Bitka o Suomussalmi
Z Wikipédie
Bitka o Suomussalmi | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
SúÄasÅ¥ druhej svetovej vojny | |||||||
Raatská cesta po bitke |
|||||||
|
|||||||
ProtivnÃci | |||||||
Sovietsky zväz | FÃnsko | ||||||
Velitelia | |||||||
veliteľ zboru I. F. Dašitsev | Hjalmar Siilasvuo | ||||||
Sila | |||||||
47. armádny zbor (celkom asi 45 000 až 50 000 mužov) | 9. peÅ¡ia divÃzia, bojová skupina Susi (celkom asi 11 000 mužov) | ||||||
Straty | |||||||
16 000 - 35 000 | 1 000 | ||||||
Zoznam bitiek II. svetovej vojny |
Zimná vojna |
---|
Tolvajärvi – Suomussalmi – Taipale – Summa – Raatska cesta – Kuhmo – Honkaniemi – Kollaa – Salla – Petsamo |
Bitka okolo Suomussalmi a na Raatskej ceste prebiehala od 30. novembra 1939 do 8. januára 1940 predstavuje najväÄÅ¡ie a najslávnejÅ¡ie fÃnske vÃÅ¥azstvo v Zimnej vojne a jednu z najdrvivejÅ¡Ãch a najhanebnejÅ¡Ãch porážok v histórii ÄŒervenej armády. Zoskupenie plukovnÃka Siilasvua zložené z torza 9. peÅ¡ej divÃzia a bojovej skupiny Susi (ktoré dohromady nemali ani silu jedinej kompletnej divÃzie) v tejto bitke celkom zniÄilo 47. armádny zbor I. F. DaÅ¡itseva tvorený dvomi posilnenými divÃziami, tankovou brigádou a plukom tzv. FÃnskej oslobodeneckej armády (FOA).
Obsah[skryť] |
[upraviť] Opis oblasti
OblasÅ¥ okolo Suomussalmi sa nachádza v severnom FÃnsku a je celkom nevhodná pre vedenie modernej mobilnej vojny. Ide o mierne zvlnenú krajinu nepriestupných pralesov, moÄiarov, jazierok a jazier. Niekoľko metrov až desiatky metrov vysoké pahroky ju pretÃnajú od severu na juh (teda kolmo k predpokladaným smerom postupu sovietskych jednotiek). Stav komunikácii medzi sovietsko-fÃnskymi hranicami a Suomussalmi bol extrémne zlý. Fakticky existovali iba dve relevantné - dvojpruhová Å¡trkom vysypaná lesná cesta Suomussalmi-Raat a eÅ¡te horÅ¡ie zjazdná komunikácia Suomussalmi-Juntusranta. KomunikaÄná sieÅ¥ medzi Suomussalmi a fÃnskym vnútrozemÃm bola naproti tomu podstatne hustejÅ¡ia a navyÅ¡e bola znaÄne posilnená celkom novou (a Rusom neznámou) železniÄnou traÅ¥ou, ktorá siahala až do Hyrynsalmi, malého mesteÄka ležiaceho 25 mÃľ juhozápadne od Suomussalmi.
[upraviť] Plány strán
[upraviÅ¥] FÃnska armáda
FÃnska strana si bola vedomá nevhodnosti danej oblasti pre vedenie mobilnej vojny a obrovských logistických problémov, ktoré by ÄŒervená armáda musela rieÅ¡iÅ¥ pri väÄÅ¡om útoku cez ňu, a preto nepredpokladala, že by tu nepriateľ nasadil väÄÅ¡ie sily. Pre obranu a prÃpadné výpady na nepriateľské územie tu bol umiestnený jediný samostatný prápor domobrany pod vedenÃm majora Kariho. Úder celého armádneho zboru predstavoval pre FÃnov Å¡ok, avÅ¡ak ani výhoda naprostého prekvapenia, ktoré ZSSR docielil, nemohla vyvážiÅ¥ ostatné potom veľmi negatÃvne okolnosti.
KeÄ fÃnske velenie naplno pochopilo rozsah a cieľ nepriateľského úderu, najskôr vyslalo na sever niekoľko menÅ¡Ãch jednotiek pre vystuženie obrany. Plán teda zo zaÄiatku zostával rovnaký. Potom vÅ¡ak marÅ¡al Mannerheim dospel k rozhodnutiu, ktoré neskôr oznaÄil za jedno z najÅ¥ažšÃch vo svojom živote: celkom sa spoľahol na hlásenie tajnej služby ohľadom sÃl ÄŒervenej armády zhromažÄujúcich sa proti Mannerheimovej lÃnii, vyhodnotil tieto sily ako nedostatoÄné, a napriek tomu, že oÄakával v blÃzkej dobe masÃvny úder na hlavnom fronte na Karelskej Å¡iji, neváhal odoslaÅ¥ väÄÅ¡inu svojich rezerv severne od Ladožského jazera. NajväÄÅ¡ia ÄasÅ¥ posÃl tu zÃskala práve oblasÅ¥ Suomussalmi. Predstavovala ju nekompletná 9. peÅ¡ia divÃzia, ktorej veliteľ, plukovnÃk Siilasvuo, dostal rozkaz zniÄiÅ¥ vÅ¡etky nepriateľské invázne sily v oblasti. Plán sa opieral o Å¡pecifiká miestneho terénu, rozdielne schopnosti oboch armád a maximálne Å¥ažil z neschopnosti ÄŒervenej armády koordinovaÅ¥ akcie jednotlivých jednotiek, najmä potom pokiaľ ide o spoluprácu medzi 163. a 44. divÃziou, ktoré mali byÅ¥ držané a zniÄené oddelene.
