Motî:hûfion
Èn årtike di Wikipedia.
hûfion [o.n.]
1. pitit vere a gote. Rovians nos croes, nos poennes et l' resse tot vudant kékes bons vîs hûfions (J. Duysenx). Cwand dji houme troes hûfions, dji m' trebouxhe dins les tchansons (J. Lefebvre). On dit eto : verkin, tchiket, djindåre, hena, cålice, ragognasse, napea. F. verre à alcool.
2. çou k' gn a dvins. F. verre d'alcool.
3. schafiote di djaeye. F. écale.
Etimolodjeye: bodje "hûfe", fôme ponantrece di schåfe, raptitixhante cawete -ion.