We provide Linux to the World

ON AMAZON:



https://www.amazon.com/Voice-Desert-Valerio-Stefano-ebook/dp/B0CJLZ2QY5/



https://www.amazon.it/dp/B0CT9YL557

We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
सदस्य चर्चा:Priya v p - विकिपीडिया

सदस्य चर्चा:Priya v p

विकिपीडिया, मुक्‍त ज्ञानकोशातून


अनुक्रमणिका

[संपादन] 'र्‍या' - 'र्‍या'

प्रिया,

चंगीझ खानावरील लेखात बयाच ठिकाणी 'र्‍या' ऐवजी 'र्‍या' असे चुकीचे लेखन झाल्याचे दिसले (उदा.: दुसर्‍या). तुम्ही 'बरहा डायरेक्ट' सॉफ्टवेअर वापरून लिहीत असाल तर 'r^yaa' असे लिहून बघा.. ते 'र्‍या' असे दिसेल.

धन्यवाद,

--संकल्प द्रविड 13:29, 26 सप्टेंबर 2006 (UTC)

संकल्प मी तुम्हाला निरोप कसा पाठवायचा? सांगता येईल का?

प्रिया.

[संपादन] Help

मला इतरांना निरोप कसे पाठवता येतील? किंवा चर्चा कशा करता येतील?

priyambhashini 14:21, 26 सप्टेंबर 2006 (UTC)priya_v_p

[संपादन] Re:Help

नमस्कार,

  • एखाद्या सदस्याला निरोप कसा पाठवावा -
  • त्या सदस्याचे चर्चापान शोधावे. सहसा ते User Talk:सदस्याचे नाव येथे असते, जसे माझे आहे User Talk:अभय नातू.
  • या पानाच्या वरच्या भागात संपादन असा मथळा असतो. त्याजवळ अधिक चिह्न (+) असते. त्यावर टिचकी द्यावी व नवीन संदेश लिहावा.
  • दुसरा सदस्य जेव्हा विकिपीडियाला पुन्हा भेट देईल तेव्हा त्यास कळेल की कोणी तरी संदेश ठेवलेला आहे.
  • चर्चा कशी करावी -
  • जर सदस्याशी चर्चा करायची असेल तर वरीलप्रमाणे एकमेकांच्या चर्चापानावर संदेश ठेवून करावी.
  • जर विकिपिडीयाच्या सगळ्या सदस्यांशी चर्चा करायची असेल तर चावडीवर संदेश ठेवावा. चावडी येथे आहे.
  • जर एखाद्या लेखाबद्दल चर्चा करायची असेल तर त्या पानाच्या मथळ्याजवळील चर्चा वर टिचकी देउन संदेश ठेवावा.

प्रत्येक वेळी संदेशाच्या शेवटी ~~~~ असे लिहावे. याचे रूपांतर तुमच्या सदस्य-नाव व संदेश ठेवल्याच्या तारीख-वेळ नोंदीत होते.

अधिक माहिती किंवा स्पष्टीकरण लागल्यास निःसंकोचपणे चावडीवर किंवा मला निरोप पाठवा.

क.लो.अ.

अभय नातू 15:30, 26 सप्टेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] गौरव

Priya v p,

आपल्या मराठी विकिपिडीयावरील योगदानाबद्दल, विशेषतः मराठी इतिहास विषयक योगदानाची कदर म्हणून सर्व मराठी विकिपिडीयन्स तर्फे तुम्हाला हे निशाण बहाल करीत आहे.

मराठी विकिपिडीयावरील मराठी इतिहास विषयक योगदानाबद्दल
मराठी विकिपिडीयावरील मराठी इतिहास विषयक योगदानाबद्दल

क.लो.अ. Mahitgar 03:37, 30 सप्टेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] चंगीझ खान आणि इतर इतिहासविषयक लेखन

प्रिया, चंगीझ खानाबद्दलच्या लेखात तुम्ही टाकत असलेली भर प्रशंसनीय आहे! तरीही त्या लेखात चंगीझ खानाच्या आयुष्यातील विविध माणसांची नावे(आणि त्यांचे शक्य तितके अचूक उच्चारानुसारी लेखन), विविध घटनांबाबतचे सन, ठिकाणे या सर्वांबाबत दुवे देऊन हा लेख आणखीन चांगला होऊ शकेल. इंग्लिश विकीपीडियावरील लेखांच्या दर्जेदार सादरीकरण पद्धतींचा आपणही अवलंब करू शकतो. वानगीदाखल Genghis Khan हा लेख पाहा.

इतिहास आणि अन्य विषयांवर तुमच्याकडून मराठी विकिपीडियाकरता अशीच मोलाची भर पडत जाईल अशी अपेक्षा आहे. :-)

--संकल्प द्रविड 19:20, 6 ऑक्टोबर 2006 (UTC)

[संपादन] Wiki Commons

Pl. find enclosed a search link at Wiki Commons

Genghis Khan

Mahitgar 00:23, 7 ऑक्टोबर 2006 (UTC)

[संपादन] poll vote

प्रिया, प्रबंधकासाठीच्या मतदानात तुमचे मत ग्राह्य धरले जाण्याकरता प्रबंधक नामनिर्देशन Administrator Nomination Poll या संदेशातच संपादन करून लिहा. आपले मत लिहिताना सुरुवातीला 'Support' किंवा 'Oppose' असे इंग्लिशमधून लिहा; कारण 'विकिमीडिया' फाउंडेशनच्या 'stewards' चे सदस्य - ज्यांना मराठी येत नसण्याची शक्यता आहे - या मतदानाची पाहणी करतात.

आणि सर्वात महत्त्वाचे - तुमच्या मतदानाच्या वाक्याखाली तुमची 'विकि'स्वाक्षरी (चार टिल्डे) द्यायला विसरू नका. :P

--संकल्प द्रविड 12:20, 27 नोव्हेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] विकिसंज्ञा :Category

[[वर्ग:Category Name]]This way you can create categories.To reach pages you created and still not categoriesed use "Yoagadaan" find out pages which are still not categorised and categorise them.Top category in Marathi Wikipedia is mr:Category:मूळ

Mahitgar 06:50, 30 नोव्हेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] 'मंगोलियाचा इतिहास' आणि 'विकिकरण'

प्रिया, माहितगार यांनी सांगितल्याप्रमाणे तुम्ही लिहिलेल्या लेखाचे एखाद्या [[वर्ग:xyz]] मध्ये वर्गीकरण करायचे असल्यास त्या लेखाच्या शेवटी '[[वर्ग:xyz]]' असे हव्या असलेल्या कॅटेगरीच्या नावासह लिहावे; म्हणजे आपला लेख त्या वर्गात दिसू लागतो. 'मंगोलियाचा इतिहास' या विभागातल्या लेखांपैकी प्रत्येक लेखाच्या शेवटी [[वर्ग:मंगोलियाचा इतिहास]] असे लिहिलेले आढळेल.

तुम्ही मराठी विकिपीडियावर चांगली भर घालत आहात. परंतु लिहिताना लिखाणाचे 'विकिकरण' (wikification) देखील जाणीवपूर्वक केले पाहिजे. 'विकिकरण' करताना म्हणजे लिहिताना यासारख्या काही बाबींचा अवलंब करा:

  • विकिपीडियावरील अन्य लेखांचा चालू लिखाणामध्ये जेव्हा पहिल्यांदा संदर्भ येईल तेव्हा दुवा(link) सांधणे: उदा. चंगीझ खानाशी संबंधित इतर व्यक्तींच्या लेखामध्ये चंगीझ खान हा शब्द जेव्हा पहिल्यांदा वापरला जाईल, तेव्हा 'चंगीझ खान' लेखाशी अशी लिंक देणे.
  • इसवी सनांचे उल्लेख जिथे जिथे येतील तिथे त्या इसवी सनाच्या पानाशी दुवा सांधणे. उदा. इ.स. १९४७
  • नवीन लेख लिहिताना वर उल्लेखिल्याप्रमाणे योग्य विभागात वर्गीकरण करणे.
  • आपण लिहिलेले लिखाण save करण्यापूर्वी शुद्धलेखन तपासणे.

याबाबतीत विकिपीडिआ साहाय्य:संपादन हा लेख संदर्भ म्हणून उपयोगी पडू शकेल.

--संकल्प द्रविड 10:26, 30 नोव्हेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] गौरव

मराठी विकिपिडीयावरील चंगिझ खान या लेखातील योगदानाबद्दल
मराठी विकिपिडीयावरील चंगिझ खान या लेखातील योगदानाबद्दल

महाराष्ट्र एक्सप्रेस 14:51, 30 नोव्हेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] Requesting Support in Peer Review of history article

With your knowledge of History subject you seem to be better placed to peer review महाराष्ट्राचा इतिहास, so this request to you.As part of peer review process either you can make new contribution/corrections or else suggest corrections on the articles talk page.

Regards Mahitgar 08:16, 3 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] विनंतीची दखल घेतल्या बद्दल धन्यवाद

विनंतीची दखल घेतल्या बद्दल धन्यवाद

-माहितगार

[संपादन] आपले मत नोंदवा

[1]→→महाराष्ट्र एक्सप्रेस(/यो)→→ 19:05, 6 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] कंबोडियाचा इतिहास

मला कंबोडियाचा इतिहास अशी इतिहासात एक कॅटेगरी हवी होती. मी प्रयत्न केला परंतु ती वेगळ्या ठिकाणी दाखवली जाते. कोणी मदत करू शकेल का?

Done.

अभय नातू 22:08, 11 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] एंगकोर वटबद्दल...

आँग्कोर वाट असा उच्चार बरोबर वाटतो.

अभय नातू 17:53, 12 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] (Non)encyclopedic content

  • "प्राचीन इतिहास वाचण्याच्या उद्देशाने मी कंबोडीया, ख्मेर राज्यकर्ते व एंगकोर वट यावर जे थोडे बहुत वाचन केले त्याचे संकलन या लेखाद्वारे करत आहे."कंबोडियाचा इतिहास
  • This Content one can include in three places,Talk page of the article/s your user page,any user talk pages,

Or else you may give a thought to start new project page for history and there your self,and any other users interested in contributing to history articles can share this content.

  • Another way is to put tag 'comment' which one can select from edit(संपादन)menu
  • For the main article this content is refered as non encyclopedic.

