Ctibor Štítnický
Z Wikipédie
| Ctibor Štítnický | |
|---|---|
| slovenský básnik a prekladateľ
|
|
| Narodenie | 6. september 1922 Štítnik, Slovensko |
| Úmrtie | 12. jún 2002 Bratislava |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ctibor Štítnický, vlastným menom Tibor Dörner (* 6. september 1922, Štítnik – † 12. jún 2002, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ, manžel slovenskej spisovateľky Jarmily Štítnickej.
Obsah |
[upraviť] Životopis
Pochádzal z rodiny staviteľa a vzdelanie získaval v Štítniku, Rožňave, Tisovci a v rokoch 1942 - 1944 pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, no štúdium nedokončil. V roku 1944 sa zúčastnil partizánskeho odboja v Gemeri a neskôr pôsobil ako hlásateľ a redaktor Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici, v roku 1945 pôsobil vo frontovom vysielači Červenej armády v Košiciach. Po ukončení 2. svetovej vojny pracoval v bratislavskom rozhlase, v rokoch 1949 - 1950 na Ministerstve informácií v Prahe, v rokoch 1950-57 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a nasledujúce dva roky sa venoval výhradne literárnej činnosti. V rokoch 1959 - 1960 bol zastupujúcim riaditeľom vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, v rokoch 1960-63 šéfredaktorom časopisu Kultúrny život, v rokoch 1963-65 sa vrátil opäť do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, tento krát ako jeho riaditeľ, a v rokoch 1966-1970 bol riaditeľom Československého filmu v Bratislave. Od roku 1970 až do roku 1989 bol pracovníkom Slovenskej knihy. Zomrel 12. júna 2002 v Bratislave.
[upraviť] Tvorba
Svoje literárne diela začal publikovať už počas 2. svetovej vojny v časopisoch Nový rod, Rozvoj a študentskom časopise Napred, no taktiež prispieval i do rôznych zborníkov. Neskôr prispieval i do časopisov a denníkov Tvorba, Elán, Pravda, Národná obroda, Tribúna a ďalších. Knižne debutoval zbierkou básní Presýpacie hodiny, ktorá mu vyšla v roku 1943. Vo svojej tvorbe vyjadroval generačné pocity a protivojnové nálady, ústiace do snahy o únik z vojnového sveta, svoje socialistické presvedčenie, snahu o vyjadrenie nových faktov a zmien v životoch ľudí v povojnovom Slovensku. Neskôr sa venoval taktiež ľúbostnej poézii, v ktorej vyjadroval ako erotickú stránku kontaktov muža a ženy, tak i pocity sklamania, no najmä obrazy rodinného šťastia a vzťahy partnerov k deťom. Okrem poézie pre dospelých sa venoval i tvorbe pre deti a mládež, písal reportáže a venoval sa tiež prekladom z maďarského (Endre Ady, Imre Madách) a ruského jazyka, pričom neprekladal len poéziu a prózu, ale i celý rad hudobných komédií.
[upraviť] Dielo
[upraviť] Poézia pre dospelých
- 1943 - Presýpacie hodiny
- 1946 - Červená šatka
- 1949 - Pochod miliónov
- 1950 - Jarná pieseň družstevníka
- 1952 - Rodina
- 1954 - Na teba myslím
- 1959 - Chlieb a ruže
[upraviť] Poézia pre deti a mládež
[upraviť] Výbery z poézie
[upraviť] Publicistika
- 1956 - Maďarské rapsódie, reportáže
