Vladimir Prelog
Z Wikipédie
| Vladimir Prelog | |
|---|---|
| chorvátsky chemik, držiteľ Nobelovej ceny za chémiu
|
|
| Narodenie | 23. júl 1906 Sarajevo, vtedy Rakúsko-Uhorsko, dnes Bosna a Hercegovina |
| Úmrtie | 7. január 1998 Zürich, Švajčiarsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Vladimir Prelog (*23. júl 1906 – † 7. január 1998) bol chorvátsky chemik. V roku 1975 získal Nobelovu cenu za chémiu za svoj výskum v stereochémii organických molekúl a reakcií.
Obsah |
[upraviť] Život
Prelog sa narodil v Sarajeve v Bosne a Hercegovine, vtedy Rakúsko-Uhorsko. V roku 1915, ešte ako dieťa, Prelog odišiel do Záhrebu, kde žil a študoval. V roku 1929 spromoval na Českom Technologickom Inštitúte v Prahe, kde získal titul chemického inžiniera. Jedným z jeho učiteľov bol Emil Voteček. On a jeho asistent Rudolf Lukeš ho nasmerovali na odbor organickej chémie.
Po získaní titulu Sc.D. v chémii, začal pracovať v súkromných laboratóriach G. J. Driza v Prahe kde vyrábal vzácne chemické látky, ktoré neboli v tom čase bežne dostupné na trhu. Počas voľného času sa venoval vlastnému výskumu o alkoloidoch z kakaovej kôry.
Vo svojom súkromnom živote, Prelog bol zdroj anekdot o takmer všetkých chemikov na celom svete. Intelektuál s veľkým citom pre kultúru, nikdy nevystupoval autoritatívne a nerád sa dostával do konfrontácii. Bol 109. nositeľom Nobelovej ceny ktorý sa v roku 1991 podpísal za mier v Chorvátsku.
Vladimir Prelog zomrel v Zürichu vo veku 92 rokov. Urna ktorá obsahuje Prelogov popol bola 27. septembra 2001 slávnostne pochovaná na cintoríne Mirogoj v Záhrebe.
[upraviť] Práca
[upraviť] Práca v Záhrebe
V roku 1935 dostal pozvanie od Technickej fakulty na Univerzite v Záhrebe na post vyučujúceho organickej chémie. Počas prednášania organickej chémie, taktiež študentov oboznamoval o možnostiach chemického inžinierstva.
Za pomoci spolupracovníkov a študentov, finančnej výpomoci od farmaceutickej továrne „Kašel“ (dnes Pliva), začal výskum na chiníne a jeho zlúčenin. Vyvrcholením jeho práce bolo úspešná produkcia Streptazolu, jedného z prvých komerčných sulfoamidov.
Počas svojej vedeckej práce úspešne syntetizoval adamantán (izoloval ho z Ropných polí na Morave), hydrokarbón s nezvyčajnou alicyklickou štruktúrov. Výsledky Prelogovej práce boli publikované v Európskych chemických časopisoch a literatúr.
[upraviť] Práca v Zürich
V roku 1941 Prelog prijal pozvanie od Leopola Ružičku na prácu v Švajčiarskom Federálnom Inštitúte techológie (ETH - Eidgenössische Technische Hochschule) v Zürich. Tu sprómoval a začal vyučovať súkromné hodiny. V roku 1957 Ružička odišiel do dôchodku, Prelog sa stal riaditeľom laboratória organickej chémii kde rozširoval svoje aktivity v nezvyčajných oboroch: heterocyklické zlúčeniny, alkakoidy, alicyklické zlúčeniny, izolácia a štúdium biochemicky aktívnych zlúčeniny, ktoré našiel v malých množstvách vo zvieracích organizmoch. Taktiež pracoval na štruktúre antibiotík a na stereochémii pri enzymatických reakciách.
Jeho práca priniesla niekoľko záverov, vysvetlenie štruktúry steroidov, triterpénoch, chinínu, strychnínu, solanínu a iných alkoloidov. Počas spolupráce s Robert Cahnom a Christopherom Ingoldom sformuloval tzv. CIP systém, ktorý je dnes v stereochémii všeobecne využívaný.
Vďaka svojej a Ružičkovej práci a získaniu Nobelovej ceny, sa stali významnými vedcami na poli organickej chémii.
[upraviť] Nobelova cena
Prelog v roku 1975 získal spolu s britským chemikom Johnom Cornforthom Nobelovu cenu za chémiu za svoj výskum v stereochémii organických molekúl a reakcií.
Jeho vedecká práca zahrňuje vyše 400 prác. Učiteľ s charakterictický štýlom a výrečnosťou, vyučil mnoho generácii chemikov. V roku 1986 sa stal čestným členom Chorvátskej Akadémii vied a umenia.