[upraviť] Červená armáda
47. armádny zbor vyslaný proti Sumoussalmi predstavoval mimoriadne silné zoskupenie, ktorého úlohy siahali Äaleko za jednoduché ovládnutie oblasti. V skutoÄnosti boli jeho ciele považované za minimálne rovnako dôležité ako hlavný úder proti Mannerheimovej lÃnii. OÄakávalo sa od neho, že klieÅ¡te vytvorené 163. a 44. divÃziou a priÄlenenými jednotkami rozdrvia obrancov Suomussalmi a budú pokraÄovaÅ¥ do fÃnskeho vnútrozemia smerom na prÃstav Oulu. Jeho dosiahnutÃm, ktoré bolo plánované do 14 dnà po zahájenà konfliktu, by bolo FÃnsko rozÅ¥alo na dve Äasti a odrezané od akýchkoľvek dodávok Äi pomoci zo strany Å védska.
Plán, ktorého duchovnými otcami boli Mereckov a VoroÅ¡ilov a ktorého detaily mal dopracovaÅ¥ veliteľ 9. armády ÄŒujkov, bol vÅ¡ak veľmi vágny a vychádzal z nezmyselných predpokladov. Nebral do úvahy miestne podmienky, nezaoberal sa zjavnou nepripravenosÅ¥ou ÄŒervenej armády na boj v subpolárnych podmienkach, bez zjavného dôvodu predpokladal minimálny odpor až podporu miestneho obyvateľstva. Viac ako rieÅ¡enÃm vojenských otázok sa zaoberal detailnou prÃpravou vojenskej prehliadky, ktorú mala 44. divÃzia po prÃchode do Oulu usporiadaÅ¥. NajväÄÅ¡ou trhlinou plánu vÅ¡ak bola úplná závislosÅ¥ na faktoch, že FÃni nebudú klásÅ¥ odpor a boje sa skonÄia do konca decembra, pretože sovietske velenie nebolo schopné zaistiÅ¥ zásobovanie svojich jednotiek. Neexistovali žiadne varianty plánu pre boje a plnohodnotné zásobovanie zboru po 21. decembri, velenie celkom otvorene poÄÃtalo s tým, že v tej dobe budú už boje ukonÄené a armáda si zaobstará väÄÅ¡iu ÄasÅ¥ potravÃn z dobytej oblasti. KeÄ potom postup Äervenoarmejcov narazil na prudký odpor FÃnov a plán sa zrútil, zrútilo sa spolu s nÃm aj sovietske velenie v oblasti.
DivÃzni velitelia Zelencev a Vinogradov, veliteľ zboru DaÅ¡itsev a veliteľ armády ÄŒujkov sa navzájom obviňovali z neschopnosti, sabotážà a zbabelosti a odmietali prevziaÅ¥ zodpovednosÅ¥ za situáciu. Velitelia oboch divÃzià zúfalo prosili o povolenie k prebitiu sa z obkľúÄenia, ale obaja ich nadriadenà si za sekundovania politických komisárov ich žiadosti prehazovali ako horúci zemiak a odmietali patriÄné rozkazy vydaÅ¥. ÄŒujkov potom vydal absurdné inÅ¡trukcie v zmysle držaÅ¥ posty a pútaÅ¥ na seba nepriateľské sily a doplnil ho nesplniteľnými sľubmi zásobovania vzduÅ¡nou cestou. V tejto zúfalej situácii sa nakoniec velitelia divÃzià vzbúrili a pokúsili sa prebiÅ¥ domov bez ohľadu na rozkazy velenia, ktoré ich už zjavne odpÃsalo. ÄŒakali vÅ¡ak prÃliÅ¡ dlho.
[upraviť] Popis bitky
[upraviÅ¥] Bitka zaÄÃna - pád Suomussalmi
ÄŒervená armáda zaÄala útok ráno 30. novembra 1939. Pôvodný plán poÄÃtajúci s klieÅ¡Å¥ami tvorenými 163. a 44. divÃziou musel byÅ¥ opustený, pretože 44. divÃzia nedorazila na bojisko vÄas. Útok teda zaÄala sama 163. divÃzia s k nej pripojenou ÄasÅ¥ou 21. tankovej brigády a podpornými jednotkami FOA. Ťažiskom útoku sa stala komunikácia Juntusranta-Suomussalmi. ÄŒasÅ¥ odlúÄených jednotiek zaútoÄila aj po komunikácii Raat-Suomussalmi.
