Bojová loď

Z Wikipédie

Le Napoléon (1850), prvá parná radová loď.

HMS Warrior (1860), jedna z prvých pancierových lodí.

HMS Dreadnought (1906), prvá moderná bojová loď.

USS Wisconsin posledná bojová loď v službe.

Bojová loď (nesprávne bitevná loď) je vojnové plavidlo, určené primárne na boj s akýmkoľvek protivníkom, či na vode, alebo na súši (pevnosti, zákopy, letiská).

Počiatky bojovej lode je možné odvodzovať už od radovej lode. Išlo o najviac vyzbrojené lode ešte poháňané vetrom, ktoré mali ohromnú palebnú silu. Snaha viedla k čo najväčšiemu zvýšeniu počtu diel a ich kalibru, čo nadväzne viedlo, k zväčšeniu výtlaku. Neskôr začal vietor nahradzovať nový vynález - parný stroj. Tým sa ani tak nezvýšila rýchlosť ako schopnosť byť nezávislý na smere a rýchlosti vetra. Vznikli parné radové lode. Už len na skok bolo k počiatkom pancierovania, ktoré malo loď ochrániť pred nepriateľským delostrelectvom. Vznikli pancierové lode. V podstate toto boli rané konštrukcie bojových lodí.

Vývojovo ich môžme rozdeliť:

radové lode
pancierové lode
bojové lode

Prvou modernou alebo klasickou bojovou loďou však bol až britský Dreadnought (1906). Odtiaľ aj pochádzal názov celej jednej kategórie bojových lodí.

Výkonovo sa novodobé bojové lode delia na tri obdobia:

pre-dreadnought (semi-dreadnought) (výtlak do cca 15 000 t,od roku 1890 do 1906)
dreadnought (výtlak cca 15-30 000 t, 1906-1920) super-dreadnought ( výtlak nad 30 000 t, 1915-1946)

Dreadnought bol významným medzníkom.Všetky radové lode sa okamihom vstúpenia Dreadnoughtu do služby stali okamžite zastaralými.Dreadnouht bol vyzbrojený 10 timi delami kalibru 305 mm ktoré boli schopné vypáliť salvu z ôsmich diel naraz.Tým mal dvojnásobnú palebnú prevahu proti akémukoľvek protivníkovi.Po prvý krát boli u lodi tejto kategorie použité parné turbíny čo Dreadgnouthu zabezpečovalo rýchlosť 21.5 uzla.Najrýchlejšie semi-dreadnoughty dosahovali rýchlosť maximálne 18 uzlov.Pancierovanie vo svojej hrúbke prevyšovalo všetky predchodzie radové dvojnásobne. Projekcia i stavba boli uskutočnené neuveriteľnou rýchlosťou. Celý projekt bol realizovaný za 18 mesiacov. Stavba takejto lode trvala zvyčajne 3 roky.Pozoruhodná bola i reakcia britského námorníctva na základe skúseností v bitke pri Cušime.Hlavnú zásluhu na tom mal lord Fisher ,prvý lord Admirality.Ale Dreadgnouth mal i veľký dosah na svetovú politiku,Nemecko si prvé uvedomilo že všetky lodstvá vlastne začínajú od začiatku a námorná prevaha Veľkej Británie bude preč pokiaľ ju stihnú nasledovať v stavbe lodí tejto triedy. V roku 1906 Nemecko novelizovalo námorné zákony. Zakázalo v triede radových lodí stavbu iných typov ako trieda Dreagnouth a nariadili stavbu týchto lodí v pomere 1-1 s Britským impériom.Viedlo to k vyostreniu medzinárodných vzťahov pretože V.B.sa cítila nemeckým námornym programom-Weltpolitik- ohrozená vo svojich životných záujmoch.Britský politici vychádzali z predpokladu že Nemecko nebude stíhať tempo zbrojenia a že hlbka Kielskeho kaqnála im neumožní presun takýchto veľkých lodí medzi Baltským a Severným morom . Nemeckými rozhodnutiami o pomere zbrojenia a rozhodnutím prehlbiť Kielsky kanál sa Británia cítila zaskočená a ohrozená. Podľa zásad platných v britskej politike mala Británia vždy postupovať v smere 2 ku 1. To znamenalo že Británia musela mať tonáž vojnového lodstva rovnocennú v súčte s tonážou dvoma nasledujúcimi mocnosťami. Pokus V.B. na obmedzenie námorného zbrojenia stroskotal na požiadavke Nemecka.Tým bola podmienka zrušiť Dohodovú zmluvu s Francúzkom a Ruskom. Vzhľadom na ekonomické náklady a rýchlosť vývoja sa to V.B. nepodarilo. V roku 1907 Britania investovala do vojnovej flotily ,v prepočtoch miliardu 400 milionov dolárov,USA milardu,Nemecko 750 milionv.Tempo vývoja v tomto čase bolo také rýchle že mnohé významné lodstvá sa mu nedokázali prispôsobiť,napr. Francúzke.Prekvapujúco Rakúsko-Uhorské áno,trieda Viribus Unitis. Hlavné delostrelectvo mal sústredené v otočných vežiach, riešené bolo systémom, aby na každý smer mohlo strieľať čo najviac hlavní hlavného kalibru (neskôr sa od neho upustilo). Ako pozostatok po radových lodiach je ešte vidno delostrelectvo nižšieho kalibru umiestnené v kazematách (neskôr sa to ukázalo ako prežitok). Mal silné pancierovanie, ktoré bolo použité na všetkých miestach, ploché dno, parný pohon. Dreadnought aj keď nebol riešený ideálnym spôsobom ukázal smer vývoja do budúcnosti. V princípe zostal zachovaný udaný smer až do konca stavby bojových lodí, dokonca sa mnohé prvky použili i na iných druhoch plavidiel.