Regards Mahitgar 05:01, 13 डिसेंबर 2006 (UTC)

Nothing to feel sorry about.Any way some one would have edited it over normal course.Just I wanted to keep you informed.Mahitgar 10:55, 13 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] sentence redrafting

"उत्खननातील काही पुरावे व अवकाशातील छायाचित्रांच्या साहाय्याने, या काळात कालवे काढून शेती केली जात होती असे दिसून येते."फुनानMay be you can give thought to redraft above sentence.

How about following change?

या ऐतिहासिक काळात कालवे काढून शेती केली होती असे उत्खननातील काही पुरावे व अवकाशातील छायाचित्रांच्या साहाय्याने स्पष्ट होते.

Mahitgar 06:17, 13 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] quincunx

  • By quincunx do you mean the following definition?

quincunx ( ) n. An arrangement of five objects with one at each corner of a rectangle or square and one at the center.

  • And by 'फाशावरील पाचाचा आकडा' , word 'फाशा'is related to games like ludo,
  • May we can provide some pictorial to help uderstand point to readers.

आंग्कोर वाट

Mahitgar 07:10, 13 डिसेंबर 2006 (UTC)

Already I have uploaded one image if you do not like it ,you can remove it ; For the word I tried to search marathi word in Paribhaashika Shabda kosh' .I could not get any ready made.Thanks and regards

Mahitgar 10:58, 13 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] चंगीझ खान- मासिक सदर

You can decide your priorites, as you please.If you write more on Mangolian history that would be welcome.I tried to test mangolian fonts on talk page of चंगीझ खान but I could not succeed- चंगीझ खान is que for also in मुखपृष्ठ मासिक सदर,

Thanks and regards Mahitgar 11:12, 13 डिसेंबर 2006 (UTC)

Hi चंगीझ खान is selected as FA of Jan'07. [2] →→महाराष्ट्र एक्सप्रेस(/यो)→→ 05:51, 15 डिसेंबर 2006 (UTC)
नमस्कार. काही चित्रे (जी कदाचित Free नसतात?) ती मराठी विकित आपोआप share होत नाहीत असे दिसतेय. कृपया इंग्रजी विकिचे चित्र तुमच्या संगणकावर उतरवून घ्या आणि येथे upload करा.→→महाराष्ट्र एक्सप्रेस(/यो)→→ 11:58, 15 डिसेंबर 2006 (UTC)
या नवीन विकि मराठी कळफलकाशी मी अजून व्यवस्थित जूळलो नाही आहे,लिहीण्यात काही चूका राहील्यास क्षमस्व, महाराष्ट्र एक्सप्रेस यांचःया प्रतिसादात आडवी रेष ओढण्या बद्दल क्षमस्व,नवीन सद्स्यांचा गैरसमज टळावा म्हणून तसे केले आहे.
  • विकिपीडिया कॉमन येथिल चित्र संचिका सर्व विकिपीडियात आपापसात जशीचःया तशी जतन (सेव्ह) करता येते.
  • जर संचिका(फाइल) कॉपी होत नसेल तर ती फक्त संबधीत विकितछ अअहे असा अर्थ होतो.तेव्हा संगणकावर उतरवऊन पुन्हा मराठी विकित चढवावी .
  • वरील दोन गोष्टी बरोबर असून नवीन संचिका दिसत नसेल् तर कंट्रोल् रिफ्रेश करून पहावे.
  • एवढे करून जमले नाही तर अअपण मागीतली तशी मदत मागणे सयुक्तिक असते .

Mahitgar 12:26, 15 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] बाह्यदुवे, संदर्भ

प्रिया, चंगीझ खान लेखाच्या 'बाह्यदुवे' मथळ्याखाली तुम्ही दिलेला 'इंग्लिश विकिपीडियावरील लेखाचा' दुवा द्यायची गरज नाही. कारण, त्या पानाच्या डाव्या समासात 'इतर भाषा' नामक स्तंभात 'चंगीझ खान' या विषयावरील इंग्लिश व अन्य भाषांतल्या लेखांचे दुवे दिले आहेत (विकिपीडियाच्या पारिभाषिक संज्ञेत यांना 'आंतरविकि दुवे/जोड'(interwiki links) म्हणतात.). त्या स्तंभातील दुव्यांवरून तुम्हाला हव्या त्या भाषेतल्या विकिपीडियावरील लेख पाहता येईल. चंगीझ खान लेखाचा स्रोत पाहिलात तर हे आंतरविकि दुवे लेखाच्या सर्वात खाली 'Category' लिहिल्यानंतर [[en:article name on english wikipedia]] अशा प्रकारे लिहिल्याचे आढळून येईल.

त्यामुळे तुम्ही बाह्यदुवे या मथळ्याखाली इतर भाषांतील विकिपीडीयांचे दुवे देऊ नका.. त्याऐवजी आंतरविकि दुवे द्या (जे डावीकडे समासात दिसतील.) इतर काही पुस्तकांचे संदर्भ दिले असतील तर 'संदर्भ' नावाचा मथळा तयार करून त्यात पुस्तकाचे नाव, लेखक, प्रकाशक, आवृत्ती इत्यादी माहिती लिहा.

--संकल्प द्रविड 14:57, 15 डिसेंबर 2006 (UTC)


[संपादन] Re: Request about Genghis Khan

Hi,

I agree with your opinion.
However when I saw an article Descent from Genghis Khan on English wikipedia, which lacks citations for lineage of Mughals from Genghis Khan, I thought Marathi Wikipedia's article on Genghis Khan might mention (or clarify) this lineage. The references/citations can be either in favour or against of the lineage.
Regards,

05:34, 17 डिसेंबर 2006 (UTC)

While it is not necessary to go by english wikipedia,at times it can give some good referances.Certainly you are well read in history subject and so better placed to write about history.

Because of curiosity I did little reading on google and en wiki ,so sharing following links. en:Babur,en:Gulbadan Begum,amitav Mahitgar 14:34, 17 डिसेंबर 2006 (UTC)

प्रिया, तुम्हाला चंगीझ खान, पूर्व युरोपावरील स्वारी, मंगोल साम्राज्य येथे नोंदविलेल्या मुद्द्यांसंदर्भात काही करता येईल का? चंगीझ खान हा लेख मासिक सदर म्हणून टाकण्याआधी तो लेख शक्य तितका समावेशक, परिपूर्ण व्हावा असे वाटते.
धन्यवाद!
--संकल्प द्रविड 17:06, 17 डिसेंबर 2006 (UTC)
हरकत नाही. तुम्हाला जितके जमेल तितके लिहा.
तसेच, इथून पुढे राज्यपदारूढ राजे, राण्या, संस्थानिक वगैरे व्यक्तींच्या माहितीकरिता mr:Template:माहितीचौकट राज्याधिकारी या माहितीचौकट साच्याचा (infobox template चा) वापर करा. वानगीदाखल चंगीझ खान लेखातील या साच्याचा वापर पाहा.
--संकल्प द्रविड 18:26, 17 डिसेंबर 2006 (UTC)
Regarding Descent from Genghis Khan, I believe we can incorporate those details, with note 'citation needed'.
We have cited English wikipedia article, so references are carried in continuation.
Regards,
Harshalhayat 14:24, 18 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] Requesting your vote at Marathi Wictionary

विक्शनरी हा मराठी विकिपीडियाचा सहप्रकल्प आहे.विक्शनरी हा शब्दकोश प्रकल्प आहे.

[संपादन] विक्शनरी प्रबंधक नामनिर्देशन Administrator Nomination Poll

विकिपिडीयन्स,

मी (User:Mahitgar) मराठी विक्शनरीचा Administrator होवू इच्छितो. मी गेले काही महिने येथे नवीन लेख लिहिण्याचा, असलेले लेख संपादित करण्याचा व मराठी विकिपीडिया आणि विक्शनरी अधिकाधिक सुसंबद्ध करण्याचा प्रयत्न चालविलेला आहे.

मी मराठी भाषेचे व्याकरण या विषयाबाबतीत मराठी विकिपीडियावर भर घातली आहेच .येत्या काळात मराठी विकिपीडियास लागणार्‍या भाषांतरांच्या संदर्भात विक्शनरीच्या सहकार्याची मोठी गरज भासणार आहे. यासंदर्भात माझ्याकडे पुरेशी पुस्तक स्वरूपात संसाधनेही उपलब्ध आहेत.

मी मराठी विकिपीडियावर १००० पेक्षा अधिक संपादने पार पाडली आहेत.माझे मराठी विकिपीडियावरील योगदान(My contributions on Marathi Wikipedia)

Administrator rights मिळाल्यास हे काम अधिक सुकर होईल. विकिपीडियाच्या नियमांनुसार मी विकि stewardsना माझी विनंती http://meta.wikimedia.org/wiki/Requests_for_permissions येथे करणार आहे. आता फक्त आपली (विकिपिडीयन्सची) संमती मिळवायची आहे. तरी आपले मी Administrator होण्या बद्दलचे मत (होय/नाही) व त्याची कारणे दिल्यास माझ्या विनंतीवर stewards विचार करून होय/नाही उत्तर देतील.

आशा आहे आपण लवकरच आपले मत Wiktionary:कौलयेथेच खाली stewards सोयी करिता इंग्रजीत नोंदवावे ही विनंती.

  • At wictionary one needs to have a separate account to log in,if you do not have one already please do create one at Create wictionary account

क.लो.अ.

माहीतगार Mahitgar

[संपादन] Kiev इ.

  1. Prince Mstislav - प्रिंस म्स्तिस्लाव्ह अथवा राजकुमार म्स्तिस्लाव्ह
  2. Kiev - कियेव

अभय नातू 03:05, 20 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] इ.स. ई.स.

प्रिया,

येथे चर्चा केली असता सगळ्या विकिपिडीयन्सना ती दिसेल.

अभय नातू 23:23, 22 डिसेंबर 2006 (UTC)

सहमत.
प्रिया, ही चर्चा मी चावडी वर नेली आहे. मनोगत "वाचनमात्र" अवस्थेतून बाहेर पडल्यावर तिथे तुम्ही मांडाल का?
केदार {संवाद, योगदान} 07:23, 23 डिसेंबर 2006 (UTC)
माझ्या माहितीप्रमाणे 'इसवी सन' ('इ.स.') हेच बरोबर आहे.
संदर्भ: [| इसवी] विरुद्ध [। ईसवी]
- टग्या 00:13, 27 डिसेंबर 2006 (UTC)

टग्या च्या चर्चा पानावर तुमचे मत: मलाही इ.स. पटते. हिंदीत ई.स. वापरतात. ईसा मध्ये ई दीर्घ असल्याने र्‍हस्व इ का वापरावा याबद्दल गोंधळ आहे. :)

प्रिया, मराठीत "ईसा" चे "इसवी" असे विशेषण होईल असे वाटते. "ईसवी" हे माझ्या मराठी डोळ्यांना खटकते. अचूक नियम मला सध्या सांगता येणार नाही, पण चावडीवरही मी असेच काहीसे मत मांडले आहे.