Hlavný úder 163. streleckej divÃzie dopadol na niÄ netuÅ¡iacu nekompletnú rotu pohraniÄnej stráže poruÄÃka Ela. Jeho zúfalé volanie o pomoc tvárou v tvár takmer dvestonásobnej presile nepriateľa bolo jeho nadriadenými zo zaÄiatku vyhodnotené ako panikárenie a bolo mu povedané, že musà bojovaÅ¥ lepÅ¡ie. Túto odpoveÄ dostal aj na druhú žiadosÅ¥ popoludnÃ. Posilnená o niekoľko odlúÄených pohraniÄnÃkov a neodvedenými prÃsluÅ¡nÃkmi domobrany (teda väÄÅ¡inou prÃliÅ¡ mladými, resp. prÃliÅ¡ starými) pokraÄovala jeho jednotka v zúrivých ústupových bojoch na trase Juntusranta-Linna-Palovara. 2. decembra sa zachytila tesne pred Linnou a na niekoľko hodÃn celkom zastavila sovietsky postup, ale nepriateľ využil svoju poÄetnú prevahu a keÄ neuspel s priamym útokom, zaÄal ju obkľuÄovaÅ¥ zo severu. Elo teda ustúpil priamo do osady Linna, Sovieti ho vÅ¡ak nasledovali natoľko tesne, že už nestihol evakuovaÅ¥ jej obyvateľov. 3. decembra o osadu vypukol zúrivý boj.
Priame údery boli odrazené, ale rozsiahle obchvatné manévre, ktorým Elo nemohol pre nedostatok mužov zabrániÅ¥, urÄili osud stretnutia. 3. decembra veÄer, po 4 dňoch nepretržitých bojov bez výraznejÅ¡Ãch posÃl, už sÄasti obkľúÄený a s takmer 2/3 mužov mÅ•tvych alebo Å¥ažko ranených, Elo neuniesol situáciu a zastrelil sa. Jeho nástupca, poruÄÃk Arainne, prikázal okamžite opustiÅ¥ Linnu bez ohľadu na obyvateľov, ktorých sa nepodarà evakuovaÅ¥, a pokraÄoval v ústupových bojoch. Juhozápadne od Palovary bola jeho rota koneÄne posilnená o dve Äaty odlúÄené roty Kontula, ale aj napriek tomu nemohla táto skupina zastaviÅ¥ nástup 163. divÃzie, ktorá na lepÅ¡ej ceste a voľnejÅ¡om priestore nabrala rýchlosÅ¥.
V rovnakej dobe major Kari dokonale pochopil, že nie je schopný splniÅ¥ pôvodné rozkazy o vpáde na sovietske územie (jeho prápor pri pokuse o ich splnenie narazil na odpor minimálne pluku podporovaného tankami a po Å¥ažkých stratách musel ustúpiÅ¥), a zaÄal sa presúvaÅ¥ smerom k Suomussalmi. Jeho rozkazy boli vzápätà potvrdené fÃnskym velenÃm, ktoré už celkom prehodnotilo svoj názor na „panikárenie“ a zaÄalo k Suomussalmi odosielaÅ¥ vÅ¡etky dostupné a uvoľniteľné jednotky z okolia. AvÅ¡ak už bolo neskoro, kľúÄový bod Palovara padol 4. decembra a bolo zjavné, že na relatÃvne voľnom a prehľadnom priestore medzi Palovara a Suomussalmi sa so svojimi silami nemôže podariÅ¥ nepriateľa zadržaÅ¥. FÃnske velenie preto rozhodlo o vyprázdnenà Suomussalmi a zaujatà obranných pozÃcià západne a juhozápadne od jazier Niskanselka a Haukipera. Toto rozhodnutie bolo potvrdené 5. decembra. Ten istý deň zaÄalo fÃnske velenie do oblasti urýchlene sÅ¥ahovaÅ¥ jednotky z ÄalÅ¡Ãch oblastÃ, ktoré neboli vystavené nepriateľskému útoku, najmä sa potom jednalo o 16. samostatný prápor rozmiestnený skôr okolo cesty na Kuusamo. Ten sa stretol s prieskumnými jednotkami 163. divÃzie, ktoré Zelencev vyslal po dobytà Palovary severným smerom, a zahnal ich späť. Hlavná ÄasÅ¥ práporu sa rozložila okolo jazera Piispa, aby znemožnila rozvÃjaÅ¥ postup ÄŒervenej armády týmto smerom a pripravila vlastné akcie proti tylovým pozÃciám nepriateľa. ZaÄala tiež vysielaÅ¥ hliadky monitorujúce presuny nepriateľských kolón, tieto patroly sa vÅ¡ak zatiaľ boju pokiaľ možno vyhýbali.
Major Kari vyslal ÄasÅ¥ jednotiek, aby dohliadli na evakuáciu a zniÄenie Suomussalmi a so zvyÅ¡kom pokraÄoval v zdržiavacom a ústupovom boji so sovietskymi jednotkami postupujúcimi k Suomussalmi po Raatskej ceste. V priebehu 5. decembra dosiahol obrovský úspech, keÄ jeho muži napadli a zniÄili nepriateľskú predsunutú jednotku podporovanú dvomi tankami a zmocnili sa kompletnej sady sovietskych Å¡ifier. VÄaka tomuto úspechu potom FÃni po celý zvyÅ¡ok bitky zachytávali a deÅ¡ifrovali sovietsku rádiokomunikáciu v reálnom Äase, Äo zmarilo veľa sovietskych plánov. Karimu sa podarilo celkom zastaviÅ¥ postup nepriateľských sÃl na Å¡iji medzi jazerami Kuomas a Kuivas, avÅ¡ak vzhľadom k nezadržateľnému postupu nepriateľa na Suomussalmi zo severu mu bolo jasné, že bude nutné túto pozÃciu opustiÅ¥.
