Motî:måhaitî
Èn årtike di Wikipedia.
måhaitî, måhaiteye [addj., purade padvant]
1. k' apoite des maladeyes. Loukîz les, les måhaiteyès biesses, les Papon, les Pinochet, les Nihoûl, et Dutroux (F. Nyns). F. malsain, nuisible, malfaisant, insalubre, dangereux.
2. pô foirt, pô foite, e måle santé. C' esteut ene pitite maigue poyowe måhaiteye biesse (ramexhné pa L. Remacle). Les sôdårds ki sont mî poirtants endiront å front po esse replaecîs pa des måhaitîs, ki seront a leu toû, replaecîs pa des pus måhaitis (E. Wartique & E. Thirionet). Ses bresses distrûts, ravadjîs, måhaitîs, coixhîs, t ki triyannut co (S. Quertinmont). On dit eto: tchêpieus, malådiveus, må poirtant. F. malingre, chétif, maladif, délicat.
3. mwais, tot djåzant do tins, d' ene airance. Ene måhaiteye froedeure ki s' winne dins vos mousseures et vs edjale vos oxheas (J.P. Dumont). Bon Diu, k' i fwait måhaitî, cial, la k' i n' a nole loumire (P.H. Thomsin). F. mauvais, néfaste, funeste.
4. mwais, peneus. Del djournêye, si l' ovraedje n' aléve nén u k' il esteut måhaitî, rén k' do pinser "dimwin a messe, djel voerè !", il esteut rabeli (A. Laloux). F. malheureux, contrarié, indisposé.
Etimolodjeye: mot d' aplacaedje adviebe må + addjectif haitî.