Vladimír Neff
Z Wikipédie
| Vladimír Neff | |
|---|---|
| český spisovateľ, prekladateľ a scenárista
|
|
| Narodenie | 13. jún 1909 Praha, Česko |
| Úmrtie | 2. júl 1983 Praha, Česko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Vladimír Neff (* 13. jún 1909, Praha – 2. júl 1983, tamtiež) bol český spisovateľ, prekladateľ a scenárista, otec spisovateľa Ondřeja Neffa.
Obsah |
[upraviť] Život
Neff sa narodil v Prahe, kde taktiež vychodil elitnú obecnú školu. Pochádzal z bohatej podnikateľskej rodiny, život obchodníka však vymenil za umeleckú dráhu. Medzi rokmi 1921 a 1925 navštevoval reálne gymnázium v Truhlářskej ulici a potom až do roku 1928 obchodnú akadémiu v Ženeve.
Po štúdiu pracoval v sklade porcelánu vo Viedni, a ako dobrovoľník v obchodnom dome v Brémach. Od roku 1935 pracoval ako cudzojazyčný lektor v pražskom nakladateľstve Melantrich, ale už od roku 1939 sa živil ako spisovateľ z povolania. Roku 1977 podpísal Antichartu.
[upraviť] Tvorba
Jeho prvé literárne počiny sa datujú už do druhé polovice 30. rokov, predovšetkým sú to detektívne paródie a čiastočne politická satira. Za okupácie ho potom zamestnávala predovšetkým práca na popularizačno-vedeckom slovníku dejín filozofie Filosofický slovník pro samouky neboli Antigorgias, ktorý potom vyšiel tesne pred komunistickým prevratom roku 1948. Prvý výrazný úspech u verejnosti zaznamenal psychologickým románom Třináctá komnata z r. 1944 a následne novelou Marie a zahradník.
Jeho vrcholnými dielami potom sú historické romány, predovšetkým pentalógia Sňatky z rozumu, Císařské fialky, Zlá krev, Veselá vdova, Královský vozataj a trilógia Královny nemají nohy, Prsten Borgiů a Krásná čarodějka.
Neff taktiež prekladal, a to z francúzštiny, nemčiny a ruštiny. Písal zároveň filmové scenáre (napr. Tajemství krve).
[upraviť] Dielo
- Nesnáze Ibrahima Skály, 1933 – paródia na detektívku
- Lidé v tógách, 1934 – paródia na detektívku
- Papírové panoptikum, 1934
- Temperament Petra Bolbeka, 1934
- Malý velikán, 1935
- Poslední drožkář, 1935
- Dva u stolu, 1937 – spor dvoch bratov o dedičstvo po otcovi
- Omyl růžového stařečka a jiné pohádky pro malé i veľké, 1937
- První nálet, 1937
- Bůh zbytečnosti, 1939
- Vyhnaní z ráje, 1939
- Minulost Jany Kosinové, 1940
- Pokušitel, 1940
- Před pultem a za pultem, 1940
- Filosofický slovník pro samouky neboli Antigorgias, 1940 – 1947
- Soused, 1941
- Gabriela, 1942
- Třináctá komnata, 1944 – román z prostredia pražskej Kampy, zaoberajúci sa skôr ako epickou (príbehovou) rovinou citovým vývojom detského hrdinu Kosťu; v roku 1968 sfilmovaný Otakarom Vávrom
- Marie a zahradník, 1945 – novela opäť z prostredia Kampy
- Nikdo nic neví, 1947
- Mladá léta, 1952
- Srpnovští páni, 1953 – ironicky ladený historický román z doby posledných Přemyslovcov
- Tajemství krve, 1953
- Nezlob, Kristino!, 1956
- Rodová pentalógia:
- – tento na pomery české literatúry ambiciózny projekt zachytáva formou kroniky osudy dvoch pražských meštianskych rodov (Nedobylovcov a Bornovcov) v dobe od 50. rokov 19. storočia až po druhú svetovú vojnu
- Pochodně, 1961
- Trampoty pana Humbla, 1967 – karikatúra českého meštiaka, ktorý sa chová celkom podľa príslovia „kam vietor, tam plášť“ – nekriticky mení svoje politické presvedčenie v súlade s dobou
- Trilógia:
- – táto trilógia popisuje životné osudy Petra z Kukane, syna pražského alchymistu za doby Rudolfa II. a následne za tridsaťročnej vojny
- Roucho pana de Balzac, 1981
- Večery u krbu, 1986 – kniha spomienok na rodinu a život, ktorá vznikla ako seriál rozhovorov so synom Ondřejom
[upraviť] Pozri tiež
[upraviť] Externé odkazy
- http://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/neff.html
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