Stalo sa tak 7. decembra. Ten istý deň bolo opustené aj Suomussalmi. Jeho zniÄenie nebolo tak úplné, ako by si FÃni predstavovali, niekoľko málo domov zostalo stáť, hoci vÅ¡etci obyvatelia boli evakuovanà a v meste nezostal prakticky žiadny použiteľný materiál alebo potraviny. 163. strelecká divÃzia obsadila Suomussalmi ten istý deň. V danej chvÃli celkom ovládala celú oblasÅ¥ od tohoto mesta až k sovietskym hraniciam, vrátane vÅ¡etkých životne dôležitých komunikácii a Zelencev sa domnieval, že má vÅ¡etko pod kontrolou. Celkovo sa teraz zaoberal najmä plánmi na ÄalÅ¡Ã postup na západ. Zhruba v tejto dobe sa vÅ¡ak zmenil postoj fÃnskeho velenia k oblasti a marÅ¡al Mannerheim prikázal plukovnÃkovi Siilasvuovi, aby sa aj s torzom 9. peÅ¡ej divÃzie presunul do oblasti Suomussalmi, prevzal tu velenie a zniÄil ruské invázne sily.
[upraviť] Karta sa obracia
8. decembra sa Zelencev pokúsil rozÅ¡ÃriÅ¥ kontrolu nad oblasÅ¥ou, ale neúspeÅ¡ne. 662. pluk nedokázal na severe vstúpiÅ¥ do Puolanky cez tvrdý odpor 16. samostatného práporu a bol s Å¥ažkými stratami odrazený späť. V priebehu bojov bol Å¥ažko zranený veliteľ 16. práporu major Pallari. Na juhozápade bol zasa po Å¥ažkých bojoch odrazený pokus dvoch plukov o prekroÄenie Haukipery. Už tak zlé poÄasie sa zaÄalo zhorÅ¡ovaÅ¥. V oblasti sa zaÄali objavovaÅ¥ až dvojmetrové snehové záveje a teplota v noci klesala hlboko pod - 20°C. KeÄ ani opakovanie útokov o deň neskôr neprinieslo efekt, rozhodol sa Zelencev obmedziÅ¥ svoju útoÄnú aktivitu a vyÄkaÅ¥ na pomoc 44. divÃzie. Zdá sa, že sa stále domnieval, že vÅ¡etko je pod kontrolou, pretože aj keÄ pripustil nedostatoÄnosÅ¥ svojej údernej sily, stále neveril, že by mohla byÅ¥ jeho pevná pozÃcia ohrozená a zrejme ani nemal patriÄný prehľad o stave a plánoch ohľadom zásobovania.
Ale 9. decembra sa zaÄali v oblasti rozmiestňovaÅ¥ dva pluky 9. peÅ¡ej divÃzie a FÃni sa chopili iniciatÃvy. Teraz, keÄ už bolo na fÃnskej strane dostatok mužov, aby bolo možné uvoľniÅ¥ jednotky aj pre iné úlohy, ako boli zdržiavacé boje okolo ciest, mohol Siilasvuo názorne demonÅ¡trovaÅ¥ kvalitatÃvnu prevahu fÃnskych jednotiek. FÃni vybavenà lyžami a sobÃmi záprahmi mali väÄÅ¡iu voľnosÅ¥ manévrovania a rýchlosÅ¥ presunov, ako ruskà peÅ¡iaci bez lyžÃ, o tankoch a autách nehovoriac. Zatiaľ Äo Rusi boli pútanà na sprevádzkované cesty, fÃnske jednotky sa prirodzene pohybovali neprestupnými bažinami a lesmi a po zamrznutých hladinách jazier a cesty ich zaujÃmali iba potiaľ, pokiaľ ich mohli zablokovaÅ¥ pre presuny nepriateľa. PoÄasie sa zhorÅ¡ovalo a zaÄali sa prejavovaÅ¥ ÄalÅ¡ie neduhy ÄŒervenej armády.
Sovietske uniformy sÃce neboli pre mrazivé poÄasie ideálne, ale staÄili by, pokiaľ by ich nositelia vedeli, ako sa za extrémnych mrazov chovaÅ¥. Takto to bol problém. ÄŒo vÅ¡ak bolo vyložene zlé, bola olivová farba týchto uniforiem, ktorá robila zo sovietskych vojakov na bielom snehu ideálne terÄe. Objavovali sa problémy so zbraňami, ktoré neboli odskúšané pre subpolárne podmienky a Å¥ažké mrazy. Tento fakt eÅ¡te zhorÅ¡ovala úplná nepripravenosÅ¥ sovietskych vojakov, ktorà nemali tuÅ¡enie, ako zbrane v takomto mrazivom poÄasà udržiavaÅ¥.
