Ďurčiná
Z Wikipédie
| Ďurčiná | |
|---|---|
 |
|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Žilinský |
| Okres: | Žilina |
| Región: | Rajecká kotlina |
| Poloha: | 49° 03' 44" s. š. 18° 39' 15" v. d. |
| Nadmorská výška: | 513 m n.m. |
| Rozloha: | 12,50 km² |
| Počet obyvateľov: | 1072 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 85,76 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1393 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 557986 |
| EČV: | ZA |
| PSČ: | 015 01 (pošta Rajec) |
| Telefónna predvoľba: | 041 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Ďurčiná
Ďurčiná 77 015 01 Rajec |
| E-mail: | obecdurcina@stonline.sk |
| Telefón: | 542 21 94 |
| Fax: | 542 21 94 |
| Politika | |
| Starosta: | Anna Bieliková (SNS) |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Ďurčiná je obec na Slovensku, nachádza sa v okrese Žilina, iba 2 kilometre juhozápadne od Rajca.
Obsah |
[upraviť] Vodné toky
Ďurčinou preteká potok Ďurčanka, ktorý je tvorený sútokom viacerých potokov prameniacich v okolitých horách. V Rajci sa vlieva do rieky Rajčanka. Rajčanka sa v Žiline vlieva do Váhu.
[upraviť] Zeleň
Charakteristickým stromom dediny je oddávna lipa. Nachádza sa tu najstaršia lipa v Žilinskom okrese. V zmiešaných lesoch Malej Fatry prevládajú ihličnany - hlavne smrek, z listnatých je to predovšetkým dub.
[upraviť] Symboly
Pečať obce, ktorá sa zachovala z polovice 18. storočia. Je na nej vyobrazená postava ženy s kosákom. Podľa heraldiky mali ľudské postavy v znakoch obce, ktoré mali výsostné postavenie medzi ostatnými obcami. Samotná zlatá a strieborná farba znamenajú, že obec patrila medzi najbohatšie. Podľa pečate bol vyhotovený aj erb. Ďalším symbolom je vlajka, ktorú tvorí sedem pozdĺžnych pruhov.
[upraviť] Dejiny
Prvý doklad o osídlení na území dnešnej obce Ďurčina pochádza z mladšej doby bronzovej, kedy bola sídlom lužickej kultúry, o čom svedčia vykopávky nájdené na Kamennom Diele (medená sekerka a hlinený krčah), ktoré sú uložené v Budatínskom zámku. Z tohto sa usudzuje, že pôvodná obec sídlila v týchto miestach. Prvá písomná zmienka bola doložená a datovaná rokom 1393 s názvom POSESIO GEORKLEHATAYA a patrila pod panstvo Rajeckého hradu, o ktorom sa zachovali už len náznaky jeho existencie. Hlavným zamestnaním bol chov oviec a poľnohospodárstvo. Za čias panovania rakúsko-uhorskej cisárovnej Márie Terézie patrila Ďurčiná pod Lietavské panstvo, z ktorého vplyvu sa vymanila 1. septembra 1846. Obyvateľstvo nielen v Ďurčine sa vo veľkej väčšine živilo poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Roľníci mali odpradávna rozdelenú ornú pôdu na osadlosti (grunty, tiež sesie či rale). Tak sa aj dnes môžeme dočítať v kronike obce o vzniku, rozlohe a polohe jednotlivých gruntov v Ďurčine, ktorých názvy sa i dnes často zhodujú s názvami miest v jej katastri. Obyvateľstvo bolo rozdelené do jednotlivých spoločenských vrstiev. Najvyššie v spoločnosti bol postavený pán, častokrát s titulom šľachtica. Nasledovali šoltýsi, ktorí boli akýmisi zamestnancami, dôverníkmi pána. Ich rodinné mená sa zmenili podľa názvu dediny, v ktorej „šoltýsovali“. Tak vznikli známe šoltýske, neskôr pozemančené rodiny, v prípade Ďurčiny to bola rodina Ďurčanských a toto meno sa tu vyskytuje doteraz. V spoločenskom rebríčku nasledovali sedliaci.
[upraviť] Stavebníctvo
Ďurčiná je radovou cestnou dedinou. Popri hlavnej ceste postupne vznikla sieť bočných uličiek. Charakteristickými sú trojpriestorové domy na úzkych pozemkoch s jedným alebo dvomi oknami na uličnej fasáde, ktoré majú svoj základ v dreveniciach. Popri pôvodných dreveniciach a ich murovaných nástupchoch tu môžeme nájsť celú paletu domov z 20. storočia až dodnes.
Najstaršou stavbou je baroková kúria z 18. storočia (je však možné, že bola prestavaná z ešte staršej budovy, prípadne stojí na starších základoch). Ide o komplex obytnej a hospodárskych budov so záhradou. Pôdorys samotnej kúrie je trojtraktový obdĺžnik s rozmermi 23,5 x 12 metrov. Poslednými známymi pánmi boli Josef Vitolay s manželkou Johanna Akay Vitolay, ktorí tu žili ešte v 19. a začiatkom 20. storočia. Bol to práve Josef Vitolay, ktorý z veľkej časti financoval aj stavbu Kaplnky sv. Michala, postavenej v 19. storočí. Začiatkom 90. rokov 20. storočia bol postavený Kostol Sedembolestnej Panny Márie, ktorý navrhol architekt vdp. František Foltán. V katastri obce sa nachádza tiež niekoľko krížov a malých kaplniek (tzv. "božie muky"), ktoré už sčasti pohltil intravilán. Ide o drobné stavby z 19. až 20. storočia.
[upraviť] Kultúra
[upraviť] Kroj
[upraviť] Tradície
[upraviť] Referencie
- Pamätná kniha obce Ďurčiná
- Kronika mesta Rajec
[upraviť] Externé odkazy
| Mestá a obce okresu Žilina (3+49) | 31.12.2003 |
|
Belá | Bitarová | Brezany | Čičmany | Divina | Divinka | Dlhé Pole | Dolná Tižina | Dolný Hričov | Ďurčiná | Fačkov | Gbeľany | Horný Hričov | Hôrky | Hričovské Podhradie | Jasenové | Kamenná Poruba | Kľače | Konská | Kotrčiná Lúčka | Krasňany | Kunerad | Lietava | Lietavská Lúčka | Lietavská Svinná-Babkov | Lutiše | Lysica | Malá Čierna | Mojš | Nededza | Nezbudská Lúčka | Ovčiarsko | Paština Závada | Podhorie | Porúbka | Rajec | Rajecká Lesná | Rajecké Teplice | Rosina | Stráňavy | Stránske | Stráža | Strečno | Svederník | Šuja | Teplička nad Váhom | Terchová | Turie | Varín | Veľká Čierna | Višňové | Zbyňov | Žilina |
|
