Slovanská mytológia
Z Wikipédie
Slovanská mytológia je zložitý komplex zážitkov hlbokého dávnoveku i novších foriem mytologických predstáv. Mnohé z týchto predstáv sa zachovali až do našich dôb. Avšak stredoveké písomné doklady sú veľmi neúplné a zlomkovité, takže mytológiu starých Slovanov môžeme len do istej miery rekonštruovať na základe literárnych, národopisných, folkloristických, archeologických a lingvistických údajov.
Obsah |
[upraviť] Úvod
V období praslovanskej kmeňovej jednoty vládla medzi Slovanmi predstava o najvyššej bytosti obdobnej najvyššiemu bohu iných indoeurópskych národov. Historici sa dodnes nevedia presne zhodnúť, kde bola pravlasť Slovanov. Prevažne ju však kladú do oblasti medzi riekami Dneper a Dnester. Odtiaľ sa šírili asi okolo 5. - 7. storočia na všetky smery. Niektoré slovanské kmene sa vydali na západ, juh a iné si kliesnili cestu hustými lesmi na východ. Historik Vasilij Kľučevský (1841 - 1911) je toho názoru, že najprv musíme pochopiť les, rieku a step, keď chceme rozumieť slovanskej kultúre. Všetky tri prvky formovali slovanské kultúry a podnecovali v ľuďoch predstavivosť. Les bol Slovanovi útočiskom, zdrojom obživy, no zároveň bol plný tieňov a nebezpečenstiev. Step nabádala k sneniu o diaľkach, no neposkytovala ochranu pred nájazdníkmi. Jedine rieka mu bola oporou. "Slovan mal rád rieku. O nijakom inom pôvodnom útvare sa v ľudovom umení nespieva s toľkou láskou." - hovorí Kľučevskij. Rieka žije, každé jazero a potok má svojich duchov.
Mnohé rozprávané mýty sa stali námetom nespočetného počtu slovanských hudobných veľdiel (Sadko, Snehulienka, Vták ohnivák, Rusalka,...), dnes sú aj námetmi pre filmy (upíri, Mrázik,...).
[upraviť] Zdroje poznávania
[upraviť] Ústne podanie
Hoci niektoré slovanské kmene poznali runové písmo, jedinečné príbehy sa nám zachovali vďaka rozprávačom. Takto sa mýty zachovávali aj stovky rokov. Pred príchodom civilizácie do niektorých oblastí bolo rozprávanie mýtov jednou z najobľúbenejších foriem zábavy. Pritom nešlo len o zábavu pre bežných ľudí, dobrého rozprávača si držali aj v mnohých zámožných domoch, vrátane panovníka.
[upraviť] Zapisovanie
Zapisovanie sa začalo až s príchodom kresťanstva. Čiastočné správy o slovanskej mytológií zanechali antickí autori. Herodotos sa napríklad vo svojom diele Histórie zmieňuje o ľuďoch ďaleko na severe, ktorí sa každý rok na niekoľko dní premieňali na vlkov. Inú zmienku o Slovanoch a ich mytológií nám sprostredkoval Prokopios, ktorý v 6. storočí spomína vo svojom diele Bellum Gothicum Slovanov, ktorí prekročili Dunaj a mieria na juh. Vyznávajú jedného boha, tvorcu všetkého, pána hromu a blesku (Perúna). Prokopius spomína aj vieru v rôznych duchov a nymfy. Povesť dávnych liet, alebo Nestorova kronika je kronikou z 12. storočia. Obsahuje veľa informácií o slovanskej mytológií a sú tu aj prepisy starších dokumentov. Okrem iného sa spomínajú bohovia Perún a Veles.
S príchodom kresťanstva sa začalo zapisovať. Z obdobia stredoveku sú však tieto informácie pomerne strohé. Zväčša ich zapisovali misionári. Prvú veľkú zbierku slovanských mýtov zostavil Alexander Nikolajevič Afanasiev.
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
[upraviť] Referencie
- Cotterell, A.: Mytológia. Bohovia, hrdinovia, mýty. Slovart Bratislava, 2007
[upraviť] Mytológia slovanská - bohovia
mytologia slovanská - bohovia
[upraviť] Pozri aj
mytológia slovanská
bohovia slovanskej mytológie
útvary významové slovanskej mytológie
[upraviť] Mytológia slovanská - významové útvary
mytológia slovanská
boh (133)
[upraviť] Mytológia - entity kontextu
mytológia - entity kontextu
mytológia ako veda
[upraviť] Pozri aj
- mytológia
- entity kontextu mytológie
- kultúra praveká
- mágia
- mytologia ako veda
- mytológia grécka
- mytológia indická
- mytológia slovanská
- mýtus
- náboženstvo
- sága
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovanská mytológia