ÄŽalÅ¡ou ranou pre sovietske akcie bol fakt, že s prÃchodom Siilasvuových jednotiek sa objavil fenomén, ktorého boli Äervenoarmejci dosiaľ uÅ¡etrenà - samostane pôsobiaci ostrelovaÄ. FÃnski ostreľovaÄi (civilným povolanÃm väÄÅ¡inou lovci) predstavovali elitu v celosvetovom merÃtku (dodnes sa držia v prvej desiatke rebrÃÄka najúspeÅ¡nejÅ¡Ãch ostreľovaÄov histórie dvaja FÃni bojujúci za Zimnej vojny). Pohybovali sa pustatinou a zabÃjali prednostne veliteľov Äi Äervených komisárov. Za tejto situácie sa zaÄala prejavovaÅ¥ stádovosÅ¥ sovietskych vojakov, ktorà nedokázali samostatne jednaÅ¥. Nebola to iba ich vina - plány akcià zväÄÅ¡a poznali iba veliteľ jednotky, jeho zástupca (možno) a komisár. Pokiaľ vÅ¡etci padli, vojaci zväÄÅ¡a neboli schopnà pokraÄovaÅ¥ a buÄ sa zastavili a Äakali na rozkazy, alebo sa vrátili späť. U FÃnov naopak bola aspoň s hrubým plánom zoznámená celá jednotka (u Å¡peciálnych prepadových kománd boli podrobne inÅ¡truovanà vÅ¡etci muži) a ich oddiely väÄÅ¡inou pokraÄovali v akcià aj za situácie, kedy vÅ¡etci dôstojnÃci i poddôstojnÃci padli. ÄŽalÅ¡ou slabinou Sovietov bola nulová voľnosÅ¥ jednania - vždy sa riadili podľa podrobných rozkazov a plánov, bez ohľadu na to, ako nezmyselné sa ukázali.
11. decembra tesne na poludnie zahájil Siilasvuo mohutný úder cez jazero Haukipera južne od mesta. Jeho Å¥ažisko smerovalo nie proti Suomussalmi, ale východne od neho, smerom na Å¡iju medzi jazerami Kuomas a Kuivas a k jazeru Kianta. ÚÄelom tohto úderu bolo zniÄiÅ¥ sovietske jednotky rozmiestnené v priestore medzi jazerami Kuivas, Kuomas a Kianta, pretnúť južnú zásobovaciu trasu 163. divÃzie vedúcu po Raatskej ceste a súÄasne znemožniÅ¥ 44. divÃzii spojiÅ¥ sa 163. divÃziou. SúÄasne boli vedené ruÅ¡ivé akcie proti severným pozÃciám Äervenoarmejcov okolo jazera Niskanselka.
Zelencev bol zdesený, až dosiaľ netuÅ¡il, že nepriateľ bol podstatne posilnený. Jeho kÅ•Äovitá snaha posilniÅ¥ jednotky v kľúÄovom ohrozenom priestore vÅ¡ak zlyhala pre zlé naÄasovanie a malú mobilitu ruských jednotiek. Prehradenie Å¡ije medzi jazerami Kuomas a Kuivas bolo obnovené eÅ¡te ten istý deň a FÃni zaÄali likvidáciu sovietskych jednotiek v už zmienenom jazernom trojuholnÃku. Bol najvyÅ¡Å¡Ã Äas, 44. divÃzia bola dva dni cesty od Suomussalmi. FÃni jej vyslali naproti niekoľko prieskumných jednotiek, aby mali prehľad a prÃpadne ju trochu pribrzdili. 13. decembra ráno boli zlikvidované posledné významné obranné posty Sovietov medzi jazerami východne od Suomussalmi (okrem samotného mesteÄka) a oblasÅ¥ bola vyÄistená napriek prudkým protiútokom peÅ¡Ãch a tankových formácià nepriateľa. SúÄasne zaÄali fÃnske hliadky a prepadové komadá útoky proti druhej zásobovacej trase 163. divÃzie vedúcej po zamrznutej hladine jazera Kianta. FÃni teraz tiež pristúpili na svoju obľúbenú taktiku, pri ktorej boli primárnym cieľom útokov a mÃnometných prepadov poľné kuchyne nepriateľa. Za situácie, kedy teplota zaÄala v noci klesaÅ¥ k - 30°C, bola veľmi úÄinná.