केदार {संवाद, योगदान} 07:44, 27 डिसेंबर 2006 (UTC)

"चीन"पासून "चिनी" ("चीनी" नव्हे!), तसे "ईसा"पासून "इसवी"?

समांतर उदाहरणे: "तपकीर"पासून "तपकिरी", "काश्मीर"पासून "काश्मिरी", "अंजीर"पासून "अंजिरी", "पोलीस"पासून "पोलिसी" (जसे, "पोलिसी खाक्या") इ.

-टग्या 15:39, 27 डिसेंबर 2006 (UTC)

हो, अगदी तसेच. धन्यवाद! उदाहरणे मलाही माहिती आहेत पण नियम आठवत नाही. :-)
केदार {संवाद, योगदान} 07:51, 28 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] Typing pipe |

Well,Normally above 'Enter' key on one's key board ,one can locate a 'back space key'(this key has a sign of arrow showing to left direction)

The key one may need for while doing linking work is just immidiate left of the 'back space key' . or right side key of + sign.(I do not know name of the key |So for a while we will reffer it as pipe key) but the key comes with two vertical short lines one above other.Use this key together with 'shift' key to get desired '|' pipe key.

Sorry it has become bit long answer may be some one else can make it shorter.We need properly written marathi answer in our help page 'Wiki sandnya' too. Mahitgar 13:10, 28 डिसेंबर 2006 (UTC)

Extremely sorry I forgot to write initialy I also faced this problem.This problem comes when you use this pipe sign from some of r Marathi Typing softwares like baraha or manogat(When you paste it from other softwares wikipedia basically reading as alphabate.What I do is I type both words in bracket and type | sign after I bring words to Wikipedia.Alternatively when I use baraha direct I press F11/F12 short cut key for english type | and again press F11/F12 to go back to Marathi.Mahitgar 13:29, 28 डिसेंबर 2006 (UTC)
Where you have used pipe sign already from other software (at times I forget and type it in advance) just delet it and type it again if this does not work just go "Show Preview" before saving do delet and retype and then save.Mahitgar 13:33, 28 डिसेंबर 2006 (UTC)
Sorry for long answers again.
WelcomeMahitgar 14:00, 28 डिसेंबर 2006 (UTC)
The confusion is between a unicode pipe and a non-unicode pipe character. Wiki software expects a non-unicode pipe character for link/description differentiation. When typing in unicode using a non-native interface, pipe may or may not be represented as a unicode character. I type using windows native interface on win2k and winXP and I face no problems. I do need to switch between indic and roman input modes on my keyboard (using left-ctrl-left-alt combination).
If you're using any of the recent OS's (XP, win2k, 2k3, newer distributions of linux) I suggest using native interface. If you need help setting it up, let me know.
अभय नातू 16:33, 28 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] 'राजा रविवर्मा'/ 'राजा रवि वर्मा'

प्रिया, 'रवी' असे लेखन या नावात कधी वाचल्याचे मलातरी आठवत नाही. त्यामुळे 'राजा रवीवर्मा' आणि 'राजा रवी वर्मा' असे लेखन असायची माझ्या स्मृतीप्रमाणे शक्यता वाटत नाही. 'राजा रविवर्मा' आणि 'राजा रवि वर्मा' यातले नक्की कुठले लेखन योग्य असेल हे तपासून बघावे लागेल.. कारण माझीही पक्की खात्री नाही. मराठी विश्वकोशात दिलेल्या नोंदीप्रमाणे केवळ 'रविवर्मा' असे शीर्षक त्यांनी वापरले आहे: [3] ('रविवर्मा' शीर्षक शोधा.). गूगलवर शोधघेतला असता "राजा रवि वर्मा" गूगल शोधपरिणाम हे "राजा रविवर्मा" गूगल शोधपरिणाम यांच्या तुलनेत जास्त दिसतात. अर्थात गूगल शोधपरिणामांपेक्षा जरा विश्वासार्ह स्रोत बघितले पाहिजेत; कारण जनतेच्या शुधाशुद्धलेखनाचे.. सर्व प्रकारच्या लेखनाचे - शोधप्रिणाम गूगलवरून मिळतात :P.

मी माझ्याकडच्या पुस्तकांत जरा शोधून बघतो आणि उद्या तुम्हाला कळवतो.

--संकल्प द्रविड 05:21, 29 डिसेंबर 2006 (UTC)

नक्की नियम उद्धृत करता येणार नाही, पण 'राजा रविवर्मा' हे योग्य आहे, असे वाटते. 'राजा रवि वर्मा' अशी (बंगालीसदृश?) तोड करण्याचे काहीच कारण दिसत नाही. तसेच 'रवी वर्मा'/'रवीवर्मा' हे निश्चित चुकीचे पर्याय आहेत.

(पैकी 'रवी वर्मा' हा पर्याय 'वर्मा' आडनावाच्या एखाद्या सद्गृहस्थाचे दिलेले नाव [first name] हे 'रवी' असते, तर कदाचित चालून गेला असता. परंतु त्या परिस्थितीतसुद्धा, 'वर्मा' आडनावाचा सद्गृहस्थ मराठी[मातृ]भाषिक असण्याची शक्यता फारच कमी आहे हे लक्षात घेता मराठी शुद्धलेखनाचे नियम येथे लागू करणे योग्य होणार नाही, आणि म्हणून हाही पर्याय 'रवि वर्मा' असा लिहावा लागेल, 'रवी वर्मा' असा नव्हे. ;-) )

(राजा रविवर्म्याच्या बाबतीतच बोलायचे झाल्यास, 'रविवर्मा' हे 'सूर्यवर्मन'प्रमाणेच एक - आणि एकसंध - नाव आहे, असे वाटते. चूभूद्याघ्या!)

-टग्या 12:57, 29 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] सुंदरी, देवी इ.

प्रिया,

'सुंदरी', '(वन)देवी' इ. शब्दांचे अनेकवचन 'सुंदरी', '(वन)देवी' असेच व्हावे, 'सुंदर्‍या', '(वन)देव्या' असे नव्हे, असे वाटते. (तसेच 'मूर्ती'.)

-टग्या 13:24, 29 डिसेंबर 2006 (UTC)

[संपादन] शौरसेनी

प्रिया,

जर प्राकृत या प्रकारात एकापेक्षा जास्त भाषा मोडत असतील (मला वाटते पाली, अर्धमागधी, इ. इतर उदाहरणे आहेत) तर शौरसेनीला प्राकृत भाषा म्हणून सुद्धा वर्गीकृत करण्यास हरकत नाही.

शौरसेनी ही भाषा आता बोलली जात नसल्याचे गृहीत धरुन मी हा लेख प्राचीन भाषा वर्गात घातला आहे.

अभय नातू

[संपादन] *मेळाहा लेख मराठी विक्शनरीत नमुना लेख म्हणुन कृ. योगदान /मदत करावी

श्री. अभय नातूंनी विक्शनरीत मेळावा शब्दलेखात भर टाकताना,मला स्वतःलामेळावा शब्दा बद्दल गूगलवर मीळालेली माहिती उत्साह वर्धक वाटली, म्ह्णून तसाच शोध मेळा शब्दाचाही घेतला.मराठी साहित्यात शब्द प्रतिमा कशी वापरली आहे याचा गूगलशोध एकुण अनुभव रंजक आणि मस्त आहे.मेळाहा लेख मराठी विक्शनरीत नमुना लेख म्हणुन निर्मीत करावयाचा आहे.या लेखास परिपूर्ण करण्यास कृ. योगदान /मदत करावी.

Mahitgar 07:19, 4 जानेवारी 2007 (UTC)

[संपादन] interwiki link from article 'kombadi'.

Hello, By mistake you you seems to have removed interwiki link from article 'kombadi'.Interwikilinks are given at the end of the any article for corresponding article in another language wikipedia ,and link apears on left side column of respective article.Link is given [[en:Chicken]]in this way.But when one wants to use link within article paragraph it is given [[:en:Chicken]] this way.en is short form for english wikipedia link.same way mr is used as shortform of marathi to make interwiki links in other language wikipedias Thanks - Mahitgar 14:12, 11 जानेवारी 2007 (UTC)

No problem ,I will take care of the rest.It is nice that you know about interwiki links.I my self came to know about interwiki links quite late :) .

Mahitgar 14:58, 11 जानेवारी 2007 (UTC)

I dont know if you would have said sorry, after eating, if it would have been real chicken :).BTW,giving interwiki links in english wikipedia is sort of priority for Marathi wikipedia , to catch 'bhule bhaTake Marathi panChi' and atleast make them read Marathi !

Mahitgar 15:12, 11 जानेवारी 2007 (UTC)

[संपादन] कालगणना पाने

Thanks for your compliment.BTW Wikipedia:दिनविशेष pages are imp. for 'Mukhpristha'.I request your help in looking at them once in while . Abhay Natu and Kolhapuri have worked considerably on it,still a lot needs to be done there.(Please ask questions as many as possible,cause structure seems bit complex and any question answers will benefit other wikipedians too.)

Mahitgar 16:05, 11 जानेवारी 2007 (UTC)

[संपादन] यक्ष, हिंदू यक्ष, बौद्ध यक्ष, पौराणिक व्यक्ती वर्गवारी इत्यादि

प्रिया, यक्ष ही संकल्पना/व्यक्तीसमूह हिंदू पुराणांत आणि बौद्ध जातककथांमध्येही आढळतात. त्यामुळे 'यक्ष' हा वर्ग 'पौराणिक व्यक्ती' वर्गात असणे योग्य ठरेल. 'हिंदू पौराणिक व्यक्ती', 'ग्रीक पौराणिक व्यक्ती', 'जैन पौराणिक व्यक्ती', 'बौद्ध पौराणिक व्यक्ती' हे सर्व उपवर्ग, तसेच 'अप्सरा', 'यक्ष' अशा बर्‍याच संस्कृतींमध्ये आढळाणार्‍या व्यक्तीसमूहांची वर्गवारी 'पौराणिक व्यक्ती' या वर्गात असणे योग्य ठरेल.