Vývoj však nasledoval i po Dreadnoughte. Zväčšoval sa kaliber, dostrel, presnosť delostrelectva, boli odstránené kazematy a nahradené pancierovými jedno a viachlavňovými vežami. Pomocné delostrelectvo sa neskôr zuniverzalizovalo, použilo sa nielen na menšie ciele, ale i proti letectvu, zvýšil sa počet protiliedadlovej výzbroje menších kalibrov. Pancierovanie sa zväčšovalo, nasadzovali sa nové materiály, zlepšovala sa ochrana v podvodných častiach lode, ako ochrana proti mínam a torpédam protitorpédovými obšívkami a vydutinami. Výkon parných strojov sa zvyšoval, uhlie sa nahradzovalo naftou, mazutom, a parné stroje sa nahrádzali parnými turbínami prípadne sa montovali dieselové motory.

Tradičná námorná veľmoc Británia zaviedla konštrukciu moderných bojových lodí, ktorej konštrukcie prebrali aj iné štáty ako Taliansko, Francúzsko, Japonsko. Neskôr sa Japonsko vydalo vlastnou cestou. USA začali so svojimi vlastnými konštrukciami, ktoré mali svoje špecifiká. Nemci sa spočiatku držali britského vzoru, no neskôr začali uskutočňovať ako prvý výrazné modernizácie, a nové postupy, a tým vlastne zaviedli odlišné konštrukcie. Jedno je však neodškriepiteľné, že v podstate až do napadnutia Pearl Harboru boli bojové lode vládcami morí, keďže žiadne iné plavidlo, ani iný stroj sa nemohol s nimi merať. Až lietadlová loď zmenila tento status vo svoj prospech, ktorý trvá dodnes. Lietadlová loď totiž dokáže zasahovať z väčšej vzdialenosti, a mnohonásobne presnejšie a mohutnejšie ako loď bojová.

Ako zraniteľná môže byť bojová loď proti útokom letectva ukázala nemecká experimentálna riadená bomba Fritz-X. Jediná takáto bomba okamžite potopila dezertujúcu taliansku bojovú loď Roma a ťažko poškodila britskú bojovú loď Warspite.

Definitívny koniec bojovej lode znamenal výbuch atómovej bomby v Hirošime. Idea silne opancierovaného plavidla, so silným delostrelectvom a relatívne vysokou rýchlosťou ešte ako tak mohla stačiť na lietadlá, i keď osamotená by si neporadila, ako dokazuje potopenie najväčšej bojovej lode Yamato a bojového britského zväzu Z výhradne lietadlami, no vo zväze s viacerými inými plavidlami by ešte mohla byť využiteľná. Avšak sila atómového výbuchu, ktorý by zničil jadro zväzu v jednom okamihu znamenal koniec bojových lodí vo svete.

Posledná bojová loď odovzdaná námorníctvu bola loď HMS Vanguard, ktorá bola odovzdaná námorníctvu až po II. sv. vojne.

Posledné nasadenie bojovej lode bolo v Kórei a vo Vietname, kde však malo skôr psychologický, ako ničivý účinok. Po prezbrojení na raketovú výzbroj boli dokonca použité aj v Perzskom zálive v roku 1991 (streľba len raketami). 17. marca 2006 USA odpísali posledné dve bojové lode (USS Wisconsin a USS Iowa) zo stavu flotily USA. Z oboch sa stali múzeá.

Za akúsi renesanciu bojových lodí však môžeme považovať ruské vojnové lode triedy Admiral Ušakov (ex Kirov), ktorých prototyp Kirov sa objavil na moriach v 80-tych rokoch 20. storočia a dodnes tvoria jadro ruskej vojnovej flotily v počte 4 kusov. Sú to bojové lode úplne modernej koncepcie, nemajú vôbec klasické delostrelectvo veľkého kalibru (max. pár diel kalibru 100 mm) a hlavnú výzbroj tvoria odpaľovacie zariadenia protilodných a protilietadlových rakiet s dostrelom od niekoľko desiatok až do 500 km.Majú aj silnú protiponorkovú výzbroj, nesú niekoľko vrtuľníkov typu Kamov pre ktoré je na korme malá letová paluba. Akčný rádius majú prakticky neobmedzený nakoľko pohon je riešený na báze jadrového reaktora. Všeobecne sa uvádzajú ako najväčšie vojenské plavidlá postavené po druhej svetovej vojne (s výnimkou amerických lietadlových lodí) a spolu s ďalšími plavidlami zaručujú Rusku po USA postavenie druhej najväčšej námornej mocnosti.