Karelská šija
Z Wikipédie
Karelská šija je pruh zeme rozkladajúci sa medzi Ladožským jazerom a Fínskym zálivom. Ide o jednu z najvýznamejších častí tzv. Karélie. Najdôležitejším mestom tohoto územia je prístav Vyborg (fínsky ekvivalnet je Viipuri) ležiaci pri západných hraniciach oblasti. V histórii bola Karelská šija nárazníkovým pásmom medzi Švédskom a Ruskom, neskôr sa stala neoddeliteľnou súčasťou autonómneho Fínskeho veľkovojvodstva začleneného do Impéria ruských cárov a po jeho osamostatnení v roku 1917 bola súčasťou Fínska.
Karelská šija vždy predstavovala hlavnú prístupovú cestu do vnútra Fínska (najmä potom tzv. Viipurská brána) a preto bola hlavným bojiskom počas rusko-švédskych vojen, kedy ešte Fínsko patrilo ku Švédsku. V 20. storočí sa potom stala bojiskom v rusko-fínskych vojnách. V rokoch 1918-1920 sa tu stretávali sily bielych Fínov s intervenčnými silami ruských boľševikov, ktoré najskôr plánovali podporiť svojich súdruhov v celom Fínsku a po krachu tejto idey sa aspoň pokúšali (neúspešne) ovládnuť Viipury a odtrhnúť ho od Fínska. Karelská šija zostala Fínsku a to na nej v dvadsiatych a tridsiatych rokoch vybudovalo systém opevnení známy ako Mannerheimova línia.
Na Karelskej šiji sa odohrali najťažšie a najzúrivejšie boje Zimnej vojny v rokoch 1939-1940, po ktorej ZSSR Karelskú šiju zabral ako vojnovú korisť, aj Pokračovacie vojny v rokoch 1941-1944, kedy bola najskôr oslobodená Fínmi, aby Sovietsky zväz o tri roky neskôr počas letnej ofenzívy dobyl jej strednú a východnú časť a potom ju na základe podmienok prímeria zabral celú. Od roku 1944 je Karelská šija súčasťou Ruska, presnejšie Leningradskej oblasti. Väčšina fínskych názvov miest a dedín bola nahradená ruskými. Súčasné obyvateľstvo sa skladá z prisťahovalcov či ich potomkov (najmä ruskej národnosti), pretože v rokoch 1939 a 1944 prakticky všetko fínske obyvateľstvo Karelskú šiju opustilo a presťahovalo sa do Fínska.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karelská šija
