Campionato munniale 'e pallone
Da Wikipedia.
'E Campionate munniale 'e pallone songo 'a cchiú granne manifestazione d''o sport, doppo a ll'Olimpiade estive. Nascettero pe iniziativa 'e Jules Rimet, e so' state jucate pe 'a primma vota a ll'Uruguay ô 1930, 'a tanno ll'edizione songo jute annanze ogne quatt'anne, cu na sola eccezione, ll'interruzione p''a seconna 'uerra munniale ca facette zumpà ll'edizione d''o 1942 e d''o 1946.
Si 'a primma edizione vedette nu nummero vascio 'e participante 'a diffusione progressiva d' 'o calcio 'int'ê cinche cuntinente pruvucaje ll'aumento d' 'e nazione nscritte, tantu ca mo nce sta na lunga fase preliminare addó so' selezionate 'e participante â fase finale.
Storicamente 'o nummero d' 'e squadre ammesse â fase finale era 'e sidece; pe ragione geo-politiche e 'e business chistu limite fuje aizato a vintiquatto pe ll'edizion d' 'o 1982, e a trentaduje ô 1998.
Ll'Italia ospitaje pe ddoje vote 'a manifestazione, ô 1934, quanno vincette 'o primmo d' 'e tre titule soje, e int' ô 1990, quanno se classificaje terza.
Ll'uneca squadra c'ave participato a tutte ll' edizione è 'o Brasile, ca è pure ll'uneca c'ha vinciuto 'o munniale fore d' 'o continente propio, ô 1958 e ô 2002.
Sette songo 'e naziunale c'hanno vinciuto nu munniale jucate nfin' a mmò: quatto 'e ll'Europa (Germania, Italia, Franza, Nghilterra), tre d' 'o sudamerica (Brasile, Argentina, Uruguay).
Facenno comme facette 'a Federazione Brasiliana, 'e ffederazione vincitrice hanno miso na stella ncoppo ê maglie pe ogne munniale vinciuto, ma chella uruguayana tene 4 stelle ô posto 'e ddoje, pecché ll'uruguaiane se counziderano quatto vote Campiune d' 'o Munno, pecché vencettero ll'Olimpiade d' 'o 1924 e chella d' 'o 1928, ca songo 'e ddoje edizione d' 'e Juoche Olimpiche ca so' ricanosciute d' 'a' FIFA comme campiunate d' 'o munno 'e tanno.
Énnece |
[càgna] Edizione
Anno | Addó | Finale | Finale p' 'o terzo posto | ||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
'O Campione | Comme fernette 'a finale | 2° posto | 3° posto | Comme fernette 'a finale p' 'o terzo posto | 4° posto | ||||||||
1930 Vide 'e cchiú |
Uruguay | Uruguay |
4 - 2 | Argentina |
|
||||||||
1934 Vide 'e cchiú |
Italia | Italia |
2 - 1 dts |
Cecoslovacchia |
Germania |
3 - 2 | Austria |
||||||
1938 Vide 'e cchiú |
Franza | Italia |
4 - 2 | Ungheria |
Brasile |
4 - 2 | Svezia |
||||||
1942 | ---- | NUN SE JUCAJE(2) | |||||||||||
1946 | ---- | NUN SE JUCAJE | |||||||||||
1950 Vide 'e cchiú |
Brasile | Uruguay |
n/a(3) | Brasile |
Svezia |
n/a(3) | Spagna |
||||||
1954 Vide 'e cchiú |
Svizzera | Germania 'e ll'Ovest |
3 - 2 | Ungheria |
Austria |
3 - 1 | Uruguay |
||||||
1958 Vide 'e cchiú |
Svezia | Brasile |
5 - 2 | Svezia |
Franza |
6 - 3 | Germania 'e ll'Ovest |
||||||
1962 Vide 'e cchiú |
Cile | Brasile |
3 - 1 | Cecoslovacchia |
Cile |
1 - 0 | Jugoslavia |
||||||
1966 Vide 'e cchiú |
N'ghilterra | Nghilterra |
4 - 2 dts |
Germania 'e ll'Ovest |
Purtuallo |
2 - 1 | URSS |
||||||
1970 Vir' e cchiù |
Messico | Brasile |
4 - 1 | Italia |
Germania 'e ll'Ovest |
1 - 0 | Uruguay |
||||||
1974 Vide 'e cchiú |
Germania Ovest | Germania 'e ll'Ovest |
2 - 1 | Paise Vasce |
Pulonia |
1 - 0 | Brasile |
||||||
1978 Vide 'e cchiú |
Argentina | Argentina |
3 - 1 dts |
Paise Vasce |
Brasile |
2 - 1 | Italia |
||||||
1982 Vide 'e cchiú |
Spagna | Italia |
3 - 1 | Germania 'e ll'Ovest |
Pulonia |
3 - 2 | Franza |
||||||
1986 Vide 'e cchiú |
Messico | Argentina |
3 - 2 | Germania 'e ll'Ovest |
Franza |
4 - 2 dts |
Belgio |
||||||
1990 Vide 'e cchiú |
Italia | Germania 'e ll'Ovest |
1 - 0 | Argentina |
Italia |
2 - 1 | Nghilterra |
||||||
1994 Vide 'e cchiú |
State Aunite | Brasile |
0 - 0 dts (3 - 2) dcr |
Italia |
Svezia |
4 - 0 | Bulgaria |
||||||
1998 Vide 'e cchiú |
Franza | Franza |
3 - 0 | Brasile |
Croazia |
2 - 1 | Paise Vasce |
||||||
2002 Vide'e cchiú |
Corea ddò Sud & Giappone |
Brasile |
2 - 0 | Germania |
Turchia |
3 - 2 | Corea d' 'o Sud |
||||||
2006 Vide 'e cchiú |
Germania | Italia |
1 - 1 dts (5 - 3) dcr |
Franza |
Germania |
3 - 1 | Purtuallo |
||||||
2010 Vide 'e cchiú |
Sudafrica | ||||||||||||
2014 Vide 'e cchiú |
Sud America |
Classifica d' 'o gruppo finale: 1°: Uruguay; 2°: Brasile; 3°: Svezia; 4°: Spagna.
