Deutschland (trieda lodí)

Z Wikipédie

Trieda Deutschland
Základná charakteristika
Štát	Tretia ríša
Druh	Ťažký krížnik
Dĺžka	186 m
Šírka	21,7 m
Ponor	5,87 m
Štandardný výtlak	11 700 ton
Bojový výtlak	15 200 ton
Posádka	926 - 1 100
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred	80 mm
Pancierovanie prova a korma	18-60 mm
Pancierovanie paluba	30-40 mm
Hlavná výzbroj	6 x 280 mm (2 x 3)
Pomocná výzbroj	8 x 150 mm (8 x 1), 2 x 4 hlavne torpédometov ráže 533 mm
Protilietadlová výzbroj	6 x 88 mm, 8 x 37 mm, 10 x 20 mm
Lietadlá	2 x Arado AR 196
Pohon a pohyb
Pohon	8 x diesel MAN-9, prevodovka Vulcan 31 131ks (41 748kW)
Palivo	nafta 3 300 t
Maximálna rýchlosť	28,5 uzlov
Maximálny dosah	19 000 námorných míľ (19 u.)
Poznámka	Údaje lode Deutschland

Trieda Deutschland bola trieda ťažkých krížnikov Tretej ríše, v čase stavby označované za bojové lode, neskôr posmešne nazývané vreckové bojové lode. Nikdy ale ako bojové lode neboli klasifikované, aj keď sa na stavbu použili postupy, ktorými sa stavali len bojové lode.

Po skončení I. svetovej vojny výťazné mocnosti z obavy z Nemecka ho donútili podpísať Versailleskú zmluvu, ktorá mimo iné stanovovala, veľkosť bojovej lode na 10 000 t. Už v dobe podpisu boli postavené bojové lode s výtlakom viac ako 30 000 ton, dokonca britský bojový krížnik Hood dostavaný tesne po I. svetovej vojne mal výtlak prevyšujúci 40 000 ton. Z tohto pohľadu vlastne porazené Nemecko ani nemohlo postaviť bojovú loď ktorá by bola schopná sa zrovnávať s protivníkovým plavidlom danej triedy. Nemecko malo dve možnosti, pri dodržaní obmedzenia vo výtlaku. Buď postaviť plavidlo dobre pancierované, s kvalitnou výzbrojov, ale pomalé, alebo obetovať pancierovanie a ku kvalitnej výzbroji pridať väčšiu rýchlosť. Tak či tak nebolo by to plavidlo spadajúce do kategórie bojových lodí. Keďže tieto dve varianty nespĺňali očakávané výsledky po dlhších štúdiách bolo od oboch variánt upustené. Bolo rozhodnuté postaviť variant, "rýchlejšie ako (iné) silnejšie lode (bojové lode) a silnejšie ako (iné) rýchlejšie lode (krížniky)"^[1]. V roku 1928 sa rozhodlo o výstavbe nie síce rovnocennej, no predsa len bojovej triede Deutschland. Pri výstavbe sa začali hojne využívať moderné technológie, aby bola dosiahnutá čo najmenšia hmotnosť, ktorá by následne bola obetovaná na prijateľné pancierovcanie. Upustilo sa od parných kotlov a turbín a prešlo sa na dieslový pohon, skúšal sa nový pancier, výkonnejšie delostrelectvo.

Vyskúšané boli nové technológie, aj nové pracovné postupy. Prvýkrát sa vôbec vo svete pri plavidle takej veľkosti použilo elektrické zváranie, miesto obvyklého nitovania, ktoré bolo používané všade tam, kde to bolo možné. Rozdelenie vodotesných oddielov zodpovedal rozdeleniu, ktoré sa používalo na bojových lodiach, a to na 12 komôr s 28 vodotesnými prepážkamy. Keďže prepážky boli kolmo na trup, zvyšovalo to tuhosť (odolnosť) trupu, a pohonné zariadenia, obytné priestory, sklady, a ostatné zariadenie bolo prispôsobené tomuto usporiadaniu. Práve takýmito novými postupmy sa podarilo ušetriť hmotnosť, ktorá bola využitá na napríklad zdvojenie dna jednotiek, kedy dvojitý trup lode pokríval až 92%, čo bolo do tej doby nepredstaviteľné. Takú protitorpédovú ochranu nemala dovtedy žiadna loď tej triedy, (obdoba tzv. bulges na bojových lodiach).

Pancierovanie bolo na vtedajšiu dobu nedostačujúce vzhľadom na to, že sa mala vyrovnať bojovým lodiam a bojovým krížnikom. Bolo to z dôvodu obmedzení Washingtonskej zmluvy a Versailskej zmluvy, keď mohlo Nemecko postaviť loď s maximálnym výtlakom 10 000 t a s maximálnou rážou hlavného delostrelectva 280 mm. Pôvodne bola navrhovaná ráž až 381 mm, ale vzhľadom na veľkosť (či skôr malosť) lodí bol plán vyzbrojiť lode 305 mm delami. Avšak vyššie spomenuté zmluvy to zakazovali, preto bola nakoniec loď vyzbrojená len povolenou rážou 280 mnm.

Prvá jednotka bola nazvaná Deutschland, na počesť Nemecka (nem. Deutschland), druhá jednotka Admirál Scheer, po admirálovi z I. svetovej vojny Reinhardovi Scheerovi, a tretia jednotka Admirál Graf Spee, taktiež po nemeckom admirálovy z I. sv. vojny Maximilianovy von Spee. Ťažký krížnik Deutschland bol na počiatku II. sv. vojny premenovaný na Lützow. Uvádza sa, že z obavy Adolfa Hitlera, ktorý tvrdil, že prípadné potopenie (nedajbože zajatie) lode, ktorá nesie názov Nemecka by bolo neprijateľné pre nemecký národ a znamenalo by neprekonateľnú potupu. Stalo sa tak po potopení jednotky Admirál Graf Spee, pri Montevideu v Paraguaji

Jednotka Deutschland, mal ešte konvenčný trup slabšej konštrukcie, ktorá bola následne prekonštruovaná u jednotiek Admirál Scheer a Admirál Graf Spee. Nemecký názov pre túto triedu (ani krížnik, ani bojová loď) bol "Panzerschiffe" - pancierová loď.

[upraviť] Pikoška

Admirál Graf Spee sa v roku 1937 zúčastnil slávnostnej prehliadky pri príležitosti korunovácie britského kráľa Juraja VI.. Pri pohľade na veľkosť lode v porovnaní s britskými, americkými a francúzskymi bojovými loďami sa jej ušla posmešná prezývka vrecková bojová loď (ang. pocket battleship), ktorá neskôr prischla celej triede Deutschland. I keď podľa výtlaku a výzbroje bola trieda klasifikovaná ako ťažké krížniky.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Deutschland

Ťažké krížniky: Trieda Deutschland
Predchádzajúca trieda: nebola	Nasledujúca trieda: Trieda Admiral Hipper
Deutschland (neskôr Lützow) · Admiral Scheer · Admiral Graf Spee