--संकल्प द्रविड 19:59, 16 जानेवारी 2007 (UTC)

[संपादन] Requesting to apply Wikibooks प्रबंधक नामनिर्देशन Administrator Nomination

As you know Marathi Wikipedia is growing fast.To support source requirements of Marathi Wikipedia we need parellel growth in Marathi Wikibooks also.

As you know nominations for adminships of mr.wikibooks.org/wiki/ are invited. We are looking for aleast two more admins/sysops to support wikibooks operations at this stage.

Regards, Mahitgar 09:11, 19 जानेवारी 2007 (UTC)

Ok no problem, may be consider my request again some time in future. Wikibooks and Wiki quotes are smaller sister projects that need attention not necessarily much time.Me too, like writing more but at Marathi Wiktionary I had to take the responsiblity.

Thanks & rgds Mahitgar 13:44, 20 जानेवारी 2007 (UTC)

[संपादन] मराठी विकिपीडियाला अधिक आकर्षक कसे बनवावे?

नमस्कार! विकिपीडिया कौल मध्ये मराठी विकिपीडियाला अधिक आकर्षक कसे बनवावे याबाबत सदस्यांची मते/सुचना हव्या आहेत. विकिपीडियाचे दृष्यस्वरुप (Interface) सुधारण्याबाबत महत्वाचे निर्णय घ्यायचे आहेत. आपण आपले मत मांडावेत ही विनंती.

आपले मत येथे मांडा

→→महाराष्ट्र एक्सप्रेस(/यो)→→ 07:44, 23 जानेवारी 2007 (UTC)

[संपादन] बीबी का मकबरा

जरूर. भारतातील ऐतिहासिक वास्तू या श्रेणीची वर्गवारी भारतीय इतिहासदेशानुसार ऐतिहासिक वास्तूमध्ये होइल.

अभय नातू 16:44, 25 जानेवारी 2007 (UTC)

[संपादन] District Gazeteers

For Maharashtra related aspects including some amount of historical aspects are available online in various Maharashtra Govt Gazeteers .While being govt documents as a historical document validity gets diluted but the benefit is most of them are written by different different historians so cross verification becomes easy.I used them in writing hayderabad mukti sangram to some extent.Aurangabad Gazeteer

I did add some of those links gazette links at bottom off some of distrct or city articles in Marathi Wikipedia.I wanted to check about your satavahana related query , but some today their down load speed is very bad.

विजय १७:०९, २६ जानेवारी २००७ (UTC)

[संपादन] 'मोसमी', 'मोसमी वारे'

प्रिया, मराठीत 'मोसमी' असा शब्द लिहिला जातो; 'मौसमी' असा हिंदीप्रमाणे नव्हे. 'मोसमी वारे', 'मोसमी पाऊस' असे शब्द मराठीत रुळले आहेत. मराठी भाषेतील भूगोलाच्या पुस्तकांत व मराठी वृत्तपत्रीय लिखाणात तुम्हाला याबाबतचे संदर्भ आढळतील. तसेच, नवीन लेख लिहितेवेळी त्याचे वर्गीकरण कसे करायचे हे निश्चित झाले नसेल/ सध्यापुरता त्या लेखास वर्ग नसेल तर तेथे {{वर्ग}} हा साचा टाकावा; जेणेकरून ते पान 'वर्ग:अवर्गीकृत' या वर्गात दाखल होईल.

--संकल्प द्रविड १८:०२, २६ जानेवारी २००७ (UTC)

मॉन्सूनला मराठीत मोसमी म्हणत नाहीत....चु.भु.दे.घे...? →→महाराष्ट्र एक्सप्रेस(/यो)→→ १८:०९, २६ जानेवारी २००७ (UTC)
नमस्कार. exact word is गौतमीपुत्र शातकरणी. I have confirmed! →→महाराष्ट्र एक्सप्रेस(/यो)→→ १८:२६, २६ जानेवारी २००७ (UTC)
मी हे नाव भारताचा इतिहास (ले: श.गो.कोलारकर) यांच्या पुस्तकात पाहिले. हे पुस्तक नागपूर विद्यापीठाने इतिहास या विषयासाठी नेमलेले पुस्तक आहे. वाचनालयात मात्र शालिवाहन सातकर्णी अशा नावाचे पुस्तक असल्याचे आठवते. तुम्हाला हवे असेल तर मी ते पुस्तक आणून निश्चित करु शकतो. आपण इतिहासात intrested आहात हे बघून आनंद झाला. आपल्या वेळ मिळेल तेव्हा महाराष्ट्राचा इतिहासावरचे लेख पूर्ण करुयात.→→महाराष्ट्र एक्सप्रेस(/यो)→→ ०४:०३, २७ जानेवारी २००७ (UTC)
आपण परदेशी इतिहास/ऐतिहासिक व्यक्तींपेक्षा महाराष्ट्राच्या इतिहासाला आधी प्राधान्य द्यावे ही सुचना! →→महाराष्ट्र एक्सप्रेस(/यो)→→ ११:५५, २७ जानेवारी २००७ (UTC)
काही हरकत नाही! तुमचा कल जागतिक इतिहासाकडे आहे.आपण विकिपीडियावरील इतिहास-विषयक लेख वाढवत आहात हे चांगले आहे. मी लौकरच महाराष्ट्राच्या इतिहास विषयक लेखांत भर घालीन.→→महाराष्ट्र एक्सप्रेस(/यो)→→ १२:०६, २७ जानेवारी २००७ (UTC)

[संपादन] पॅलेस्टाईन

नमस्कार,

पॅलेस्टाईन/पॅलेस्टाइन हा लेख अजून लिहिला गेलेला नाही. पॅलेस्टाईन असेच लिहावे.

अभय नातू १८:२३, ८ फेब्रुवारी २००७ (UTC)

[संपादन] Thanks

Thanks to you and Abhay for supporting me with valuable support in article Wikipedia:धूळपाटी/मराठी विकिपीडियात अशुद्धलेखन का आढळते?‎.

विजय ०६:१०, १२ फेब्रुवारी २००७ (UTC)

[संपादन] Shuddhalekhan

Priyaa vp,

Tumachee raast soochana shirasavandya!--J १८:२९, १५ फेब्रुवारी २००७ (UTC)

[संपादन] अकेमेनिड, घुरिड, गझ्नविड इत्यादी

प्रिया, तुम्ही अकिमेनिड राज्यघराणे हा लेख लिहिल्याचे पाहिले. 'अकेमेनिड' हे नाव इंग्लिशमधील पद्धतीप्रमाणे मूळ पर्शियन/अरबी/तुर्की नावाला 'id' प्रत्यय लावून बनले आहे. याच पद्धतीची आणखीन उदाहरणे द्यायची झाळी तर 'घोरी', 'गझनवी' या नावांची इंग्लिश रूपे 'Ghurid', 'Ghaznavid' अशी होतात. परंतु यातल्या बर्‍याचशा नावांची मराठीतील रूपे 'id' प्रत्ययान्त असण्याऐवजी इकारान्त असतात.. उदा. घोरी राजघराणे, गझनवी राजघराणे/ साम्राज्य इत्यादी. 'अकिमेनिड' शब्दाचे मराठीत तसे काही रूप अगोदरपासून असल्यास त्या नावाचे शीर्षक लेखास द्यावे.

तसेच, सध्याच्या शीर्षकात 'राज्यघराणे' असा शब्द वापरला आहे.. तो 'राजघराणे' असा हवा.

--संकल्प द्रविड १२:५०, १८ एप्रिल २००७ (UTC)

[संपादन] इराणचा इतिहास

प्रिया,

इराणचा इतिहास हा वर्ग आता इतिहास या वर्गाचा उपवर्ग आहे.

अभय नातू १५:२२, १ मे २००७ (UTC)

नमस्कार मोठी विकिसुट्टी घेऊन आपण परत आला आहात,स्वागत ! कुठल्या लेखांवर काम करण्याचा विचार आहे?→→महाराष्ट्र एक्सप्रेस(/यो)→→ १४:२५, २३ मे २००७ (UTC)

महाराष्ट्र-इतिहासावरील काही लेखांवर काम करावे असे सुचवावेसे वाटते. →→महाराष्ट्र एक्सप्रेस(/यो)→→ १६:३६, २३ मे २००७ (UTC)

[संपादन] वर्ग प्राचीन ग्रीक लेखक

प्रिया,

प्राचीन ग्रीक लेखक, प्राचीन ग्रीक कवी व प्राचीन ग्रीक साहित्यिक हे तीन नवीन वर्ग तयार केले आहेत.

लेखक व कवी हे साहित्यिकचे उपवर्ग आहेत, तसेच तिन्ही प्राचीन वर्ग हे त्यांच्या वर्गातही आहेत (प्राचीन लेखक लेखक वर्गात, इ.)

अभय नातू ०१:२६, २८ मे २००७ (UTC)


[संपादन] भरत

ऐतिहासिक/पौराणिक कालात भरत नावाचे अनेकजण आहेत. दुष्य़ंतपुत्र, दशरथपुत्र, ऋषभ राजाचा मुलगा महायोगी गुणवान राजर्षी भरत ऊर्फ जडभरत, नाट्यशास्त्र लिहिणारा भरत(मुनी), मगधराजा इद्रद्युम्नच्या दरबारातील एक ऋषी, काशीचा एक योगी(याने गीतेच्या चौथ्या अध्यायाचे पठण करून बोराची झाडे बनलेल्या दोन अप्सरांचे पुनरुत्थान केले होते), पद्मपुराणातील एक दुराचारी ब्राह्मण, भौत्यमनूचा पुत्र, करंधमपुत्र मरुत्त ऊर्फ भरत इत्यादी. याशिवाय अग्निवंशात चार-पाच भरत होऊन गेले. भरतवंश नावाचे एक पूरुवंश व कुरुवंशाच्या समकालीन घराणे होते; त्यात सुदास, दिवोदास, शतानीक इत्यादी राजे होऊन गेले. या वंशाला तृत्सू व त्यातील लोकांना भरतगण असेही म्हणत. या ऋषभपुत्र भरताच्या नावावरून भारतवर्ष हे नाव पडले, दुष्यंतपुत्राच्या नावावरून नाही. वर्ष म्हणजे वर्षाऋतून एकाच वेळी पावसाखाली असणारा प्रदेश.--J ०५:१८, २८ मे २००७ (UTC)

[संपादन] निःसंदिग्धीकरण आवश्यक

'जे' म्हणतात ते बरोबर आहे. 'भरत' हे नाव धारण केलेल्या बर्‍याच व्यक्तिरेखांचे संदर्भ पौराणिक साहित्यात येतात. त्यामुळे 'भरत' या नावाबद्दल निःसंदिग्धीकरण पान लिहिणे आवश्यक वाटते. माझ्या मते भरत हे पान निःसंदिग्धीकरणाचे पान म्हणून ठेवावे व त्यावर 'भरत' नावाशी संबंधित सर्व लेखांची यादी दुव्यांसहित द्यावी. विवक्षित लेखांची शीर्षके पैतृक/मातृक नावे जोडून किंवा कंसात संदर्भाचा शब्द लिहून बनवावीत; उदा.: भरत दाशरथि/ भरत (रामायण), भरत कौरव (= कुरुवंशीय भरत) वगैरे. उदाहरणादाखल धौम्य ऋषि हे निःसंदिग्धीकरण पान पाहा. 'धौम्य' नावाने ओळखल्या जाणार्‍या दोन ऋषींचे लेख तेथे दिले आहेत.

--संकल्प द्रविड ०७:४४, २८ मे २००७ (UTC)

[संपादन] कोणता भरत?

आपण विदित केलेला विष्णुपुराणातला श्लोक 'उत्तरं यत्समुद्रस्य हिमाद्रेश्चैव...' वगैरे भारतवर्षाच्या फक्त चतुःसीमा सांगतो, भरत कोण हे सांगत नाही. तसे महाभारतात 'इदं तु भारतं वर्षम्‌ ततौ हेमवतम्‌ परम्‌' किंवा लिङ्‍गपुराणात 'हिमाद्रेर्दक्षिणम्‌ वर्षम्‌' वगैरेसुद्धा ‌भारतवर्ष हिमालयाच्या दक्षिणेला आहे असे सांगतात-कुठला भरत हे नाही. परंतु प्राचीन इतिहास सांगतो की, प्रियव्रताने सात पुत्रांस सात द्वीपे(नद्यांनी वेढलेले प्रदेश) दिली. त्यात आग्नीध्र याच्या वाट्याला जंबूद्वीप आले. त्याने आपल्या नाभी इत्यादी नऊ पुत्रांना नऊ वर्षे(एकाच वेळी पाऊस पडणारा भूमिप्रदेश) दिली. नाभीला मिळालेल्या प्रदेशाचे नाव अजनाभवर्ष. नाभीचा मुलगा ऋषभदेव (याला जैनांनी पुढे 'त्यांचा' केला-हिंदूंनी बुद्धाला अवतार केला तसा!). ऋषभाने अजनाभवर्षाचे नऊ खंड करून नऊ मुलांना दिले. खंडांची नावे- कुशावर्त, इलावर्त, ब्रह्मावर्त, मलय, केतू, भद्रसेन, इंद्रस्पृक्‌, विदर्भ आणि कीकट. या सर्वांवर, अर्थात अजनाभवर्षावर, अधिपत्य आपल्या भरतनामक पुत्रास दिले. पुढे त्याच्याच नावावरून देशाला भरतवर्ष नाव पडले.--भागवत, स्कंध ५, अध्याय २-२०, २-२१ व ५-४-९,१० व ५-७-१.--J--J ११:००, २८ मे २००७ (UTC)

[संपादन] इक्ष्वाकु

[[इतर सर्वत्र दुष्यंतपुत्र भरत हाच भारतवर्षाचा प्रणेता मानला का जातो? त्याबद्दल पुरावे मिळतात का? भागवत पुराणाची एखादी ऑनलाईन प्रत आपल्याला माहित आहे का? मलाही त्यातील काही संदर्भ हवे होते? नाभी आणि ऋषभ हे ईश्वाकु वंशातील राजे का? priyambhashini ११:४०, २८ मे २००७ (UTC)]]--------------------------------------------------------------------------------

केवळ गैसमजाने भारतवर्ष हे नाव दुष्यंतपुत्र भरतावरून पडले असे मानले जाते. कारण तोच बालपणी सिंहाचा जबडा उघडून त्याचे दात मोजणारा आणि पुढे महान पराक्रम करून पृथ्वीवर एकछत्री साम्राज्य निर्माण करणारा म्हणून प्रसिद्ध. ऋषभपुत्र भरत आपण क्वचितच ऐकलेला. कुणी शाकुंतलासारखे दिव्य काव्य करून त्यात त्याचा उल्लेखपण केलेला नाही.

पंडित महादेवशास्त्री जोशी लिहितात:-"या देशाला भारत बनवणारा दुष्यंतपुत्र भरत खास नव्हे. तो आहे, ऋषभदेवाच्या शंभर पुत्रातला सर्वात मोठा पुत्र भरत. त्याने अनेक अश्वमेध केले आणि आसमुद्र पृथ्वी पादांक्रांत करून तिच्यावर आपली नाममुद्रा उठवली."

भारतवर्ष नाव कसे पडले याचा एक तिसरा पर्याय प्रख्यात संशोधक श्री. वासुदेवशरण अग्रवाल यांनी मांडला आहे. मात्र तो इथे देणे अप्रस्तुत ठरेल.

भागवत पुराणाची ऑनलाइन प्रत मला तूर्त माहीत नाही, परंतु असल्यास शोधून सांगेन. आपण quote केलेल्या विष्णुपुराणातदेखील(२.१.३२) भारतवर्षाचा प्रणेता ऋषभपुत्र आहे असे लिहिले असल्याचे मी वाचले आहे.

इक्ष्वाकु वंशातले आपल्याला सर्वसाधारणपणे माहीत असलेले राजे:--इक्ष्वाकु, ककुस्थ(प्रभु रामाला बुधकौशिक ऋषींनी रामरक्षेत दोनतीनदा काकुस्थ म्हटले आहे), बृहदश्व, कुवलयाश्च, निकुंभ, मांधाता, हरिश्चंद्र, सगर, दिलीप, भगीरथ, रघु, अज, दशरथ, राम, कुशलव, निषध, नल, पुंडरीक वगैरे. शेवटचा इसवी सनाच्या दुसर्‍या शतकातला जैन वाङ्‌मयात आलेला खारवेल!. या यादीत नाभी, ऋषभ नाहीत. आपला ऋषभ स्वायंभुव मनूच्या वंशातला पाचवा वंशज. स्वायंभुव मनु-प्रियव्रत-आग्नीध्र-नाभी-ऋषभ-भरत. स्वायंभुव मनू इसवी सनपूर्व ३१०२ सालचा. --J--59.95.0.196 १८:४५, २८ मे २००७ (UTC)

इंग्लिश विकिपीडियावरील भागवत पुराण या लेखातील बाह्य दुव्यांमध्ये पुराण आहे. इंग्लिश विकिपीडियावरील भागवत पुराण
अभय नातू १९:००, २८ मे २००७ (UTC)

[संपादन] एक सूचना - हे पान चर्चाकोशात हालवावे

अभय नातूंच्या चर्चा पानावर जुन्या चर्चा जश्या Archive केल्या आहेत, तश्या आपल्या चर्चा Archive केल्यास या पानाच्या शेवटी जाण्यास लागणारा वेळ वाचेल व पान लवकर लोड होईल. --Shantanuo ०६:०७, २९ मे २००७ (UTC)

[संपादन] चौदा मनु

ही चर्चा येथे न करता उपक्रमावर केली तरी चालेल.-P.v.p

उपक्रमावर म्हणजे कुठे?--J

चौदा मनु:-

  1. स्वायंभुव
  2. स्वारोचिष(किंवा स्वारोचिस्‌ किंवा द्युतिमत्‌)
  3. उत्तम(औत्तम)
  4. तामस
  5. रैवत
  6. चाक्षुष
  7. वैवस्वत
  8. सावर्णी(अर्कसावर्णी)
  9. दक्षसावर्णी
  10. ब्रह्मसावर्णी
  11. धर्मसावर्णी
  12. रुद्रसावर्णी
  13. रौच्य
  14. भौत्य

पैकी सहा मनु झाले, सातवा चालू आहे. प्राचीन पौराणिक इतिहासाच्या कालनिर्णयासंबंधी विद्वानात मतभेद आहेत हे सर्वश्रुतच आहे. स्वायंभुव मनूचा काळ: इ.स.पू.३१०२(त्र्यं.गु.काळे);इ.स.पू. २६७०( डॉ.के.ल.दप्तरी).. वैवस्वत मनु: इ.स.पू. २५५०(काळे); २१५०(दप्तरी); ३१००(आधुनिक कालनिर्णय पद्धती). वैवस्वत मनूचा राज्यकाल भारतीय युद्धाच्या ९५ पिढ्या अगोदर. युद्धाचा काल इ.स.पू. १४००. यावरून वैवस्वत मनूचा काल इ.स.पू. ३११०. कलियुगाची सुरुवात इ.स.पू. ३१०२. हिब्रू आणि बाबिलॉन साहित्यात सांगितलेला मेसापोटेमियाच्या जलप्रलयाचा काल इ.स.पू. ३१००. हाच काल शतपथ ब्राह्मणातील जलप्रलयाचा येतो... शतपथ ब्राह्मणाचा काळ: इ.स.पू. ४०००-१०००(डॉ.पां.वा.काणे); ३१००(शं.बा.दीक्षित); २५००(रामायण समालोचना); १४२२(विविधज्ञानविस्तार).. शतपथ ब्राह्मण(उत्तरार्ध):काल इ.स.पू.११२२...--J--J १७:२४, २९ मे २००७ (UTC)

[संपादन] निःसंदिग्धीकरण पान तयार करण्याबद्दल

प्रिया, निःसंदिग्धीकरण पाने सर्वांना बनवता येतात. नेहमीच्या 'नवीन लेख' पानांसारखीच ही पाने बनविणे अपेक्षित आहे. फक्त या पानांचे वर्गीकरण [[वर्ग:निःसंदिग्धीकरण]] या वर्गात करावे. अशा पानांवर निःसंदिग्धीकरण करायच्या शब्दाशी संबंधित सर्व लेखांचे दुवे एकाखाली एक लिहावेत. आणि प्रत्येक दुव्यापुढे त्या लेखाचा संदर्भ कळेल इतपत माहिती थोडक्यात लिहावी.

