Web Analytics Made Easy - Statcounter

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Motî:sacré - Wikipedia

Motî:sacré

Èn årtike di Wikipedia.

sacré, sacrêye

I. sacré, satré u sapré; sacrêye, satrêye u saprêye [addj., metou padvant]

1. dins ene fråze de sclamaedje, mostere li sbarmint, tot-z escuzant ene biestreye A les satrés laids djonnes ! A l' sacré grand fô !. Satré fô veråt ! Sacrés, vos, biesses ! (ramexhné pa L. Remacle). Sacré nosse popa ! (A. Laloux). Bén sacré grand waerleu, avou t' mouzon come plinne lune et tes ouys come ene marcote ! (R. Matthieu). On dit eto: pouri. F. sacré.

2. mostere l' emerveymint. Sacré Lucyin, va, avou s' walon ! C' esteut on sacré pourcea. Mins vla k' tot d' on côp i gn aveut pus nolu å Bati po rabressî l' sapré clå (R. Limbourg). Satrêye feme, cisse Terwagne di Marcourt la ! On dit eto: fameus, sfwait, teribe. F. fameux, formidable.

3. mostere l' amwaijixhmint (po dire k' on n' est nén binåjhe d' ene sakî). Sacré måssî ptit croté tchén! (ramexhné pa L. Remacle). Vos alez taire, sacré spitroûle ! (M. Colombin). I tel fåt vey fé et fé åtoû d' leye, sacré chmerlape ! (A. Laloux). On dit eto: fotou, godi di, veråt di, mannet, niche, måssî. F. sacré, maudit, foutu, sale.

II. sacré, sacrêye

I. [addj. metou padrî] k' on doet respecter pask' i rprezinte li Bon Diu (dins les rlidjons monoteyisses), on diè (dins les mitolodjeyes). C' esteut ene posturete sacrêye. Por zels, c' est åk di sacré. Les priyesses djwifs foirt rilidjeusni vlént nén k' ene langue sacrêye, l' ebreu, sieve pol toletdjoû . Çoula vos poitrè måleur, Merete, nosse tchete, d’ aler ås nis d’ orondes et d’airtchîs, ca po tos nozôtes, les cinsîs, ces biesses la sont sacrêyes (J. Durbuy). Loukîz a : sint. F. sacré, tabou, sacro-saint.

II. sacré [o.n.] çou k' est sacré. I n' fåt nén rire avou l' sacré.

| sacramint [o.n.] (rilidjon crustinne)

1. dujhance sociåle metowe come sacrêye (come li mariaedje a l' eglijhe, li bateme, evnd.). F. sacrement. >> fé on schård å sacramint: aler avou èn ôte ome, ene ôte feme ki l' sinne. F. tromper son conjoint.

2. Sint-Sacramint. Li porcession do cwénze d' awousse copléve li cene do Sacramint (B. Louis). F. Saint-Sacrement.


Ådvins

[candjî] Parintêye

[candjî] Mots d' aplacaedje

  • Sint-Sacramint

[candjî] Minme sourdant etimolodjike

[candjî] Disfondowes

sacré 
sacré, satré, sapré, -êye, sâcré(e), sacrè, sacri, sacrî, sâtré(e), sâpré(e).
sacramint 
sacramint, sacrumint, sacrëmant, sacrëmèt.

[candjî] Hårdêyes divintrinnes


aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -