Ambientná hudba

Z Wikipédie

Ambientná hudba alebo ambient (z latinčiny pochádzajúci výraz, znamenajúci prostredie, okolie) je hudobný žáner, vychádzajúci z predpokladu, že všetky zvuky, ktoré nás obklopujú môžu byť za istých okolností hudbou.

Druhým predpokladom je skutočnosť, že rovnako ako primárne hudobný zvuk či skladba môže byť prostredím, teda zvukovým priestorom, ktorý utvára našu pocitovú orientáciu.

Obe tieto skutočnosti sa prelínajú a poňatie hudobnej tvorby tohoto typu v sebe preto môže zahrňovať tak sofistikovanú muzikálnosť primárne nehudobných prvkov (hlukov, šumu, atď.) tak demuzikalizáciu prvkov, primárne hudobných, rovnako ako prostú reprodukciu počutého alebo kombináciu oboch.

Spôsob práce je druhotný, základným poslaním je vytvoriť akustické prostredie či zvukovú krajinu určitého charakteru a navodiť tým atmosféru či vnem, ktorý poslucháč spracuje ako istú náladu, pocit, atď. Hoci môže byť tiež skladaná i s praktickou účelnosťou ako prostriedok k vytvoreniu psychického komfortu poslucháča, nie je to jej základným účelom.

Vzhľadom k širokej škále prostriedkov má ambientná hudba mnoho vlastných odnoží. V zásade vyžaduje poslucháča sústredeného, schopného stať sa jej súčasťou, často by inak (avšak nie vždy) mohla byť považovaná iba za kulisu.

Ambientná hudba tiež využíva možnosť vstrebávať prvky celého radu iných hudobných smerov či štýlov (elektronická hudba, súčasná vážna hudba, rock, džez atď.). Rovnako však prijímajú prvky ambientu najrôznejšie hudobné štýly a žánre.

[upraviť] Dejiny

Za zakladateľa ambientnej hudby je považovaný francúzsky skladateľ Erik Satie. Experimentoval s hudbou, ktorú volal „furniture musique“, čim myslel zvuky pozadia či prostredia. Skladal ju tak, aby bola počúvaná napr. z rôznych uhlov, preto navzájom veľmi podobné skladby delil do jednotlivých častí podľa priestorového hľadiska („Furniture musique 1-3“). Jeho experimenty boli natoľko nekonvenčné pre vtedajšiu i bezprostredne nasledujúcu dobu, že bol objavený až v päťdesiatych rokoch a stal sa inšpirátorom širokého okruhu modernej hudby ambientného typu. Ešte predtým možno prvky ambientnej hudby nájsť u Edgara Varèseho (skladba „Ecuatorial“ z roku 1934) či Karola Heinza Stockhausena.

Predstaviteľom základov čisto ambientnej hudby súčasnosti je Brian Eno, ktorého cyklus nahrávok tohoto typu odštartoval albumom „Music For Airports“ (1978), ktorého cieľom bolo navodiť pokoj pasažierov pred letom. V poznámkach k tomuto albumu napísal: "ambientná hudba musí byť schopná prispôsobiť sa na mnohých úrovniach sluchových vnemov poslucháčovi bez použitia akéhokoľvek nátlaku – musí byť rovnako tak ignorovateľná ako zaujímavá“. Toto tvrdenie ale už dávno neplatí, v súčasnosti je mnoho druhov ambientnej hudby, ktorú možno považovať za veľmi agresívny nátlak.

Ambientom sa zaoberali a jeho prvky možno nájsť v dielach skladateľov Johna Caga či minimalistov (Steve Reich, Philip Glass, aď.).

Ambientné prvky do rockovej hudby priniesli v šesťdesiatych rokoch Pink Floyd vo svojich „kozmických“ experimentoch na svojich albumoch A Saucerful of Secrets či Meddle (skladby Interstellar Overdrive, Echoes atď.) a v tradícii významnej úlohy týchto zvukov vo svojich skladbách pokračovali aj v ďalších obdobiach svojej tvorby.

V džezovej hudbe ich uplatnil Miles Davis na albume „In A Silent Way“ z roku (1969).

[upraviť] Súčasná ambientná hudba

Od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia prenikol ambient pevne do štruktúr avantgardnej hudby vrátane súčasnej vážnej hudby a stal sa substrátom pre vznik najrôznejších subžánrov, z nich najrozšírenejšími sú

dark ambient, pre ktorý je typický temný a dizonantný charakter hudby a z ktorého vychádza množstvo odnoží so rovnakou bazálnou charakteristikou, akými sú
- ambient industrial, využívajúcí potenciál industriálnych zvukov,
- ambient noise, ktorého základom sú hluky a šumy najrôznejšieho pôvodu,
- musique concrète (konkrétna hudba), vytváraná autentickými, dokumentaristickými zvukovými záznamami,
- black ambient, ktorý zahrňuje objavuje súvislosť medzi black metalom a ambientom. Svoj názov dostal práve podľa zvyku black-metalových skupín vytvárať vedľajšie produkty tohoto typu.
organický ambient, kombinujúci elektronické a akustické prvky
ambientná hudba, inšpirovaná prírodou, tzv. nature inspired ambient

Menej známym typom je napr. tzv. izolacionistický ambient, ktorý je veľmi príbuzný ambientu industriálnemu, prelína sa však s prvkami techna.

Existuje dokonca aj tzv. ambient politický, ktorý však neoznačuje hudobný subžáner ako taký, ale jeho ideovú náplň. V súčasnej dobe funguje ambientná hudba v mnohých podobách a aplikáciach ako veľmi rozvinutý a rozšírený fenomén a okrem množstva skladateľov, ktorí sa ňou zaoberajú, sú jej prvky už dávno bežnou súčasťou najrôznejších foriem popu.