तसेच, या यादीत लिहिलेल्या प्रत्येक संबंधित लेखात {{हा लेख|सद्य शीर्षकाबद्दल थोडक्यात माहिती|निःसंदिग्धीकरण पानाचे शीर्षक}} हा साचा वापरावा. उदाहरणादाखल धौम्य वैय्याघ्रपद्य आणि धौम्य आपोद हे लेख पाहा. तिथे या साच्यामुळे सर्वात वर निळ्या-तांबड्या निःसंदिग्धीकरण चिन्हाने सुरु झालेली एका ओळीची सूचना दिसेल. त्याचा सिंटॅक्स 'हा लेख' साच्याचा वापर कसा केला आहे हे पाहून कळेल.

बाकी, निःसंदिग्धीकरण पानांची शीर्षके तयार करताना शक्यतो सर्वात 'intuitive' वाततील अशी ठेवावीत. उदा. 'भरत' या विषयावर निःसंदिग्धीकरण पान तयार करताना त्याचे नाव 'भरत (निःसंदिग्धीकरण)' असे ठेवण्यापेक्षा 'भरत' असे सयुक्तिक ठरेल; कारण बहुसंख्य लोक भरताबद्दल माहिती शोधण्याकरता शोधपेटीत 'भरत' एवढाच शब्द लिहितील.

--संकल्प द्रविड ०६:५६, ३० मे २००७ (UTC)

[संपादन] कृष्णद्वैपायन व्यास

J,

तुम्हाला या विषयांत बरीच माहिती आहे म्हणून एक प्रश्न विचारावासा वाटतो की कृष्णद्वैपायन व्यास आणि वेदांचे वर्गीकरण करणारे वेद व्यास एकच का? तसेच, व्यास ही पदवी होती अशा नावाचे सुमारे २८ व्यास होते असे वाचनात आले किंवा कश्यप ऋषी हे पहिले व्यास होते असेही वाचले याला तथ्याधार आहे का?

तसेच अदिती मराठीत कसे लिहावे? अदिती की अदिति? मराठी विकिवर ति र्‍हस्व आहे म्हणून.कळावे, priyambhashini १५:४६, ४ जून २००७ (UTC)


विष्णुपुराणात(३.३.११-२०) अठ्ठावीस व्यासांची नावे दिली आहेत, त्यात कश्यप हे नाव नाही. व्यासांची नावे लिंगपुराण, स्कंदपुराण, देवी भागवत, शिवशतरुद्रसंहिता इत्यादी बर्‍याच ग्रंथात दिली आहे.


कश्यपाला तेरा बायका होत्या. अदिती, अरिष्ठा, इरा, कद्रू वगैरे. मराठीत नाईलाजाने अदितीतली 'ती' दीर्घ लिहावी लागते, संस्कृतमध्ये 'ति' र्‍हस्व आहे.


व्यास ही पदवी होती अशी थिअरी आहे. शक्य आहे, पण तसा निश्चित पुरावा नाही. व्यास हे अतिशय दीर्घायुषी होते त्यामुळे वेद व्यास आणि कृष्णद्वैपायन व्यास एकच समजले जातात. ते वेगळे असल्याचे अजून सिद्ध करता आलेले नाही अशी माझी माहिती आहे. अठ्ठावीस व्यासांच्या नावात शेवटचे नाव कृष्णद्वैपायन आहे. त्यांनी वेदविभाजन, पौराणिक साहित्य तसेच महाभारताच्या निर्मितीखेरीज व्यासस्मृती, गद्यव्यास, वृद्धव्यास, बृहद्‌व्यास, लघुव्यास, महाव्यास, दानव्यास इत्यादी स्वतंत्र ग्रंथ लिहिले आहेत. भविष्य पुराणाच्या पहिल्या(ब्राह्मपर्व) पर्वात पराशरपुत्र कृष्णद्वैपायन हे एकमेव व्यास असल्याचे सांगितले आहे.---J--J १९:०५, ४ जून २००७ (UTC)

[संपादन] पुरु निःसंदिग्धीकरण

प्रिया, 'पुरु' शब्दातील रुकार र्‍हस्व आहे की दीर्घ एकदा तपासाल का? माझ्या आठवणीप्रमाणे तो र्‍हस्व आहे. तसेच, पुरू लेखाचे निःसंदिग्धीकरण करताना वैयक्तिक लेखांची नावे त्या-त्या कुळाप्रमाणे लिहिली जातील असे माझे मत आहे. उदा. 'महाभारतातील पुरु राजा' असे लेखाचे नाव न ठेवता 'पुरु ---(उदा. कौरव/ यादव वगैरे कुलनाम)' किंवा 'पुरु ---(उदा. राघव वगैरे पैतृक/मातृक नाम)' असे ठेवावे. वानगीदाखल भरत किंवा धौम्य ऋषि हे लेख पाहा.

--संकल्प द्रविड १४:०१, १ ऑगस्ट २००७ (UTC)

संस्कृतात उकारान्त पुल्लिंगी विशेषनामे बहुतकरून(का सगळीच?) र्‍हस्व उकारान्त आहेत. उदा.: रघु, कुरु, गुरु, यदु, आयु, उपमन्यु, अभिमन्यु, इक्ष्वाकु इत्यादी.

--संकल्प द्रविड १५:०३, १ ऑगस्ट २००७ (UTC)

[संपादन] अलेक्झांडर द ग्रेट

"अलेक्झांडर द ग्रेट' लेख छान होत आहे. चांगलं वाचनीय अशी माहिती तुमच्या लेखनातून मिळत असते. धन्यवाद. Mahitgar १४:४०, ४ ऑगस्ट २००७ (UTC)

[संपादन] गौरव

आपण मराठी विकिपिडीयावर १,०००पेक्षा अधिक संपादने पार पाडली आहेत.

आपल्या विकिपिडीयावरील अथक परिश्रमाची नोंद म्हणून सर्व विकिपिडीयन्सतर्फे तुम्हाला हा एक-हजारी बार्नस्टार प्रदान करण्यात येत आहे. तुमचा हा गौरव आपल्या सदस्य पानावर आभिमानाने लावावा!

तुमच्याकडून अधिकाधिक योगदानाच्या आशा व अपेक्षेसह,

Mahitgar १६:१८, १२ ऑगस्ट २००७ (UTC)


मराठी विकिपिडीयावर १,००० पेक्षा जास्त संपादने पार पाडल्याबद्दल हा एक हजारी बार्नस्टार सर्व विकिपिडीयन्सतर्फे
मराठी विकिपिडीयावर १,००० पेक्षा जास्त संपादने पार पाडल्याबद्दल हा एक हजारी बार्नस्टार सर्व विकिपिडीयन्सतर्फे
Static Wikipedia 2008 (March - no images)

aa - ab - als - am - an - ang - ar - arc - as - bar - bat_smg - bi - bug - bxr - cho - co - cr - csb - cv - cy - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - jbo - jv - ka - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nn -

