Šinano (lietadlová loď)

Z Wikipédie

Šinano
信濃
Základná charakteristika
Štát	Japonsko
Druh	lietadlová loď (pôvodne bojová loď)
Staviteľ	Jokosuka
Začiatok výstavby	4. máj 1940
Dátum spustenia na vodu	5. október 1944
Dátum prevzatia námorníctvom	19. november 1944
Dátum potopenia (vyradenia)	29. november 1944
Dĺžka	na čiare ponoru 256 celkovo 266 m
Šírka	36,9 m
Ponor	štandardne 10,3 plne naložený 10,8 m
Štandardný výtlak	68 059 ton
Bojový výtlak	71 890 ton
Posádka	1 900
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred	156 mm
Pancierovanie paluba	75 a 20 mm
Pomocná výzbroj	16 x 127 mm (40. cal.) 12 x 120 mm (45.cal.)
Protilietadlová výzbroj	145 - 25 mm (60.cal.) 12 x 28-hlavňový 127 mm raketomet
Lietadlá	47 x Ohka
Pohon a pohyb
Pohon	12 kotlov Kanpon, parné turbíny, 4 skrutky 153 000ks (114 000kW)
Maximálna rýchlosť	27 uzlov

Šinano (jap.:信濃) bola bojová loď triedy Jamato japonského námorníctva, neskôr preklasifikovaná na lietadlovú loď. Pomenovaná bola podľa japonskej provincie Šinano. Mala štyri sesterské bitevné lode:Jamato, Musaši, Projekt 111 a Projekt 797. Nebola nikdy dozbrojená a kompletne dokončená, pretože pri presune do Kure, kde mala byť dozbrojená a dokončené posledné úpravy bola 29. novembra 1944 torpédovaná americkou ponorkou Archer-Fish. Potopila sa po siedmych hodinách.

Do roku 1961, keď US Navy prevzala USS Enterprise bola Šinano najväčšou lietadlovou loďou ktorá bola postavená.

Obsah 1 Stavba 2 Pohon a pancierovanie 3 Výzbroj 4 Služba 5 Referencie 5.1 Zdroj 6 Iné projekty

[upraviť] Stavba

Kýl lode Šinano bol položený v námornej lodenici v Jokosuke 4. mája 1940 a spustená na vodu bola 5. októbra 1944. Šinano mala štandardný výtlak 68 059 t, pričom plne vybavená až 71 890 ton. Prevzatá námorníctvom bola 19. novembra 1944.

Počas leta 1941 bola stavba prerušená, aby sa ušetrila pracovná sila a zdroje pred japonským vstupom do vojny. Po bitke pri Midway, kde cisárske námorníctvo stratilo štyri veľké lietadlové lode Akagi, Kaga, Šókaku, Zuikaku), bolo rozhodnuté o prestavbe na lietadlovú loď.

Jej stavba bola prísne utajovaná. Z troch strán bola postavená okolo doku stena. Rozprávať o stavbe mali robotníci zakázané pod trestom smrti. V konečnom dôsledku je Šinano jediná loď veľkej triedy postavená v 20. storočí, ktorá nemá oficiálne fotografie jej stavby.

[upraviť] Pohon a pancierovanie

Pohonná jednotka pozostávala z dvanástich kotlov Kanpon a turbín, ktoré dodávali lodi výkon až 153 000 ks čo je 114 MW. Loď mala projektovanú maximálnu rýchlosť 27 uzlov.

Pancierovanie bolo oproti štandardu triedy Jamato slabšie napríklad hlavný pancierový pás (chrániaci strojovne kotolne a muničné sklady) mal 157 mm - 6,4" (palec) oproti 395 mm - 16,1" na Yamate, sekundárny pancierový pás bol pri Šinano v nevýhode oproti jej sestrám 98 mm : 198 mm. Naproti tomu mala Šinano pancierovú palubu o hrúbke 75 mm. Avšak podhladinová časť bola porovnateľná so sesterskými loďami Jamato a Musaši. Pravdepodobne menšie pancierovanie v nadhladinovej časti bolo z dôvodu menšej pravdepodobnosti priameho stretu s bitevným loďstvom protivníka v prípade lietadlovej lode ako v prípade lode bitevnej.

