Varín
Z Wikipédie
| Varín | |
|---|---|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Žilinský |
| Okres: | Žilina |
| Región: | Horné Považie |
| Poloha: | s. š. v. d. |
| Nadmorská výška: | 363 m n.m. |
| Rozloha: | 56,7 km² |
| Počet obyvateľov: | 3474 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 61 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1235 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 518069 |
| EČV: | ZA |
| PSČ: | 013 03 |
| Telefónna predvoľba: | 0 41 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Varín Nám.Sv. Floriána 1 013 03 Varín |
| Web: | www.varin.sk |
| E-mail: | obecnyurad@varin.sk |
| Telefón: | 569 22 16 |
| Fax: | 569 22 16 |
| Politika | |
| Starosta: | Ing. Karol Strásky |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Varín je obec na Slovensku pri Žiline. Obec je vstupnou bránou do krivánskej časti Malej Fatry.
Obsah |
[upraviť] Časti
- Varín
[upraviť] Pamiatky
V katastrálnom území obce sú zrúcaniny hradu Varín (Starý hrad).
V obci je pangrácovská kúria.
Zo starších pamiatkových stavieb a predmetov sa v obci nachádzajú kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici, kaplnky zo 17. a 18. storočia a krstitelnice z 13. a 16. storočia
[upraviť] Dejiny
Osídlenie obce je vydokladované náleziskami z kamennej, bronzovej i železnej doby.
Opevnenie na Hrádku je z obdobia púchovskej kultúry t.j. 80-te roky pred Kr. a 180 rokov po Kr. a už vtedy tu bol čulý obchodný ruch. V lokalite Železná studňa sa našli železiarske pece, v ktorých sa tavilo železo v roku 70 po Kr. aj pre susedné kmene Kvádov a Sarmatov. V 8. a 9. storočí sa prisťahovali slovanské kmene, ktoré sa usadili v priestore rím. kat. kostola, na Hrádku a na Koňhore.
Fara bola založená roku 1200 s kaplnkou zasväatenou Svätému krížu. Prvým písomným dokladom o obci je donačná listina kráľa Ondreja II. z roku 1223.
Kostol bol vysvätený roku 1233 a do dnešnej podoby zrekonštruovaný v 17. storočí. Územie Varína a širokého okolia bolo predmetom donácie v roku 1223 za Ondreja II. čo kráľ Belo IV. potvrdil listinou v roku 1267. Z roku 1254 sa zachovala kráľovská listina Bela IV., ktorá rieši zemianské spory o Žilinu, Tepličku a Varín.
V roku 1323 bola vytvorená provincia varínskeho panstva so sídlom na hrade Varín-Starhrad. Územie bolo ohraničené na východe riekou Oravou, na juhu Váhom, na západe riekou Kysucou a severnú časť tvorila hranica poľského kráľovstva s mýtnou stanicou. Jarmočné právo získal Varín v roku 1340 od kráľa Karola Róberta.
Erb obce Varín - Panna Mária s dieťaťom - pochádza z roku 1416. V 14. storočí sa územie varínskeho panstva zmenilo majetkovými spormi medzi hradmi Starhrad a Strečno. V roku 1430 bola obec vypálená husitmi. Listinou kráľa Ľudovíta z roku 1362 bola rozšírená právomoc richtára a Varína o mestské práva. Koncom 14. storočia udelil kráľ Zigmund Varínu ďalšie výsady na ktoré sa Varínčania odvolávali pri sťažnosti kráľovi v roku 1432.V roku 1443 rodina Pongrácová odkúpila starohradské panstvo a zostala majiteľkou do súčasnosti.Pôvodná pongrácovská kúria bola vybudovaná v druhej polovici 16. storočia, ktorá v 17. storočí vyhorela a prestavaná bola v roku 2001
V prvej polovici 16. storočia počas 25 ročnej zemepánskej vojny medzi majiteľmi Starhradu a a majiteľom hradu Strečno Kostkom bola obec poznačená ničením a rozkrádaním. V roku 1501 sa varínčania vykúpili z dedičného práva richtárstva, odkípením richtárskeho domu s dostavníkovou stanicou.
Vo Varíne bolo v 16. a 17. storočí evidovaných 15 remeselníckych cechov. Varín ako remeselné mestečko malo 15 cechov, z ktorých 9 sa zachovalo so svojími tradíciami do roku 1950. Najstarší cech bol evidovaný od roku 14??.
Najstaršie údaje o školstve vo Varíne sú z roku 1568, kedy bola škola reformovaná na latinskú. Z Varína pochádza celý rad učencov. Jeden z prvých bol bakalár Matej ktorý vyučoval na pražskej univerzite od 30. marca 1452.
Kráľ Leopold rozšíril jarmočné privilégiá v roku 1682 a oslobodil Varínčanov od platenia mýta v celom Uhorsku.
V roku 1871 prešiel Varínom prvý skušobný vlak na budovanej železnici z Bohumína do Košíc. V roku 1922 začala elektrifikácia domácností vybudovaním menšej hydrocentrály na rieke Varínka.
[upraviť] Osobnosti
[upraviť] Rodáci
- Pavol Gábor - slovenský operný spevák.
- Jozef Martinček - kňaz
- Jozef Noga - kňaz
[upraviť] Turistika
Varín je vstupnou bránou do krivánskej časti Malej Fatry. Ponúka možnosti ubytovania v autokempingu na brehoch rieky Varínky a v turistických chatách v rekreačnej oblasti pod Jedľovinou, kde sú vybudované aj lyžiarske vleky.
| Mestá a obce okresu Žilina (3+49) | 31.12.2003 |
|
Belá | Bitarová | Brezany | Čičmany | Divina | Divinka | Dlhé Pole | Dolná Tižina | Dolný Hričov | Ďurčiná | Fačkov | Gbeľany | Horný Hričov | Hôrky | Hričovské Podhradie | Jasenové | Kamenná Poruba | Kľače | Konská | Kotrčiná Lúčka | Krasňany | Kunerad | Lietava | Lietavská Lúčka | Lietavská Svinná-Babkov | Lutiše | Lysica | Malá Čierna | Mojš | Nededza | Nezbudská Lúčka | Ovčiarsko | Paština Závada | Podhorie | Porúbka | Rajec | Rajecká Lesná | Rajecké Teplice | Rosina | Stráňavy | Stránske | Stráža | Strečno | Svederník | Šuja | Teplička nad Váhom | Terchová | Turie | Varín | Veľká Čierna | Višňové | Zbyňov | Žilina |
|
