Motî:må 1
Èn årtike di Wikipedia.
må 1
I. [adv.] nén bén. C' est må fwait. F. mal >> gn a rén d' må fwait: a) dijhêye cwand onk n’ aveut nén comprins èn ovraedje, mins i n’ l’ aveut nén co cmincî. F. c’est pas grave. b) gn a rén cassé (après èn accidint) Dji fjheu co rmouwer mes årteas: gn aveut rén d' må fwait di ç' costé la (L. Sohy). F. rien de grave, rien de cassé.
II. [o.n.]
1. sacwè ki fwait do toirt, ki c' n' est nén bén del fé. F. mal, péché
2. maladeye, åk ki fwait sofri. F. mal, maladie, peine >> sins må sins doleur: sins sofri. Sins må sins doleur ... c' est li spot del måjhone, dit-st i l' råyeu d' dints (H. Lerutte). >> sins må sins rujhe: åjheymint. F. sans problème, avec une facilité déconcertante. >> rinde do må: ovrer fer po-z ariver a åk. F. faire de gros efforts.
III. [addj.] (v.m.) ki n' est nén bén. C' est on må sene. Loukîz a : måva, mwais.
Omonimeye:
- må (divancete; divant)
Parintêye / Minme sourdant etimolodjike :
Mots d' aplacaedjes :
- Viebes
- måtraitî
- Vierbires
- èn poleur må
- Addjectifs
- Addjectivires
- sustantifs
- måleur
- sustantivires