Žiarenie beta
Z Wikipédie
Žiarenie beta sú častice, ktoré vysielajú rádioaktívne jadrá prvkov pri beta rozpade. Pohybujú sa veľmi rýchlo (280 000 km/s). Nesú kladný alebo záporný elektrický náboj a ich pohyb môže byť teda ovplyvňovaný elektrickým poľom. Častice beta sú elektróny alebo pozitróny. Ich prenikavosť je väčšia ako pri alfa časticiach, môžu prenikať materiálmi s nízkou hustotou alebo malou hrúbkou. Na ich zastavenie stačí vrstva vzduchu hrubá 1 m alebo kovu s hrúbkou 1 mm.
Jednému typu premeny beta podlieha bizmut 212Bi. Pri nej sa v jadre atómu premení neutrón na protón, elektrón a antineutríno. Protón zostane v jadre a elektrón s antineutrínom jadro opustí. Pohybujúci sa elektrón sa stal beta žiarením. Nové jadro má o jeden protón viac. Beta rozpadom bizmutu takto vzniká polónium 212Po.