Zosuv svahu
Z Wikipédie
Zosuv svahu alebo zosun svahu je relatívne rýchla svahová deformácia spôsobená gravitáciou, pri ktorej dochádza k pohybu horninového pokryvu po šmykových plochách. Pod termínom zosuv sa tiež rozumie geomorfologický tvar vytvorený týmto procesom.
Obsah |
[upraviť] Klasifikácia zosuvov
Zosuvy môžeme klasifikovať podľa niekoľkých hľadísk[1]:
|
|
[upraviť] Procesy vplývajúce na vznik zosuvov
Príčinou všetkých svahových pohybov je gravitácia. Podmienkou ich vzniku je prevaha aktívnych síl, ktoré majú rovnaký smer ako gravitačná sila, prevážil nad pasívnymi silami, ktoré pôsobia proti zmyslu pohybu zosuvu. Najdôležitejšou pasívnou silou je súdržnosť zeminy. Vznik zosuvov je viazaný na prostredie s vhodnými podmienkami. Medzi najdôležitejšie procesy a javy, ktoré sa na vzniku zosuvov podieľajú patrí:
- tvar povrchu: tvar, sklon a dĺžka strání, ich nárast môže byť spôsobený neotektonickými pohybmi alebo nerovnomerným postupom deštrukcie svahov, keď je úpätie svahu denudované skôr ako vrchol, napríklad podkopaním strání
- geomorfologické procesy: zvetrávanie, erózia
- geologická stavba územia: mechanické vlastnosti hornín, štruktúra, tektonika
- seizmicita územia: výskyt zemetrasení
- hydrogeologické pomery: vztlak podzemnej vody alebo blízkosť nepriepustných vrstiev
- klimatické pomery: najmä vlhkosť, intenzívne zrážky alebo náhly odmäk, ktoré môžu spôsobiť náhle nasýtenie zemín vodou
- vegetácia: jej odstránenie narúša
- činnosť človeka: nevhodné zaťaženie svahu stavbami, povrchovou ťažbou, priehradami, umiestnením meliorácie, odlesňovaním atď.
[upraviť] Výskyt zosuvov
Žiadny svah nie je z dlhodobého hľadiska stabilný. Keďže zosuv svahu nemusí prebiehať jednorazovo ale sa môže aj etapovite obnovovať je režim svahov často cyklický.
Na Slovensku sú zosuvy veľmi časté vo flyšových a vulkanických oblastiach. Zosuvy tiež často postihujú oblasti nespevnených alebo len slabo spevnených usadených hornín, kde sa často striedajú vrstvy s odlišným fyzikálno-mechanickými vlastnosťami. Medzi najväčšie zosuvy na Slovensku patrí handlovský zosun v rokoch 1960 až 1961, ale aj zosuvy pri Riečici a Ľubietovej.
[upraviť] Následky
V ľuďmi obývaných oblastiach majú zosuvy veľmi negatívne, až tragické následky. Poškodzujú a ničia hospodársky majetok, cestné komunikácie, znehodnocujú poľnohospodársku pôdu, poškodzujú lesy a menia hydrologické pomery postihnutej oblasti.
[upraviť] Referencie
- ↑ Nemčok, Pašek, Rybář, 1974: Delenie svahových pohybov. Zbor. Geol. Vied, r.HIV, Praha
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zosuv svahu
