Semitsko-hamitské jazyky
Z Wikipédie
Semitsko-hamitské jazyky alebo afroázijské jazyky je jedna z najvýznamnejších jazykových rodín sveta.
Hovorí nimi asi 340 miliónov ľudí v celej severnej Afrike, na Blízkom východe až po Perzský záliv. Z etnického hľadiska sem patria ľudia europoidnej rasy, ale v Afrike negoidná rasa.
Semitsko-hamitské etniká v severnej Afrike a na Blízkom východe sídlia od nepamäti, nie je jasné odkiaľ z týchto dvoch oblastí (Blízky východ či severovýchodná Sahara) pôvodne prišli.
Delí sa na tieto vetvy:
- semitské jazyky (napr. akkadčina, arabčina)
- egyptčina
- berberské jazyky (berbersko-líbyjské jazyky)
- kušitské jazyky*
- západokušitské jazyky (omotské jazyky)
- vlastné kušitské jazyky
- čadské jazyky
(*) Niektorí lingvisti považujú kušitské jazyky za jednu vetvu, iní za uvedené dve vetvy.
Pôvodný jednotný semitsko-habitský jazyk sa rozpadol asi pred 10 000 rokmi, čo je tak dávno, že akékoľvek pokusy zistiť príbuznosť s inými jazykovými rodinami sú prakticky nemožné.