[upraviť] Výzbroj

Hlavným poslaním bolo niesť leteckú techniku. Projektovaná bola ako podporná lietadlová loď poskytujúca servis, výzbroj a palivo lietadlám z lietadlových lodí vo zväze v ktorom by bola zaradená. Vlastné lietadlá určené na operačné úlohy boli v menšine, väčšina lietadiel, ktoré prepravovala malo nahradiť straty na iných lietadlových nosičoch.

Sekundárna výzbroj pozostávala zo šestnástich 127 mm (40. cal.) a dvanásť 120 mm (45.cal.) diel proti menším protivníkom (ľahký krížnik, torpédoborec). Protilietadlová výzbroj bola pozoruhodná: 145 kusov 25 mm (60.cal.) kanónov a netradične dvanástich 28 hlavňových kompletov protilietadlových 127 mm raketometov.

[upraviť] Služba

11. novembra 1944 opustila dok a do služby bola zaradená 19. novembra. 28. Novembra vyplávala z Jokosuky v doprovode troch torpédoborcov 17. torpédoborcovej divízie Shintani Kiichi Isokaze (vlajkový), Hamakaze a Jukikaze, pod vedením mladých dôstojníkov a neskúsenej posádky (75% nováčkov) na dokončenie a vyzbrojenie do Kure. Velenie mal kapitán Toshio Abe ktorý velil 2 176 mužom. Navyše na lodi bolo ešte 300 robotníkov a 40 civilných návštevníkov. V tej dobe ešte neboli testované vodotesné prepážky, a hlavné vodné čerpadlá neboli funkčné, požiarny a systém nebol funkčný, posádka nebola skúsená v záchranných operáciách, v trupe neboli dokončené rozvody, a otvory neboli utesnené. Prechodové dvere boli pootvárané.^[1]. Štyri z dvanástich kotlov neboli spustené.

Po niekoľkých hodinách plavby bola skupina spozorovaná a torpédovaná americkou ponorkou USS Archer-Fish. Skupina sa pohybovala rýchlosťou 18 - 20 uzlov. O 3:17 ráno vystrelila ponorka salvu šiestich torpéd z ktorých štyri zasiahli približne o 3:20. Torpéda boli nastavené na malú hĺbku a zasiahli Šinano na spoji medzi protitorpédovou obšívkou a čiarou ponoru. Loď ešte do 6:00 pokračovala v plavbe, no vtedy stratila energiu, kvôli zaplaveniu kotlov morskou vodou. Posádka nebola schopná loď zachrániť, a tá sa o 10:57 potopila (33° 07' s.š., 137° 04'v. d.). Z posádky o 2 500 mužoch sa zachránilo 1 400. Povojnové vyšetrovanie amerického námorníctva dospelo k záveru, že problémom bolo chybné riešenie napojenia protitorpédovej obšívky na hlavný bočný pancier.

Americká námorná rozviedka nemala poňatia o tom, že Šinano existuje ani vo chvíli, keď opustila prístav, aj keď mala informácie o tretej jednotke z Triedy Jamato. Archer-Fish (pod vedením komandéra Josepha F. Enrighta) si nárokoval potopenie len 28 000 BRT výtlaku za potopenú lietadlovku. Až po vojne sa USA dozvedelo, že potopená loď bola Šinano s výtlakom takmer 72 000 BRT.

V čase potopenia mala Šinano na palube šesť samovražedných výbušných člnov Šinjo, a 50 raketových samovražedných lietadiel Óka.^[2]

Potopenie tretej a poslednej postavenej jednotky triedy Jamato salvou štyroch torpéd bolo najhorším prekvapením pre japonské ministerstvo námorníctva v celej jeho histórii, vzhľadom na to, že loď mala vydržať omnoho väčšie poškodenie. Navyše týmto sa všetky jednotky triedy Jamato nedočkali konca vojny (Jamato a Musaši potopilo letectvo, Šinano ponorka, štvrtá zrušená).

Dodnes je Šinano najväčšou bojovou loďou v histórii, ktorú napadla a potopila ponorka.

[upraviť] Referencie

1. ↑ [1] Správa americkej technickej misie - po anglicky
2. ↑ [2] IJN Shinano: Tabular Record of Movement - po anglicky

[upraviť] Zdroj

Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Japanese aircraft carrier Shinano zverejneného na anglickej Wikipédii.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šinano (lietadlová loď)

Bojové lode: Trieda Jamato
Predchádzajúca trieda: Trieda Tosa	Nasledujúca trieda: Trieda Super Jamato
Jamato · Musaši · Projekt 111 · Projekt 797
lietadlová loď: Šinano