Tala tea
Mei he Wikipedia
Tala tea | ||||||||||||||
Fakafaʻafaʻahinga fakasaienisi | ||||||||||||||
|
||||||||||||||
Hingoa kakato lōua | ||||||||||||||
Gygis alba (Sparrman 1786) Hingoa lea fakapilitānia: White tern |
||||||||||||||
Vakai ki he tala fakalahi:
Commons & Wikispecies |
Ko e tala tea ko e tala ʻe taha ia, ʻoku hinehina. Ko e manupuna ʻo e tuʻafanga ʻi Tongá ni, ʻoku ne fakafānau ʻi he feituʻu kotoa pē. Ko hono lahi ko e senitimita ʻe 30, kapakau sm ʻe 78.
ʻOku ui foki ko e ekiaki, koeʻuhi ʻoku hinehina ʻa hono fulufulu kotoa. Ka ko e hala ia, ko e ekiaki moʻoni ko e kiʻi manupuna hinehina ʻo e tavake.
ʻOku ui ko e manu-o-Kū ʻi Hauaiʻi.
ʻOku ʻikai nofo pununga ka ʻoku fakatō ʻi ʻolunga ʻo e manga siʻi ʻo ha fuʻu ʻakau, pea ʻoku ʻikai maʻu ʻa hono foʻi fua ʻe he ngaahi kumā pe moko.
[fatuʻi vahe] Tataku
- D. Watling, Tohi talateu ki he manupuna ʻo Tonga