Sterling (Nebraska)
Se Vükiped: sikloped libik
Sterling binon zif in komot: Johnson, in tat: Nebraska, in Lamerikän.
[redakön] Nüns taledavik
Sterling topon videtü 40°27’ 43’’ N e lunetü 96°22’ 42’’ V (40,461893; ‑96,378355).
Ma el U.S. Census Bureau (Pöpinumamabür Lamerikänik), Sterling labon sürfati valodik mö 1 km² (vat: 0%).
[redakön] Lödanef
Timü pöpinumam yela: 2000, mens 507, lomanefs 223 e famüls 134 älödons in Sterling. Lödanadensit äbinon mö mens 489,4 a km². Ädabinons valodo lödöps 234 (225,9 a km²). Lödanef äbinädon me: vietans (98,62%) e lindiyans (0,39%); no ädabinons mens bidädas votik. Mens bidäda plu bala äbinons mö 0,99%. Latinans bidädas valasotik äfomons 0,99% lödanefa.
De lomanefs ädabinöl 223, 28,3% äkeninükons cilis bäldotü yels 18 u läs 18 in lödöp älödölis, 49,3% äbinons matans äkobolödöl, 7,2% pädugons fa vom nen himatan e 39,9% no äbinons famüls. 36,3% lomanefas äbinädons me pösods äsoelöl; 24,2% äbinädons me pösod äsoelöl bal bäldotü yels 65 u plu 65. Ädabinons zänedo pösods 2,27 a lomanef e pösods 3,01 a famül.
Demü bäldot, 25,8% lödanas ela Sterling älabons bäldoti lifayelas läs 18, 6,3% bäldoti lifayelas 18 jü 24, 26% bäldoti lifayelas 25 jü 44, 21,5% bäldoti lifayelas 45 jü 64 e 20,3% bäldoti lifayelas 65 u plu 65. Bäldot patedik äbinon mö lifayels 39.
Demü gen, ädabinoms mans 85,7 a voms 100. Pato ädabinoms mans 82,5 a voms 100 bäldotü lifayels 18 u plu 18.
Lemesed patedik lomanefa in Sterling äbinon mö US$30 313 e lemesed patedik famüla äbinon mö US$43 036. Mans älaboms lemesedi patedik mö US$28 839, leigodü US$25 000 vomas. Lemesed „per capita“ (a pösod) äbinon mö US$16 302. Zao 4,5% famülas e 6,7% lödanefa lölik älifons dis pöfasoliad, keninükamü 1,9% utanas bäldotü lifayels 18 u läs 18 e 19% utanas bäldotü lifayels 65 u plu 65.