[upraviÅ¥] Oslobodenie Suomussalmi a zniÄenie 163. streleckej divÃzie
Od 14. do 16. decembra vykonali FÃni niekoľko pokusov o útok proti kľúÄovým pozÃciám 163. divÃzie v Suomussalmi a severne od neho, ale boli odrazenà so znaÄnými stratami. Siilasvuo preto rozhodol poÄkaÅ¥ na prÃchod delostrelectva a väÄÅ¡ieho poÄtu mÃnometov. PokraÄoval vÅ¡ak v narúšanà sovietskych logistických trás a niektorých Äiastkových útokoch proti odlúÄenejÅ¡Ãm postom. 16. prápor zatiaľ postúpil smerom k juhu a zvyÅ¡oval tlak proti 163. divÃzii zo severu. Výsledkom boli prudké boje o Å¡iju medzi jazerami Ala a Kova, ktoré trvali sa striedavými úspechmi až do 20. decembra. Na Å¡iji pri jazere Kuivas sa zatiaľ zmenila situácia a skôr skúšobné a ruÅ¡ivé útoky z 14. a 15. decembra boli 16. a 17. vystriedané vážnymi pokusmi o prielom, v druhom prÃpade podporovaný tankami. Tie ale zlyhali (ÄiastoÄne preto, že Siilasvuo prednostne pridelil tu umiestneným jednotkám svoje prvé delo, ktoré dostal 16. decembra). Situácia sa potom stabilizovala až do noci z 19. na 20. decembra, kedy fÃnske prepadové jednotky zaÄali preventÃvne a ruÅ¡ivé údery proti roztiahnutej formácii 44. divÃzie.
20. decembra zahájil Siilasvuo koneÄne disponujúci delostreleckou podporou akcie na definitÃvne obkľúÄenie Suomussalmi a 24. decembra ho takmer dokonÄil. Zelencev zareagoval zbesilými údermi vÅ¡etkých voľných jednotiek v smere na juhovýchod, aby sa spojil so 44. divÃziou, priÄom sa mu po prvýkrát dostalo výraznej vzduÅ¡nej podpory. Už mu bolo jasné, že je v pasci, a hodlal otvoriÅ¥ jej Äeľuste násilÃm, dokiaľ to ide. NavyÅ¡e mu doÅ¡lo, aký veľký je problém so zásobovanÃm, a že sľuby jeho nadriadených sú nerealistické. Jednu chvÃľu to vyzeralo, že fÃnske pozÃcie oddeľujúce sovietske divÃzie padnú, ale nakoniec sa ich podarilo udržaÅ¥, okrem iného vÄaka úplnej neschopnosti „elitnej“ 44. divÃzie úÄinne podporiÅ¥ snaženie svojich súdruhov vlastnými akciami. 25. decembra Zelencev zopakoval svoj úder, ale cez noc posilnené FÃnske pozÃcie odolali. Zároveň mu zaÄali narastaÅ¥ problémy v súvislosti s fÃnskymi útokmi zo severu a proti zásobovacÃm trasám. 25. a 26. decembra sÃce eÅ¡te severnou cestou dorazili dve zásobovacie kolóny, respektÃve to, Äo z nich napriek extrémne silnej ochrane zostalo, boli vÅ¡ak posledné. Na Raatskej ceste zatiaľ pokraÄovali boje na Å¡iji Kuivas-Kuomas. FÃni neuspeli vo svojich pokusoch o posunutie svojich pozÃcià na východ, ale ich prepadové komandá zniÄili nepriateľovi poľnú kuchyňu, jeden tank a niekoľko áut. VyÄerpaná 44. peÅ¡ia divÃzia už jasne celkom stratila schopnosÅ¥ a vôľu bojovaÅ¥ a obmedzila sa len na obranu svojej kolóny.
Zúfalý Zelencev, ktorý teraz už celkom jasne chápal svoju situáciu, sa obrátil na svojich nadriadených s prosbou o povolenie prebiÅ¥ sa z obkľúÄenia. Argumentoval, že jeho mužom hrozà smrÅ¥ hladom a že pokiaľ by vyrazil okamžite severovýchodným smerom, FÃni ho nedokážu zastaviÅ¥. Upozorňoval, že Suomussalmi je momentálne bezcenným zhoreniskom a že akákoľvek snaha a postup na západ je odsúdená k nezdaru. DaÅ¡itsev aj ÄŒujkov vÅ¡ak jeho žiadosÅ¥ zamietli a prikázali mu opevniÅ¥ sa v Suomussalmi, ktoré malo byÅ¥ bránené ako predmostie pre neskorÅ¡ie akcie proti fÃnskemu vnútrozemiu. Bol to samozrejme nezmysel, ale Zelencev sa podriadil. Bolo prisľúbené zásobovanie vzduÅ¡nou cestou a skorá pomoc od 44. divÃzie. Opatrná sondáž Vinogradova, ktorý sa pokúšal naznaÄiÅ¥, že jeho jednotky sú na tom zle a nemusia byÅ¥ schopné daný úlohu splniÅ¥, bola natoľko razantne odmietnutá, že s plánom navonok súhlasil. Je vÅ¡ak zrejmé, že si jeho nezmyselnosÅ¥ dobre uvedomoval. FÃni sa zatiaľ pripravovali na závereÄnú fázu bitky o Suomussalmi a poÄasie sa prudko zhorÅ¡ilo. Teploty v noci bežne klesali k -30°C. Stále viac Sovietov v Suomussalmi trpelo omrzlinami a hladom. Zelencevovi muži zaÄali slabnúť a zomieraÅ¥.
27. decembra zahájil Siilasvuo generálny útok na Zelencevove pozÃcie. Ťažiskom útoku bolo Hulkoniemi na západnej Äasti perimetra. Sovieti kládli zúfalý odpor, ale ich kÅ•Äovité a nekoordinované akcie nemali proti systematickým úderom koncentrovaných fÃnskych sÃl Å¡ancu. Obranný perimeter bol vo svojej strednej Äasti rozbitý, jednotky v jeho severnej Äasti boli zniÄené, zatiaľ Äo južná ÄasÅ¥ bola natlaÄená priamo do Suomussalmi. SúÄasne sa ÄasÅ¥ fÃnskych jednotiek presunula na severozápad, aby zablokovala poslednú zmysluplnú ústupovú trasu. ÄŽalej na severe zatiaľ rozbila bojová skupina Kari systém hliadok a opevnených bodov strážiacich komunikácie a preÅ¥ala hlavné cesty na toľkých miestach, že sa akékoľvek ich využitie stalo celkom utopickým. Zelencev pochopil, že toto je koniec, a keÄ zúfalosÅ¥ jeho situácie podÄiarklo prvé kolo vzduÅ¡ného zásobovania (pre celú divÃziu sa podarilo dodaÅ¥ dve vrecia dokonale zmrazených suchárov), rozhodol sa, že svojich mužov v Suomussalmi zomrieÅ¥ nenechá a 28. decembra pred poludnÃm prikázal na vlastnú zodpovednosÅ¥ svojim jednotkám v Suomussalmi prebiÅ¥ sa severovýchodným smerom. V mesteÄku zostalo iba malé množstvo mužov, ktorým pripadol nezávideniahodná úloha zbrzdiÅ¥ nástup FÃnov, nevydržali vÅ¡ak ani hodinu. Ich súdruhom sa prielom sÃce podaril, ale bojová formácia sa pod útokmi fÃnskych ostrelovaÄov a prepadových kománd Äoskoro rozpadla na dav poloÅ¡ialených mužov, ktorà odhadzovali zbane a naslepo sa predierali snehom a závejmi tam, kde tuÅ¡ili východ.
Po zvyÅ¡ok dňa aj deň nasledujúci FÃni Äistili blÃzke okolie Suomussalmi, likvidovali ruské opevnené body na komunikáciách na sever a severovýchod od mesta a napadali ustupujúce kolóny. 29. - 30. decembra zahájil Siilasvuo systematickú likvidáciu sovietskych jednotiek rozmiestnených na trase Palovara - Juntusranta, zatiaľ Äo skupina Kari likvidovala odlúÄené sovietske jednotky na sever od Palovary. Odpor nepriateľa bol chaotický a konÄil zväÄÅ¡a jeho útekom. Zelencev zmizol, buÄ spáchal samovraždu, alebo sa pridal k tisÃcom ÄalÅ¡Ãch uteÄencov, ktorých uchvátila „Belaja smerť“.
31. decembra bola väÄÅ¡ina akcià proti rozprášenej 163. divÃzii ukonÄená. FÃnske jednotky sa presunuli na juh a chystali sa napadnúť 44. divÃziu, ktorá už od 28. decembra trpela pod prudkými nájazdmi 1. práporu Sissi, ktorý do oblasti práve dorazil. Po generálovi Zelencevovi bol na rade generál Vinogradov.
[upraviÅ¥] ZniÄenie 44. peÅ¡ej divÃzie
Sily generála Vinogradova skladajúce sa z elitnej 44. „Stalinovej“, respektÃve „Modrej“ divÃzie, pluku FOA a Äasti 21. tankovej brigády boli roztiahnuté v 50 kilometrov dlhej kolóne medzi dedinou Raat a Å¡ijou pri jazere Kuivas a každým dňom bolo jasnejÅ¡ie, že už nedokážu naplno zaistiÅ¥ ani obranu seba samých, nieto robiÅ¥ akékoľvek ÄalÅ¡ie akcie. Po rozprášenà 163. divÃzie bolo zrejmé, že 44. je na rade a nemá Å¡ancu fÃnsky útok prežiÅ¥. Vinogradov sa pokúšal upozorniÅ¥ velenie na svoju situáciu a zúfalo ich prosil o rozkaz ustúpiÅ¥, ktorý nedostal. ÄŒujkov a DaÅ¡itsev si jeho žiadosti prehadzovali medzi sebou a ich (skôr neformálna) inÅ¡trukcie sa pohybovali od požiadaviek vydržaÅ¥ a pripraviÅ¥ útok na Suomussalmi po celkom súkromné náznaky, že pokiaľ vydá rozkaz k ústupu, oni ho asi popraviÅ¥ nenechajú. Vinogradov, ktorému sa nechcelo vziaÅ¥ na seba zodpovednosÅ¥ a skonÄiÅ¥ pred vojenským súdom, sa rozhodol vytrvaÅ¥, dokiaľ nedostane rozkaz k ústupu alebo posily.
1. januára 1940 popoludnà zaÄali fÃnske jednotky presun na východiskové pozÃcie generálneho útoku proti 44. divÃzii. Využili ku svojim presunom zamrznuté hladiny jazier nachádzajúce sa južne od Raatskej cesty a sústredili sa do Å¡tyroch úderných skupÃn, z ktorých najzápadnejÅ¡ia sa nachádzala v tyle Äelného zoskupenia 44. divÃzie pri jazere Kuomas a najvýchodnejÅ¡ia pri dedine Raat neÄaleko rusko-fÃnskych hranÃc. Úder bol zahájený nad ránom 2. januára a napriek tomu, že to niekde nebolo jednoduché, rozÅ¥al ruskú kolónu na 5 ÄastÃ. Zúfalé pokusy ruských jednotiek o jej znovuspojenie zlyhali. Zdesený Vinogradov zúfalo prosil o pomoc alebo výslovné povolenie prebiÅ¥ sa späť, ale ÄŒujkov aj DaÅ¡itsev boli k jeho prosbám hluchà a vôbec sa neobÅ¥ažovali na jeho žiadosti reagovaÅ¥. DôstojnÃci 44. divÃzie prosili svojho veliteľa, nech vydá rozkaz k ústupu sám, alebo nech im aspoň povolà prebiÅ¥ sa na vlastnú päsÅ¥, ale Vinogradov to odmietal a bol rozhodnutý poÄkaÅ¥ na rozhodnutie zhora. Zatiaľ fÃnske jednotky systematicky osekávali jednotlivé enklávy jeho divÃzie, rozbÃjali ich a pobÃjali ich obrancov. Násilne zverbovanà prÃsluÅ¡nÃci FOA zaÄali masovo dezertovaÅ¥ a likvidovaÅ¥ svojich komisárov. Potom sa pokúšali buÄ utiecÅ¥ domov, alebo vyhľadávali FÃnov, vzdávali sa im a poskytovali im spravodajské informácie výmenou za nádej, že dostanú vo FÃnsku azyl. Teploty sa v noci naÄalej držali pri -30°C a sovietski vojaci, ktorà priÅ¡li poÄas bojov 2. januára o posledné poľné kuchyne, zomierali hladom a na podchladenie. Niektorým zaÄali dochádzaÅ¥ náboje. Napriek tomu možno vÅ¡eobecne povedaÅ¥, že eÅ¡te 5. januára kládli jednotky 44. divÃzie zúrivý odpor na väÄÅ¡ine významných opevnených postov. Až tento deň veÄer bola 44. divÃzia obkľúÄená natoľko pevne, že bolo možné povedaÅ¥, že pasca je celkom uzatvorená.
6. januára už bola situácia natoľko zúfalá, že sa Vinogradov rozhodol jednaÅ¥ a krátko po poludnà zahájil zúrivý pokus o prielom aspoň z enkláv východnej Äasti, bol vÅ¡ak odrazený. Na veÄer preto vydal rozkaz „každý sám za seba“. Zachránilo sa iba nieÄo medzi 3000 - 5000 mužmi. VäÄÅ¡ina z tých, Äo preÅ¡li späť na územie ZSSR, tak urobila bez zbranà a iba z milosti FÃnov, ktorà buÄ zo súcitu, Äi kvôli Å¡etreniu nábojmi nestrieľali na „hladom a zimou Å¡ialené bytosti, v ktorých už nezostalo praniÄ Ä¾udského“, ako neskôr popisovali utekajúceho nepriateľa.
8. januára boli zlikvidované posledné ohniská odporu. 44. divÃzia prestala existovaÅ¥. Generál Vinogradov, ktorý sa zachránil na jednom z mála tankov uniknuvÅ¡Ãch z obkľúÄenia, bol postavený krátko na to pred vojenský súd, bol odsúdený pre zradu a zbabelosÅ¥ a popravený. Rovnako dobre by ale mal nárok na popravu ktorýkoľvek ÄalÅ¡Ã zo skupiny DaÅ¡itsev, ÄŒujkov, Mereckov, VoroÅ¡ilov alebo Stalin, tà vÅ¡etci mali na katastrofe minimálne rovnaký podiel.
[upraviť] Zhodnotenie bitky
Drvivé vÃÅ¥azstvo FÃnov pri Suomussalmi malo Äalekosiahly dopad. Bolo tu zniÄené silné zoskupenie nepriateľa a korisÅ¥ tu zÃskaná bola väÄÅ¡ia, ako celková zahraniÄná materiálna pomoc (pokiaľ sa neberie ohľad na letecké sily). V oblasti mesta Suomussalmi ÄŒervená armáda po zvyÅ¡ok vojny nebola schopná zorganizovaÅ¥ žiadnu väÄÅ¡iu akciu, Äo umožnilo presunúť podstatnú ÄasÅ¥ jednotiek na juh do oblasti Kuhma, Kollaa a na Karelskú Å¡iju. A v neposlednom rade bitka úplne zosmieÅ¡nila ÄŒervenú armádu a celkom rozbila jej plány na rýchle obsadenie FÃnska. Sen o Äervenom blitzkriegu sa rozplynul.
[upraviť] Zdroje a referencie
[upraviť] Internetové
- iba prvá ÄasÅ¥ bitky (po zniÄenà 163. D), ale s mnohými podrobnými mapami
- hrubý popis celej bitky s rozÅ¡ÃrenejÅ¡Ãmi popismi terénu a obecných okolnostÃ
[upraviť] Knihy
- Engle, Eloise; Paananen, Lauri: Zimná vojna: Útok ZSSR proti FÃnsku
- Czarnotta, Zygmunt; Moszumanski, Zbigniev: Wojna zimova