinfurteri) – Klein Hadersdorf v Rakúsku
      • †(Austriacopithecus abeli) - Klein Hadersdorf v Rakúsku

• †Podčeľaď dryopitekorodé (Dryopithecinae)
  • †Rod dryopitek (Dryopithecus)
    • † (Dryopithecus crusafronti) – Španielsko
    • † (Dryopithecus laietanus) - Španielsko
    • † (Dryopithecus fontani) – Francúzsko, prvý nález z tejto podčeľade (opísaný 1856)
    • † (Dryopithecus brancoi) (časť bola kedysi označovaná ako Rudapithecus hungaricus a Bodvapithecus altipalatus) – Maďarsko, pripomína šimpanza
    • † (Dryopithecus garedziensis) (kedysi označovaný ako Udabnopithecus garedziensis) -Gruzínsko
    • † (Dryopithecus sihongensis) - Čína
    • † (Dryopithecus wuduensis) – Čína

Bez toho aby boli presnejšieho zaradení do niektorej podčeľade, do tejto čeľade ďalej patria (zaraďovaní tiež spolu s gorilami alebo donedávna do orangutanovitých, to druhé spravidla ako ramapitekorodé (Ramapithecinae)):

• †Rod uranopitek (Ouranopithecus)
  • † (Ouranopithecus macedoniensis) (Graecopothecus macedoniensis) – Grécko, 1989, 8-10 mil. rokov
• †Rod grékopitek (Graecopithecus)
  • † (Graecopithecus freybergi) – Grécko, 1972, 8-10 mil. rokov, pripomína samicu gorily
• †Rod ankarapitek (Ankarapithecus)
  • † (Ankarapithecus meteai) – Turecko, 9,8 mil. rokov, možno od neho fylogeneticky odvodzovať všetky veľké ľudoopice (orangutanovité a šimpanzovité) ako aj hominidov (Homo)

Predbežne do tejto čeľade patria aj:

• †Rod otavapitek (Otavipithecus)
  • †(Otavapithecus namibiensis) – prvý známy hominoidovec v subrovníkovej Afrike z miocénu, 13 mil. rokov, 15-20 kg
• †Rod morotopitek (Morotopithecus)
  • †(Moropithecus bishopi) – Moroto v Ugande, 20,6 mil rokov, 40-50 kg, podobá sa ľudoopiciam, možno jeden z fylogenetických predchodcov dnešných ľudoopov, prvý znýmy hominoidovec so synapomorfickými znakmi dnešných členov hominoidovcov

[upraviť] Nálezy

• Afropitekorodé: Afrika a Arabský polostrov
• Keňapitekorodé: Rod keňapitek: Afrika, Rod griphopitek: Turecko, stredná Európa
• Dryopitekorodé: rozsiahle územie od Európy po Čínu
• ostatné: Grécko, Turecko, Afrika

[upraviť] Charakteristika

Z fylogenetického hľadiska ide o základnú vývojovú vetvu čeľadí orangutanovité, šimpanzovité a hominidi.

Znaky:

• stromové živočíchy s prevažne vzpriameným trupom
• mnohými znakmi tváre a skeletu (chrbticou, prstami a pod.) pripomínali dnešné ľudoopice, čiže mali asi aj podobný spôsob života

Znaky afropitekorodých:

• skelet s veľa primitívnymi znakmi pripomínajúcimi prokonzulovité
• dlhá papuľa na vyčnievajúcej tvári
• ploché a dlhé podnebie
• zuby: stredne hrubá zubná sklovina, zväčšené črenové zuby, veľmi veľké očné zuby a pod.
• druh Afropithecus leakeyi má primitívne znaky (cingulum na stoličkách, rôznotvaré črenové zuby) aj progresívne znaky (zväčšené črenové zuby, hrubá sklovina stoličiek)

Znaky keňapitekorodých:

• skelet podobný afropitekorodým
• hrubšia sklovina ako afropitekorodé

Znaky dryopitekorodých:

• oblé diafýzy (stredné časti dlhých kostí končatín) a kĺby ako u dnešných ľudoopíc
• tenká zubná sklovina
• zmenšené cingulum
• Dryopithecus fontani: štruktúra končatín svedčí o štvornohom pohybe, noha mala znaky svedčiace o možnosti vyvinuúť sa na ľudskú nohu