Liber Liber 2023 - Authors

abati - abba - abbate - accademia_degli_intronati - accati - accetto - acerbi - adami - agabiti - agamennone - aganoor - agaraff - agostini - agraives - agresti - agrippa - alamanni - albergati_capacelli - albert - albertazzi - albertelli - alberti - alberti_leandro - alberti_tommaso - albini - albinoni - albori_della_vita_italiana - alcott - aleardi - alfa - alfieri - algarotti - ali - alighieri - alighieri_jacopo - allen - aloysius - amabile - amalteo - amari - amati - ambrogini - amidei - amodeo - andersen - anderson - andrea_da_barberino - andreis - angiolieri - angiolini - anile - anonimo - antiquarie_prospettiche_romane - antoccia - antona_traversi - antonelli - appelius - apuleius - aragona - arbib - archinti - arenskij - aretino - ariosto - aristoteles - armaroli - aroldi - arouet - arrhenius - arrieta - arrighi - arrigoni - arsinov - artom - artusi - atlante - auber - audran - auto_da_fe_in_bologna - avancini - azeglio - bacci - baccini - bacci_peleo - bach - bachi - bachi_riccardo - bachofen - bach_carl_philipp_emanuel - bach_johann_bernhard - bach_johann_ludwig - bach_wilhelm_friedemann - bacigalupo - badia_y_leblich - baffo - bakunin - balakirev - balbo - balbo_italo - baldacci - balsamo - balzac - balzani - banchieri - bandello - bandi - baratono - baratono_adelchi - barbagallo - barbaranelli - barbarani - barbarich - barberini - barbiera - barbieri - barbieri_francisco - barbusse - barella - bargiacchi - baricelli - barla - barni - barrie - barrili - bartok - bartoli - bartoli_daniello - barzini - basile - bassano - bassano_anthony - bastianelli - baudelaire - baunard - bazzero - bazzoni - becattini - beccari - beccaria - beccaria_antonella - beckford - beethoven - belgioioso - belgiojoso - bellacchi - bellani - belli - bellini - belloc_lowndes - bellone - belo - beltrame - beltramelli - bembo - benaglio - benamozegh - benco - benco_delia - benedetti - benelli - beolco - berchet - berchet_guglielmo - berg - berlioz - bernard - bernardino_da_siena - berneri - berneri_camillo - berneri_maria_luisa - berni - bersezio - bertacchi - bertacchi_cosimo - bertelli - berti - bertinetti - bertini - bertola - bertoni - bertoni_brenno - bertoni_luigi - berwald - besana - bestiario_moralizzato - betteloni - betti - bettinelli - bettoni - bevilacqua - beyle - bhagavad_gita - biagi - bianchi - bianchi_giovini - bianco - bianconi - bianconi_giovanni_lodovico - bibbia - bibbiena - biber - biffoli - binazzi - bini - biografie_e_ritratti_d_illustri_siciliani - bisciola - bisi - bizet - bizzarri - bizzozero - blackwood - blake - blanch - blanchard - blaserna - boccaccio - boccalini - boccardi - boccardo - boccherini - bocchi - bodrero - boerio - boghen_conegliani - boiardo - boieldieu - boine - boito - boito_a - bolza - bon - bonacini - bonaparte - bonarelli - bonatelli - bonaventura - bonaventura_enzo - bond - bonfadini - bonghi - bonizzi - bonola - bonomo - bonvesin_de_la_riva - bordenave - borgese - borgese_giuseppe - borghi - borghi_armando - borodin - borri - bortolotti - boschetti_alberti - boscovich - bosio - bossi - botta - bottazzi - bottero - bouchardy - bourcet - bourdet - bouvier - bovio - bovio_libero - bozzano - bozzini - bracco - brahms - brancaccio - brera - bresadola - breton - brocchi - brofferio - broglio - bronte - bronzino - bruch - bruckner - bruna - brunelli - brunetti - bruni - bruni_giuseppe - bruno - brusoni - bufardeci - buia - buonaiuti - buonarroti - buonarroti_il_giovane - buoninsegni - buozzi - burchiello - burckhardt - burke - burnaby - burroughs - burzio - buschi - busetto - busoni - butti - buxtehude - buzzanca - byrne - byron - caccianiga - cacciatore - caccini - cafiero - cagna - cagni - cajkovskij - calandra - calcagno - caldarella - calestani - calvo - calza - camillo - camis - cammarano - camoes - campana - campanella - campolonghi - campra - canestrini - canestrini_alessandro - canina - cannabich - cannizzaro - cantalupo - cantoni - cantoni_giovanni - canto_gregoriano - cantu - capasso - capefigue - capella - capocci - capparoni - capponi - capranica - caprile - capuana - carabellese - caracciolo - caracciolo_enrichetta - carafa_capecelatro - carcano - cardano - cardile - carducci - carlyle - carmina_burana - carnevali - carocci - carpenter - carrera - carroll - carubia - casadei - casanova - casas - cassini - castelli - castelli_david - castelnuovo - castelvetro - casti - castiglione - castiglioni - catalani - caterina_da_siena - cather - cattaneo - cava - cavalcanti - cavallotti - cavara - caversazzi - caviglia - cefali - celesia - cellini - celoria - cena - cenni - cennini - cerlone - cernysevskij - cerro - cervantes - cervesato - cesarotti - cesi - chabrier - chanson_de_roland - chapi - charpentier - chaucer - chausson - chelli - cherubini - cherubini_eugenio - chesterton - cheyney - chiabrera - chiara - chiarelli - chiaretti - chiarini - chiesa - chigi - chiocchetti - chiosso - chiurlo - chopin - christiansen - chueca - ciaceri - ciamician - ciampoli - cian - ciano - cicero - cicogna - cielo - cifra - cimarosa - cinelli - cipriani - cittadella - claps - clarke - clementi - club_alpino_italiano - cocchi - codemo - coffa_caruso - coglitore - colagrossi - colajanni - coleridge - collenuccio - colletta - collins - collodi - colombe - colombo_fernando - colombo_michele - colonna - colonna_vittoria - colorni - columba - cominelli - compagni - compagnia_del_mantellaccio - comparetti - confucius - contessa_lara - conti - coperario - coppi - corano - corbino - cordelia - corelli - coresio - corio - cornaro - cornelius - cornoldi - corradini - cortesi - cosmi - cossa - costa - costa_andrea - coster - couperin - crawford - crawford_morris - cremonese - crispi - croce - crocella - croce_benedetto - croce_enrico - cronica_vita_di_cola_di_rienzo - cucca - cummins - cuneo - cuoco - cuomo - curiel - curti - curti_pier_ambrogio - cusani - cyrano_de_bergerac - dadone - dall_ongaro - dalmasso - dandrieu - danti - darwin - darwin_erasmus - daudet - dauli - da_ponte - da_porto - da_verona - debay - debenedetti - debussy - deledda - delibes - delius - della_casa - della_chiesa - della_porta - della_seta - della_valle - della_valle_pietro - delpino - del_lungo - del_lungo_carlo - dering - desanctis - descalzo - descartes - descuret - despres - devienne - dewey - de_amicis - de_angelis - de_astis - de_blasio - de_boni - de_bosis - de_cesare - de_cleyre - de_filippi - de_foe - de_franchi - de_gamerra - de_giovanni - de_gubernatis - de_marchi - de_maria - de_orestis - de_paoli - de_pellegrini - de_pretto - de_quincey - de_roberto - de_rubris - de_ruggiero - de_sanctis - de_vries - diabelli - diamante - dickens - diderot - difensore_degli_ebrei - dini - dito - dittersdorf - di_blasi - di_genio - di_giacomo - di_giovanni - di_giovanni_alessio - di_grazia - di_monaco - di_san_giusto - dolce - domenichi - donati - donaver - doni - donizetti - dorso - dossi - dostoevskij - douhet - doyle - draeseke - driesch - drigo - drosso - ducati - dukas - dumas - dunant - duparc - durante - du_mage - dvorak - d_albert - d_ambra - d_ancona - d_andrea - d_annunzio - d_arzo - d_emilio - d_india - eco - economisti_del_cinque_e_seicento - eisner - electronic_frontier_foundation - elgar - elia - emanuelli - emerson - emiliani_giudici - emma - emmanuel - engels - enriques - epictetus - epicurus - erasmus_roterodamus - eredia - ermacora - errante - errera - euclides - fabbri - fabiani - fabula_de_etc - faldella - fanciullacci - fanciulli - fanfani - fantazzini - fantoni - farga - fargion - farina - farinelli - farnaby - faure - favaro - fazello - federici - fernandez_caballero - fernandez_guardia - ferrabosco_il_giovane - ferrari - ferrari_carlotta - ferrari_giuseppe - ferrari_giuseppe_1720 - ferrari_paolo - ferrari_pietro - ferrari_pio_vittorio - ferrari_severino - ferrer - ferrero - ferretti - ferri - ferrieri - ferri_dina - ferri_giustino - ferroni - ferruggia - feuerbach - fiacchi - fibich - figner - figuier - filicaia - filippi - fillak - filopanti - finella - fioravanti - fioretti_di_san_francesco - fiore_di_leggende_cantari_antichi_etc - fiorini - firenzuola - flammarion - flaubert - fletcher - flies - florenzi - florio - flotow - fogazzaro - folengo - folgore - fontana - fontanarosa - fontane - fontefrancesco - fontenelle - formichi - fornaciari - forteguerri - fortis - foscolo - fraccacreta - fracchia - france - francesco_d_assisi - franchetti - franck - franco - frari - freud - frezzi - frugoni - fucini - fugassa - funck_brentano - gabetti - gabrieli - gabrieli_giovanni - galassi - galiani - galilei - gallaccini - galleani - galleria_palatina - gallina - gallo - galuppi - gamberi - gandhi - ganot - gargiulo - garibaldi - garrone - gatti - gautier - geminiani - gentile - gentile_iginio - gerard - geremicca - gerli - german - gershwin - gervasoni - gherardi - ghersi - ghislanzoni - ghisleri - giaccani - giacometti - giacosa - giamboni - gianelli - giannone - gibbon - gibellini - gide - gigli - giglioli - gille - gilles - ginzburg - gioberti - giolitti - giordana - giordano - giornale_per_i_bambini - giostra_delle_virtu_e_dei_vizi - giovannetti - giovannitti - giovio - giraud - giraudoux - giretti - giribaldi - giuseppe_da_forio - giusta_idea - giusti - glazunov - glinka - gluck - gobetti - goethe - gogol - goldoni - goldsmith - golgi - goll - gomes - gonin - gori - gori_pietro_1854_1930 - gorkij - gossec - gothein - gounod - gozzano - gozzi - gozzi_gasparo - graf - gramsci - granados - grande - grandi - grassi - grasso - grave - gray - graziani - gregorovius - gretry - grieg - grimaldi - grimm_jakob - grippa - grossi - grossi_vincenzo - groto - guadagnoli - gualandris - gualdo - guardione - guareschi - guarini - guelfi - guerrazzi - guerrini - guglielminetti - guglielmotti - guicciardini - guidetti - guidi - guidiccioni - guidi_michelangelo - guiducci - gulli - guy - haeckel - haendel - hamsun - harding - hasse - hauptmann - hawthorne - haydn - heron - herschel - hewlett - heywood - hichens - historia_di_papa - holborne - holst - homerus - hubay - huch - hugo - hummel - humperdinck - huxley - iacopone_da_todi - iacopo_da_sanseverino - iberti - ibn_gubayr - ibn_miskawayh - ibsen - imbriani - indy - ingrassia - innocentius_papa_12 - intorcetta - invernizio - ippolita_comunita_di_scriventi - ippolitov_ivanov - issel - istoria_critica - italia - jacobsen - james - janacek - jarro - jatta - jeans - jefferson - jenna - jennings - jerome - johansson - johnson - joinville - jolanda - joplin - jovine - joyce - juvalta - kaffka - kahn - kalevala - kalidasa - kant - karr - keynes - kipling - kleist - kollo - komzak - kovalevskaja - kropotkin - labriola - ladenarda - lady_gregory - lafargue - lagerlof - lalande - lalli - lalo - lancillotti - lando - landriani - lanzalone - lao_tzu - lasca - laser - lasso - latini - lattes - lattes_dante - lavater - lawrence - lazzarelli - lazzaretti - lazzeri - la_boetie - la_fontaine - la_lumia - leetherland - leggenda_di_tristano - legouve - lehar - leibniz - leitgeb - lemery - lemonnier - lenti_boero - leonardo - leoncavallo - leoni - leopardi - leroux - lesca - lessig - lessona - lettera_a_diogneto - levati - levi - levi_adolfo - levi_giulio_augusto - lewis - libri_piu_letti - libro_della_cucina - liebig - liesegang - liguria - linati - lipparini - lippi - liszt - littre - lizio_bruno - ljadov - lleo - locatelli - lockyer - lodi - lomazzo - lombardini - lombroso - lombroso_gina - london - longo - longus_sophista - lopez - lorentz - lorenzo - lorenzoni - lori - loria - lortzing - lo_valvo - lucatelli - lucchesini - lucianus - lucini - lucretius - luigini_federico - luini - lully - luna - lupo - lusitania - luther_blissett - luzio - macaulay - maccrie - machiavelli - mackay - maes - maeterlinck - maffei - magalotti - maggi - mahler - maineri - maistre - malamani - malatesta - malinverni - malon - malpassuti - mameli - mamiani - mannarino - manni - manno - mannu - mantegazza - manucci - manzoni - marais - marcelli - marcello - marchand - marchesani - marchesa_colombi - marchetti - marchi - marconi - maresca - mariani - marinelli - marinetti - marino - mario - marrama - marselli - marsili - martello - martineau - martinelli - martinelli_vincenzo - martinetti - martini - martini_ferdinando - martoglio - martucci - marugi - marx - mascagni - masci - masi - massarani - massenet - massimi - mastriani - mastro_titta - mattei - matteucci - mattirolo - maupassant - mazzarino - mazzini - medici - medici_ferdinando_i - medici_lorenzino - mehul - meli - melville - mendelssohn - menghini - mengozzi - merlini - merlino - messa_di_requiem - messina - metastasio - meyer - meyerbeer - meyrink - micanzio - michaelis - michel - michelstaedter - mieli - milani - mill - mille_e_una_notte - milton - mioni - mirbeau - misasi - misefari - moderata_fonte - modigliani - molinari - molnar - mommsen - monchablon - mondaini - moneta - mongai - mongitore - monicelli - monnier - montanelli - montesquieu - montessori - monteverde - monteverdi - monti - monti_achille - montpensier - moore - morandi - morandi_carlo - morando - morasso - more - moresco - moretti - morra - morris - morselli - morselli_ercole - mosca - moscardelli - mosso - mozart - mozzoni - mudge - mulazzi - mule - mule_bertolo - munthe - mura - muratori - muratori_lodovico - murger - murri - musorgskij - mussolini - musumeci - muzzi - nagy - nardini - narrazione_critico_storica_etc - natale - navigazione_di_san_brandano - nazioni_unite - neera - negri - negri_ada - negri_francesco - negri_gaetano - nencioni - nerucci - nettlau - nibby - nibelunghi - niccolini - nicolai - nicolaus_cusanus - nielsen - nieri - nietzsche - nievo - nivers - nobili - nordau - nordhoff - norsa - nota - notari - notturno_napoletano - novacek - novaro - novaro_mario - novatore - novella_del_grasso_legnajuolo - novelle_cinesi - novelle_indo_americane - novelle_italiane_dalle_origini_al_cinquecento - novellino - nucera_abenavoli - nuovi_misteri_del_chiostro_napoletano_etc - offenbach - ojetti - olper_monis - omodeo - onesto - oppenheim - orestano - oriani - orsi - orsini - ortolani - pachelbel - pacini - pacioli - padoa - padula - pagani - paganini - pagliaro - pailleron - paisiello - palazzi - paleologue - palladio - pallavicini - pallavicino - palli_bartolommei - palma - palmeri - palomba - pananti - pani - pannocchieschi - panzacchi - panzini - paolieri - pareto - parini - paris - parlatore - parmeggiani - pascal - pascal_carlo - pascarella - pascoli - pasinetti - pasolini - paterno - pausanias - pavese - peano - pellico - pellizzari - penzig - pepoli - percoto - pergolesi - perlman - perodi - perrault - petrarca - petrocchi - petruccelli_della_gattina - piave - piazza - piazza_antonio - piazzi - pico_della_mirandola - pierantoni_mancini - pieri - pierne - pigafetta - pignata - pinamonti - pinchetti - pindemonte - pino - pintor - pinza - pioda - piola - pirandello - pisacane - piscel - pissilenko - pitre - piva - pizzagalli - pizzigoni - pizzigoni_giuseppina - pizzirani - planche - plato - plinius_caecilius_saecundus - podesta - podrecca - poe - poli - polidori - polidori_francesco - polimanti - poliziano - polo - polybius - pompilj - ponchielli - popper - porati - porta - pov_ray_team - pozzi - pozzi_antonia - praetorius - praga - praga_marco - prati - previati - prevost - prose_e_poesie_giapponesi - proudhon - proust - prunas - puccini - puini - pulci - purcell - purgotti - puskin - puviani - quadrio - quel_libro_nel_cammino_della_mia_vita - quevedo - rabelais - rabizzani - raccolta_di_lettere_ecc - racconti_popolari_dell_ottocento_ligure - rachmaninov - racquet - radcliffe - raffaello_sanzio - raga - ragazzoni - rajberti - rajna - ramazzini - rameau - ramusio - randi - ranieri - rapisardi - rastrelli - ravagli - ravel - razzaguta - reclus - redi - regaldi - regalia - reger - reghini - regina_di_luanto - regnani - regno_d_italia_1805_1814 - reinecke - relazione_dell_atto_della_fede_etc - renan - renier_michiel - rensi - repubblica_romana_1849 - respighi - retif_de_la_bretonne - reuze - reyer - rezzonico - ricchi - ricchieri - ricci - ricci_paterno_castello - ricci_umberto - riccoboni - righetti - righi - rignano - rilke - rimatori_siculo_toscani_del_dugento - rime_dei_memoriali_bolognesi - rimini - rimskij_korsakov - rinaldini - ringhieri - ripa - ripamonti - rizzatti - roberti - robida - rocca - roccatagliata_ceccardi - rocca_enrico - rocco - roggero - rohlfs - rolando - romagnoli - romagnoli_augusto - romani - roma_e_la_opinione_etc - romberg - romussi - roncaglia_gino - rosa - rosadi - rosa_daniele - rose - rosetti - rosi - rosmini - rosselli_carlo - rosselli_nello - rossi - rossini - rossi_emanuele - rossi_giovanni - rostand - rousseau - roussel - rovani - rovetta - rubinstejn - ruffini - ruffini_francesco - russo - russolo - ruzzante - ryner - sabatini - sabatini_rafael - sabbadini - sacchetti - sacchetti_roberto - sacchi - sacheli - sacher_masoch - saffi - saffi_antonio - saint_evremond - saint_saens - salanitro - salfi - salgari - salimbene_da_parma - sallustius - salucci - saluzzo_roero - sangiorgio - sannazaro - santucci - sanudo - sanvittore - sarasate - sardegna_regno - saredo - sarno - sarpi - satta - savarese - savasta - savinio - savio - savioli - savi_lopez - savonarola - scarfoglio - scarlatti - scarpetta - scarpetta_maria - scartabellati - schein - schiaparelli - schiavini - schicchi - schiller - schioppa - schmid - schmidt - schopenhauer - schubert - schumann - schutz - schwarz - scilla - scina - scott - scrofani - scuto - sebastian - secchi - sella - seneca - serafini - serafino_aquilano - serao - sercambi - serena - serge - sergi - serra - servi - settembrini - sfinge - sforza - shakespeare - shaw - shelley - sicilia - siciliani - sidrac - sienkiewicz - sigonio - siliprandi - silva - simpson - sinding - sismondi - skrjabin - slataper - smetana - sobrero - sobrero_mario - socci - soler - solera - solmi - solovev - sommerfeld - sonzogno - sophocles - sorbelli - spampanato - spaventa - spaventa_filippi - sperani - speroni - spinazzola - spinelli - spinoso - spinoza - spohr - spontini - stacpoole - stael - stampa - statius - stefanoni - stein - steiner - stendhal - stenhammar - steno - stephens - sterne - stevenson - stewart - stirner - stoker - storia_dei_paladini_di_francia - storia_di_fra_michele_minorita - stowe - straparola - strauss - strauss_josef - strauss_jr - strauss_richard - strenna_di_ascolti_per_il_natale - stromboli - suk - sullivan - supino - suppe - supplica_degli_stampatori_e_etc - suzzara_verdi - svendsen - svevo - swift - sylos_labini - synge - szanto - szymanowski - tagore - tanini - tanini_alighiero - tarabotti - tarchetti - targioni_tozzetti - tartaglia - tartini - tartufari - tassini - tasso - tassoni - telemann - teloni - tempio - tenca - terentius - tesoro_di_scienze_etc - tessa - testoni - tettoni - theuriet - tholozan - thomas - thoreau - thorpe - thouar - thovez - thucydides - tigri - tilgher - timmermans - timpanaro - tiraboschi - titelouze - tocco - tolstoj - tomei - tommaseo - torelli - torelli_luigi - torricelli - tosco - tosti - tozzi - traina - trebbi - treitschke - trentin - tresca - trilussa - trimmer - troya - tucci - tumiati - turco - turgenev - ubaldini - uccellini - uda - ughetti - ultimi_fatti_di_milano - unesco - unione_europea - untersteiner - urgnani - vailati - valera - valery - vallardi - valles - valletta - valli - valvason - vannicola - vanzetti - varthema - varvaro - vasari - vassallo - vaticano - venerandi - venexiana - veneziani - venier - veniero - venosta - venturi - venturini - venturi_adolfo - verdi - verdinois - verdi_de_suzzara - veresaev - verga - vergilius - verne - veronese - verri_alessandro - verri_pietro - vertua - vettori - viaggi_di_gio_da_mandavilla - viani - vico - vieuxtemps - vigoni - villa - villabianca - villani - villani_matteo - villari - villiers_de_l_isle_adam - vinci - violante - viotti - viriglio - viscnu_sarma - vismara - vitali - vita_delitti - vita_italiana_nel_cinquecento - vita_italiana_nel_rinascimento - vita_italiana_nel_risorgimento - vita_italiana_nel_seicento - vita_italiana_nel_settecento - vita_italiana_nel_trecento - vitruvius - vivaldi - vivante - vivanti - vives - viviani - viviani_raffaele - vogue_melchior_de - volin - volpi - volta - voltaire - volterra - wagenaar - wagner - waldteufel - wallace - wallace_edgar - wallace_lewis - walpole - wassermann - weber - wells - wessely - white_mario - widmann - wieniawski - wilde - wolf - wolf_ferrari - woolf - world_wide_web_consortium - wundt - wu_ming - wu_ming_1 - wu_ming_2 - wu_ming_5 - yambo - yeats - yriarte - zagarrio - zanazzo - zandonai - zanella - zanghi - zanotelli - zavattero - zena - zhuang_zi - zola - zuccoli

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Sub-domains

CDRoms - Magnatune - Librivox - Liber Liber - Encyclopaedia Britannica - Project Gutenberg - Wikipedia 2008 - Wikipedia 2007 - Wikipedia 2006 -

Other Domains

https://www.classicistranieri.it - https://www.ebooksgratis.com - https://www.gutenbergaustralia.com - https://www.englishwikipedia.com - https://www.wikipediazim.com - https://www.wikisourcezim.com - https://www.projectgutenberg.net - https://www.projectgutenberg.es - https://www.radioascolto.com - https://www.debitoformtivo.it - https://www.wikipediaforschools.org - https://www.projectgutenbergzim.com