Web Analytics Made Easy - Statcounter

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Motî:broû - Wikipedia

Motî:broû

Èn årtike di Wikipedia.

broû

1. [o.n., sovint pl.] maxhaedje di tere et d' aiwe, dins on fond. Ci n' est k' on broû. Il a ses solés plins d' broûs. Ila stî pesteler dins les crås broûs Ass sitî pefyî dins les broûs ? Loukîz a : sanke, bôjhe, briyak, berdouye, mizeres. F. boue. >> råvler les broûs: netyî les voyes tot råvlant evoye les broûs. >> des spites di broû: des taetches so on mousmint pask' on-z a stî spité >> i gn a k' les broûs po t' fé mannet: u : >> on n' est måy sipité k' pa des broûs: dijheye po s' dimefyî des disbåtcheyès djins, po dismeprijhî les canleus. >> esse li cou dins les broûs: esse må prin, esse discwårlé. Vo les la l' cou dins les broûs F. sans argent, en piteuse posture. >>  del nive so des broûs, c' est del djalêye divant trwes djoûs: dijheye po-z anoncî l' tins.

2. (v.v.m.) el Moyinådje, raiwî pré, metou sol dizo d' on viyaedje, k' el four esteut då signeur, mins k' les dmanants î dvént aley a corwêye. vieux français "breuil".

Etimolodjeye : tîxhon "bruch" (fagneuse plaece).

| broûlî [o.n.]

1. broû. Les rowes sont plinnes di broûlî. Dji m' a spité d' on crås broûlî k' on n' sait aveur djus. Li broûlî est come do mwartî, on n' sait vni foû F. boue. >> efoncer, toumer e broûlî: u : >> s' efoncer dins les broûlîs: efagnî F. s'embourber. >> wayî e broûlî, dins les broûlîs: pesteler dins les broûs. >> si satchî foû do broûlî: si saetchî foû di spexheur. F. se tirer d'affaire. >> vola l' afwaire claire come do broûlî: pus ecramieye ki dajmåy. F.se compliquer, très embrouillé. >> les tchéns ont lopé les broûlîs: il a djalé, et l' tere s' a rsouwé.

| broûwisse [o.n.] plaece avou bråmint des broûs. On dit eto: sankisse; Loukîz a : pexhotisse wachisse, brôtchisse. F. bourbier.

| broûwtea [o.n.] foncea po-î leyî agoliner les aiwes d' ene taeye, dins ene fosse al diele. On dit eto: saiwe.


Mots d' aplacaedje :

  • passe-broûs
  • sipotche-broûs




aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -