Z Wikipédie
La Espero (sk: Nádej) je hymna ľudí hovoriacich medzinárodným umelým jazykom Esperanto. Napísal ju zakladateľ jazyka Esperanto Ludwik Lejzer Zamenhof, hudbu zložil Félicien Menu de Ménil.
La Espero vo formáte mp3 naspievané esperantskou skupinou Akordo.
La Espero vo formáte mid s textom.
La Espero |
Nádej |
En la mondon venis nova sento
tra la mondo iras forta voko
Per flugiloj de facila vento
nun de loko flugu ĝi al loko
Ne al glavo sangon soifanta
ĝi la homan tiras familion
Al la mond' eterne militanta
ĝi promesas sanktan harmonion
Sub la sankta signo de l'espero
kolektiĝas pacaj batalantoj
Kaj rapide kreskas la afero
per laboro de la esperantoj
Forte staras muroj de mil jaroj
inter la popoloj dividitaj
Sed dissaltos la obstinaj baroj
per la sankta amo disbatitaj
Sur neŭtrala lingva fundamento
komprenante unu la alian
La popoloj faros en konsento
unu grandan rondon familian
Nia diligenta kolegaro
en laboro paca ne laciĝos
Ĝis la bela sonĝo de l'homaro
por eterna ben' efektiviĝos
|
Na svet prišiel nový cit
svetom prechádza silné volanie
Na krídlach ľahkého vetra
nech lieta z miesta na miesto
K meču smädnému po krvi
neťahá ľudskú rodinu
Svetu večne bojujúcemu
sľubuje svätú harmóniu
Pod svätým znamením nádeje
sa zhromažďujú bojovníci mieru
A dielo rýchlo rastie
vďaka práci dúfajúcich
Mocne stáli múry tisíc rokov
medzi rozdelenými ľuďmi
Ale rozskočia sa tvrdohlavé prekážky
rozbité svätou láskou
Na základe neutrálneho jazyka
rozumejúc jeden druhému
Ľudia urobia v zhode
jeden veľký rodinný kruh
Náš usilovný zbor
sa v mierovej práci neunaví
Až po pekný sen ľudstva
pre večné dobro sa bude usilovať
|