Alexander Nikolajevič Afanasiev
Z Wikipédie
Alexander Nikolajevič Afanasjev | |
---|---|
Narodenie | 11. júl 1826 Borov |
Úmrtie | 23. október 1871 Moskva |
Pozri aj Biografický portál |
Alexander Nikolajevič Afanasjev (rusky: Александр Николаевич Афанасьев) (* 11. júl 1826 - † 23. október 1871, Moskva) bol ruský právnik a folklorista. Jeho dodnes neprekonané dielo je najväčšou zbierkou príbehov a povier slovanskej mytológie a zároveň najväčšou zbierkou ľudových príbehov, akú kedy zostavil jednotlivec - obsahuje až 640 mýtov, legiend a ľudových rozprávok. Po prvýkrát vyšlo v ôsmich zväzkoch od rokoch 1855 - 1867. Tým sa stal jednou z najvýznamnejších postáv ruskej národnej kultúry.
Obsah |
[upraviť] Život
Po štúdiách na gymnáziu sa vzdelával na Moskovskej univerzite. Stal sa profesorom histórie, no jeho kariéru prerušila cenzúra. Cárske Rusko vtedy viac inklinovalo k západnej kultúre a druhé vydanie jeho diela sa nestretlo s pochopením, jeho náklad skonfiškovali a neskôr spálili. Bol predvolaný pred vyšetrovaciu komisiu v Petrohrade a upadol do nemilosti, bol prepustený zo zamestnania a zhabali mu dom v Moskve. Toto druhé vydanie bolo napokon publikované vo Švajčiarsku pod názvom Secret Bawdy Tales of Russia v roku 1872 [1]. Po tomto neúspechu sa stal novinárom. Napriek chorobe a chudobe začal Afanasiev pracovať na novom diele s názvom Básnická interpretácia prírody u Slovanov. Zomrel v chudobe vo veku 45 rokov v Moskve.
[upraviť] Dielo
Afanasiev bol dobre oboznámený s poverami v jeho rodnom meste Borove. Už jeho prvé vedecké články sa týkali bosoriek. Napísal trojzväzkové dielo Básnická interpretácia prírody u Slovanov, publikované v rokoch 1865 - 1869. Ako symbolický náhľad Slovanov na prírodu tu okrem iného interpretoval aj rozprávku o Krásnej Vasilise. Jeho záľuba v mýtoch pre ich starobylosť a hudobný pôvab vyústila do obrovského diela s názvom Narodnje russkie skazki (Národné ruské rozprávky) v čase, keď ruská aristokracia pestovala záľubu v napodobňovaní cudzích kultúr. Ide o najväčšiu zbierku ľudových príbehov zostavenú jednotlivcom. Má nenahraditeľné miesto pri štúdiu slovanskej mytológie. Obsahuje až 640 mýtov, legiend a ľudových rozprávok, ktoré vyšli v ôsmich zväzkoch v rokoch 1855 - 1867. Okrem toho ešte zozbieral a vydal knihy Ruské rozprávky pre deti, Ruské ľudové legendy a Ruské zabudnuté príbehy.
[upraviť] Teórie o symboloch v ľudovej mytológií
Alexander Afanasiev sa pri štúdiu mýtov pokúšal pochopiť, akú súvislosť majú s vnímaním prírody ich autorov. Chcel pochopiť postoj rozprávača príbehu k jeho vnímaniu sveta a v knihe Básnická interpretácia prírody u Slovanov vysvetľuje symboliku príbehov. Ako príklad možno uviesť príbeh o Mariji Morevne.
Do paláca kniežaťa Ivana prichádzajú traja vtáčí ženísi v sprievode hromu, víchrice a blesku. Sú to v skutočnosti dážď, hromobitie a vietor. Tri princezné, ktoré si berú za ženy, predstavujú slnko, mesiac a hviezdy. Starí Slovania si takto do príbehu preniesli jav, keď sa za búrky vytráca z oblohy svetlo a vysvetlili si ho ako únos panien. Mária Morevna (dcéra Mora) je slnko, ktoré sa na úsvite a za súmraku kúpe v mori. Koščej Bessmertnyj (Nesmrteľný Kostlivec) je spútaný reťazami a u Slovanov predstavuje búrkový oblak v putách zimných mrazov. Keď sa však na jar napije vody vyslobodí sa, unesie Mariu Morevnu a slnko zastrú oblaky. Knieža Ivan predstavuje podľa Afanasieva Perúna, ktorý rozdrvý búrkový oblak, zachráni slnko a vyvedie ho spoza hôr.
[upraviť] Referencie
- Cotterell, A.: Mytológia. Bohovia, hrdinovia, mýty. Slovart Bratislava, 2007