[càgna] Comme se sceglie 'a sede p''a fase finale
'O 3 aústo 2000 'a FIFA decidette 'e assignà ll'organizzazione 'e ll'evento a rotazione pe 'e varie cuntinente. 'A dicisione fuje ratefecata 'o 5 agosto. Ô 2001 e ô 2002 se decidette e inizià 'a rotazione 'a ll'Africa e accettà pe ll'edizione d' 'o 2010 sulo state africane.
'A FIFA nun ha ancora ditto chi ospiterà 'a fase finale ô 2018 e ô 2022, pure pecché già nu sacco 'e state annunciajeno 'a candidatura loro.
[càgna] Partecipazione e prestazione dint'ê fase finale
R: se arretiraje primma 'e ll'inizio d' 'o turneo.
S: fuje squalificata.
1T: fuje mannata â casa ô primmo turno.
2T: fuje mannata â casa ô secunno turno (edizione 1974, 1978, 1982).
OF: fuje mannata â casa a ll' ottave 'e finale (a ll'edizione d' 'o 1986 doppo).
QF: fuje mannata â casa ê quarte 'e finale.
F: finalista.
W: vencette.
Q: qualificata â prossema edizione.
[càgna] Piazzament'
[càgna] Chi segnaje e cchiù
[càgna] 'E record d' 'a fase finale
Jucature ca jucajeno 'int'a cchiù edizione.
- 5 Antonio Carbajal Messico (1950-1954-1958-1962-1966), Lothar Matthäus Germania (1982-1986-1990-1994-1998).
Chi segnaje cchiù gol
Chi jucaje cchiú assaje
- 25 Lothar Matthäus Germania (2-1982, 7-1986, 7-1990, 5-1994, 4-1998)
- 23 Paolo Maldini Italia (7-1990, 7-1994, 5-1998, 4-2002)
- 21 Uwe Seeler Germania (5-1958, 4-1962, 6-1966, 6-1970)
- 21 Wladyslaw Zmuda Pulonnia (7-1974, 6-1978, 7-1982, 1-1986)
- 21 Diego Armando Maradona Argentina (5-1982, 7-1986, 7-1990, 2-1994)
Chi jucaje cchiù minute
- 2.217 Paolo Maldini Italia
Chi segnaje cchiù gol 'int' a na sola partita
Chi allenaje pe cchiù partite
- 25 Helmut Schön Germania
'O gol cchiú veloce
- 11 secondi Hakan Şükür Turchia (2002, final ppò 3º post: Corea d' 'o Sud-Turchia 2-3)
'O purtiere ca nun subette gol pe cchiú tiempo
- 518 minuti Walter Zenga Italia (1990, fino â semifinale)
[càgna] 'E gol ca facettero storia
- 1º - Lucien Laurent Franza
- 100º - Angelo Schiavo Italia
- 200º - Tore Keller Sguezia
- 300º - Chico Brasile
- 400º - Max Morloch Germania
- 500º - Robert Collins Template:SCO
- 600º - Drazen Jerković Template:YUG
- 700º - Park Seung-Zin Template:PRK
- 800º - Gerd Müller Germania
- 900º - Hector Yazalde Argentina
- 1000º - Robbie Rensenbrinck Ulanna
- 1100º - Sergei Baltacha Template:URS
- 1200º - Jean-Pierre Papin Franza
- 1300º - Gary Lineker Nghilterra
- 1400º - Johnny Ekström Sguezia
- 1500º - Claudio Paul Caniggia Argentina
- 1600º - Pierre Issa Template:RSA
- 1700º - Slobodan Komljenović Template:YUG
- 1800º - Salif Diao Senegal
- 1900º - Christian Vieri Italia
- 2000º - Marcus Allbäck Sguezia