Zrkadlovka
Z Wikipédie
Zrkadlovka je fotoaparát používajúci k zobrazeniu scény v hľadáčiku zrkadlo (na rozdiel od aparátov, ktoré majú pre hľadáčik zvláštny priezor, prípadne scénu zobrazujú elektronicky). Dnes sa takmer všetky filmové zrkadlovky nahradili digitálnymi zrkadlovkami.
[upraviť] Jednooká zrkadlovka
V dnešnej dobe sa pod zrkadlovkou spravidla rozumie jednooká zrkadlovka (v angličtine SLR – Single-lens reflex), u ktorej je zrkadlo sklopné, a jeden objektív sa tak používá rovnako pre expozíciu ako aj pre hľadáčik, v ktorom je vždy vidieť skutočný obraz. To umožňuje použitie výmenných objektívov, filtrov a predsádok, bez narušenia schopnosti presného náhľadu výslednej fotografie.
Jednooká zrkadlovka taktiež rieši problém paralaxy, spôsobený u iných konštrukcií rozdielnym postavením hľadáčika a objektívu. Pri bežnom fotografovaní je síce rozdiel zanedbateľný, ale v makrofotografii, kde niekoľkocentimetrový posun znamená úplne iný snímok, je to veľkou výhodou.
Digitálne zrkadlovky majú oproti „bežným“ digitálnym fotoaparátom dve nevýhody, vyplývajúce z ich konštrukcie:
- Spravidla sa nedá fotiť „na displej“ – keď sa neexponuje, je zrkadlo sklopené, na senzor teda nedopadá žiadne svetlo, a teda nie je ani čo zobrazovať na displeji. Tento problém sčasti rieši napríklad fotoaparát Fujifilm S3 (a zo starších Olympus E10/E20), u ktorých je možné vďaka polopriepustnému zrkadlu (resp. hranolu) v omedzenej miere cez displej fotiť. Lepšie a technicky zložitejšie riešenie priniesol Olympus E-330, ktorý má za polopriepustným zrkadlom v hranole ďalší CCD senzor špeciálne pre živý náhľad na displeji. E-330 taktiež umožňuje ukazovať náhľad priamo z hlavného senzoru, potom ale musí byť zrkadlo zdvihnuté a nefunguje zaostrovacia a expozičná automatika.
- Nie je možné zaznamenávať videosekvencie – problém opäť vyplýva z podstaty zrkadlovky, resp. z faktu, že sa doposiaľ nikto neodvážil skonštruovať zrkadlo, ktoré by vydržalo tridsať zdvihnutí/sklopení za sekundu. Väčšina moderných zrkadloviek, ale má funkciu vytvorenia viacerych snímok za sebou, pričom umožňuje využiť niekoľko alternatív nastavenia expozície (tzv. bracketing) alebo zachytiť veľmi krátký dej s nejasným počiatkom (napríklad sekvenciu vstrelenia gólu vo futbale). Špičkové modely zvládajú frekvenciu presahujúcu osem snímok za sekundu.
[upraviť] Dvojoká zrkadlovka
Dvojoké zrkadlovky (TLR – Twin Lens Reflex) narozdiel od jednookých majú objektívy dva, pričom horný slúži k zobrazeniu v hľadáčiku a dolný k expozícii. Usporiadanie sa používalo v minulosti a bolo vytlačené klasickými hľadáčikovými fotoaparátmi, s ktorými zdieľajú mnohé problémy.
Česko-slovenská značka Flexaret patrila medzi dvojokými zrkadlovkami vo svojej dobe k extratriede.
[upraviť] Nepravá zrkadlovka
Ako nepravé zrkadlovky (SLR-like, niekedy aj označované ako EVF zrkadlovky alebo elektronické zrkadlovky) sa označujú digitálne fotoaparáty, ktoré na hľadáčik zobrazujú reálný obraz z objektívu, avšak nie optickou, ale elektronickou cestou. Nemajú zrkadlo, a teda nie sú zrkadlovkami v pravom slova zmysle. Označenie je pôvodne marketingové – malo naznačiť, že zmienené digitálne fotoaparáty poskytujú rovnakú kvalitu obrazu a komfort používánia ako zrkadlovky.
Za objektívom nepravej zrkadlovky je priamo snímací čip, ktorého obraz je prenášaný do miniaturného displeja v hľadáčiku. To rieši problém paralaxy a použitia predsádkových šošoviek. Nevýhodou je obmedzené rozlíšenie displeja (nedá sa ostriť „od oka“) a pomalé obnovovanie obrazu, keď elektronika aparátu „nestíha“ (napríklad ak zpracováva práve exponovaný snímok). Aj keď to je v princípe možné, nemajú nepravé zrkadlovky výmenné objektívy.
