Amoxicilín
Z Wikipédie
 Amoxicilín |
|
|
7-[2-amino-2-(4-hydroxyfenyl) -acetyl]amino-3,3-dimetyl-6-oxo -2-thia-5-azabicyklo[3.2.0]heptán -4-karboxylová kyselina |
|
| Empirický vzorec | C16H19N3O5S |
| Molekulárna hmotnosť | 365,4 g/mol |
| Stupeň absorbcie (Orálne podanie) | 75 - 90% |
| Metabolizmus | Približne 7-25% podanej dávky sa metabolizuje na neaktívnu kyselinu penicilínovú v pečeni |
| Polčas | 1 až 1,5 hodiny u pacientov s normálou funkciou obličiek |
| Vylučovanie | obličky |
Amoxicilín je liečivo, β-laktámové antibiotikum, ATC kód: J01CA04.
Sumárny vzorec amoxicilínu je C16H19N3O5S, mólová hmotnosť je 365,4 g/mol.
Amoxicilín bol pripravený v roku 1972. Je to aminobenzylpenicilín s baktericídnym účinkom spočívajúcom v schopnosti inhibovať syntézu bunkových stien baktérií.
Amoxicilín je určený na liečbu nasledovných bakteriálnych infekcií vyvolaných grampozitívnymi a gramnegatívnymi patogénmi citlivými na amoxicilín:
• infekcie horných dýchacích ciest, vrátane infekcií uší, nosa a krku
• infekcie dolných dýchacích ciest
• infekcie dolných močových ciest
• profylaxia endokarditídy u rizikových pacientov, t.j. pri chirurgickom zákroku v ústnej dutine alebo oblasti horných dýchacích ciest
[upraviť] Zvyčajne citlivé druhy baktérií na amoxicilín
Grampozitívne aeróby
Bacillus anthracis
Listeria monocytogenes
Staphylococcus aureus (beta-laktamáza negatívny, citlivý na meticilín)
Streptococcus agalactiae
Streptococcus bovis
Streptococcus pyogenes
Gramnegatívne aeróby
Helicobacter pylori
Neisseria meningitidis
Anaeróby
Clostridium spp
Peptostreptococci
Aeróby typu Staphylococcus sú voči amoxicilínu rezistentné.
[upraviť] Nežiaduce účinky
Nežiaduce účinky sú podobné ako pri iných β-laktámových antibiotikách. Najčastejšími sú dvíhanie žalúdka (nauzea), zvracanie, hnačka a ľahká únava. Účinky na gastrointestinálny trakt sú väčšinou mierne a zvyčajne vymiznú buď v priebehu liečby alebo krátko po jej ukončení. Výskyt týchto nežiaducich účinkov je možné znížiť užitím amoxicilínu počas jedla.
